Vanda Felšöci Rusnáková

Byť šťastný, spokojný, úspešný a bohatý. A popri tom, aby človeka obchádzali všetky nešťastia, choroby a tragédie. Kto by to nechcel? Odpradávna ľudia hľadajú možnosti, ako si tento stav zabezpečiť. Aj preto mágia a čarodejníctvo sú také populárne. Veď kto by nevidel za svojím nešťastím a problémami radšej nejakú tretiu osobu, než by hľadal vinu u seba.

Ľudia verili v&nbsp;mágiu a&nbsp;bosorkám pripisovali nadprirodzené schopnosti. Už v&nbsp;predkresťanskom období mali Slovania svojich ľudových prognostikov. Volali ich vedmy, hádačky či volchovia. Do&nbsp;tranzu sa dostávali tancom, spevom i&nbsp;požívaním prírodných drog.

Podľa uznávanej etnologičky Kataríny Nádaskej mágia vychádzala z&nbsp;viery v&nbsp;schopnosť človeka ovplyvňovať a&nbsp;pôsobiť pomocou nadprirodzených a&nbsp;tajomných síl na&nbsp;ľudí, zvieratá, prírodné javy, duchov, božstvá. „Podstatou mágie je pôsobenie na&nbsp;určitý jav, silu alebo bytosť, a&nbsp;to buď v&nbsp;kladnom (biela mágia), alebo zápornom (čierna mágia) zmysle slova. Magické kúzlo sa mohlo robiť praktickým činom napríklad dotykom, priblížením, prekročením, umývaním, obsypávaním, pitím, nosením amuletov a&nbsp;talizmanov.“

Obľúbená bola aj mágia slova, teda zariekanie a&nbsp;zaklínanie. Tie sa používali napríklad pri zariekaní chorôb, keď sa choroba posielala von z&nbsp;tela. K&nbsp;mágii slova patrí aj kliatba, ktorá sa radila k&nbsp;čiernej mágii a&nbsp;slúžila na&nbsp;spôsobenie ujmy či už na&nbsp;zdraví, majetku, alebo v&nbsp;citovej oblasti poškodeného človeka. Ako magické prostriedky sa používali aj časti tela mŕtveho človeka a&nbsp;predmety súvisiace s&nbsp;pochovávaním.

„V&nbsp;stredoveku bola všeobecne rozšírená predstava, že zlodeja, ktorý má malíček obesenca, alebo prsty nekrsteného dieťaťa, nechytia. Palec obesenca zasa mal zabrániť furmanovmu vozu prevrátiť sa. Malý kúsok z&nbsp;výstelky rakvy sa pribíjal na&nbsp;dvere, aby sa zabránilo nebožtíkovi v&nbsp;jeho návrate. Pár vlasov mŕtveho zakopaných pod prah stajne malo prekaziť vstup strigám. Hlina z&nbsp;hrobu primiešaná do&nbsp;osiva alebo nasypaná po&nbsp;obvode poľa mala chrániť pole a&nbsp;úrodu pred škodcami.“

Bosoriek sa Slovania báli, no aj tak ich vyhľadávali. Spoznali ich podľa znamenia na&nbsp;koži. Boli to deformity kože, materské znamienka alebo iné kožné choroby. „Zaujímavé je, že na&nbsp;dané znamenie bosorky sa verí v&nbsp;mnohých lokalitách Slovenska doteraz,“ pousmeje sa etnologička.

Naši predkovia svoje konanie často prispôsobovali tomu, čo im bosorky povedali. Boli už pri narodení, svadbách, pri zbere úrody. Pri každom dôležitom zlome v&nbsp;živote. Nechýbali ani pri smrti, kde mali pomáhať pri umývaní a&nbsp;obliekaní mŕtveho.

„Ženy, ktoré vo všeobecnosti v&nbsp;prvej polovici 20. storočia označovala majorita ako bosorky, pochádzali z&nbsp;vidieka z&nbsp;pomerne skromných sociálnych pomerov. Išlo o&nbsp;ženy zaoberajúce sa zažehnávaním chorôb alebo ich zariekaním, respektíve kombináciou oboch spôsobov, niekedy aj v&nbsp;súčinnosti s&nbsp;takzvaným naprávaním kostí. Práve preto sa liečiteľská funkcia často dedila, aby sa určitý druh zárobku udržal v&nbsp;rodine, a&nbsp;svoju rolu zohrala tiež viera, že ak sa s&nbsp;pravidlami zažehnávania alebo s&nbsp;umením zariekavania oboznámia nesprávni ľudia, dotyčná osoba stratí svoju moc liečiť,“ objasňuje postavenie bosoriek Nádaská.

Mimoriadne žiadaná od&nbsp;bosoriek bola mágia lásky a&nbsp;erotiky. Každá žena chcela byť milovaná a&nbsp;vydatá. Čary pútajúce opačné pohlavie boli rôzne: robili napríklad bábky z&nbsp;vosku, dreva, zo slamy či z&nbsp;cesta, ktoré predstavovali muža a&nbsp;ženu. Mužskej bábke sa pripevnili na&nbsp;hlavu vlasy ženy a&nbsp;ženskej bábke zasa vlasy muža. Potom ich pri splne Mesiaca zakopali pod rodiaci ovocný strom. Rituál zabezpečil, aby obaja partneri boli spolu navždy a&nbsp;šťastní. Pozor však bolo treba dať, aby bábky niekto nevykopal, lebo kúzlo by stratilo účinok, dokonca by mohlo uškodiť.

Dievky zvykli dať mládencovi zjesť kúsok uvareného mäsa zo slepého mačaťa, aby sa do&nbsp;tej svojej slepo zamiloval. Obľúbenou praktikou bolo primiešať vyvolenému do&nbsp;jedla pár kvapiek krvi či popol zo spálených vlasov. Žena tiež nosila tri dni kúsok cukru v&nbsp;podpazuší a&nbsp;potom cukor takto nasiaknutý ženiným pachom vhodila do&nbsp;pálenky a&nbsp;z&nbsp;nej sa nalialo mužovi. Z&nbsp;podpazušia či ohanbia sa odstrihli chĺpky, spálili a&nbsp;popol sa primiešal do&nbsp;jedla či nápoja pre muža.

Pri nápojoch lásky sa využívali aj odvary z&nbsp;mandragory, holohlavcov a&nbsp;iných rastlín. Prípadne ženy umyli svoje telo vo vode a&nbsp;tú potom použili na&nbsp;uvarenie čaju, polievky a&nbsp;ponúkli pokrm mužovi, u&nbsp;ktorého požitie vyvolalo lásku a&nbsp;túžbu po&nbsp;dotyčnej.

Pri erotickej mágii však išlo o znásilnenie slobodnej vôle jedného z partnerov - teda toho, na ktorého bolo kúzlo namierené. Často sa ňou ničili vzťahy a manželstvá a pod jej vplyvom sa vraj uzatvárali manželstvá, ktoré by sa za normálnych okolností ni­kdy neboli uzavreli. Preto erotickej mágii hovorili v regiónoch Slovenska porobenie či počarenie, očarenie a radíme ju k čiernej mágii.

Bosorky mohli prosperovať najmä vďaka poverám. Keď sa vyliala rieka a&nbsp;zaplavila domy alebo prišla epidémia či vojna, ľuďom sa vždy uľavilo, keď si našli vinníka. Za&nbsp;takého bolo najľahšie označiť niekoho, kto bol iný než ostatní - Židov, Rómov alebo cudzincov, ktorí sa nemohli extra brániť, lebo im ani dobre nerozumeli. Ak už sa nedalo hodiť vinu na&nbsp;nejakú menšinu, tak sa hľadal vinník aj vo vlastných radoch.

A&nbsp;tu platilo, že za&nbsp;všetko zlé môžu ženy. Verilo sa, že ľahšie podľahnú diablovi, sú slabšie, a&nbsp;tak mu dokážu menej odolávať. „A&nbsp;to sme už blízko k&nbsp;tomu, aby nejakú ženu vyhlásili za&nbsp;bosorku,“ hovorí Milan Kolcun, známy sprievodca po&nbsp;Košiciach.

So skupinkami turistov sa zvykne zastaviť aj pri Kaplnke svätého Michala v&nbsp;centre Košíc, ktorá stojí hneď vedľa známeho Dómu svätej Alžbety. „Na&nbsp;tejto kaplnke napravo i&nbsp;naľavo od&nbsp;vchodu nájdeme dierky v&nbsp;omietke s&nbsp;priemerom asi štyri centimetre. Ich pôvod je prečudesný. To vraj bosorky niekedy potrebujú prášok z&nbsp;kaplniek do&nbsp;svojich elixírov,“ prezrádza mýty a&nbsp;babské reči, ktoré turisti milujú, a&nbsp;smeje sa: „Však čarodejnice, ak niekto chce, môže stretnúť aj dnes. Stačí kúsok fantázie a&nbsp;nejedna pekná dievčina sa môže zdať mužovi ako krásna čarodejnica.“

Prsty obesencov - lukratívny artikel našich predkov

Výber pre vás

Prsty obesencov - lukratívny artikel našich predkov

Súvisiace články

Z milionárky žobráčka: Nora Mojsejová-Kabrheľová v chudobe. Na dôchodok jej siahol exekútor

Syn mafiána je po krk v problémoch: Prečo sa dostal za mreže a na koľko tam ešte skysne?

Zázrak v problémovej rómskej osade na Slovensku: Milióny eur do súkromnej školy na Zemplíne

Drastická história: Popravené ženy hádzali zviazané, so zlomenými väzmi, do obetných jám

Výber pre vás