Rozhovor: Putin sa prerátal. Verím, že Rusi pochopia, kam ich zavliekol

Rozhovor: Vracia sa nám postoj ku migračnej kríze, našťastie nám Gréci a Taliani chcú pomáhať

Rozhovor: Nemyslím si, že sloboda slova patrí botom alebo trolom, ktorí šíria propagandu

<p>venuje sa politickému dianiu, legislatíve, politickým komentárom a investigatíve</p>

Juliána Bieliková

Zároveň však uznáva, že sa musíme odpútať od ruského plynu a ropy tak, aby nás to nezranilo viac než samotné Rusko. Hystériu, ktorá vznikla pred podpisom obrannej dohody s USA, nepovažuje za náhodu. Myslí si tiež, že Rusom, ktorí k nám odišli pre Putina, by sme mali pomáhať. O vojne na Ukrajine, sankciách, ale aj odstavovaní dezinformačných webov a trolov na sociálnych sieťach sa so štátnym tajomníkom ministerstva zahraničných vecí MARTINOM KLUSOM (41) rozprávala JULIÁNA BIELIKOVÁ.

V&nbsp;Bruseli ste pred pár dňami rokovali aj

o&nbsp;pritvrdení sankcií voči Rusku. Čo viac sa dá ešte spraviť?

Priestor na pritvrdenie napríklad ekonomických, ale aj energetických sankcií tu ešte je. Nie je však jednoduché dosiahnuť kompromis. Zásadou je, že sankcie musia viac poškodiť agresora, v&nbsp;tomto prípade Ruskú federáciu, ako nás samotných. A&nbsp;tu sa niektoré krajiny nezhodujú na tom, či pristúpiť k&nbsp;prerušeniu dodávok ropy, zemného plynu, jadrového paliva, železnej rudy a&nbsp;niektorých ďalších dôležitých komodít. Nie je žiadnym tajomstvom, že výhrady má napríklad Maďarsko alebo Nemecko. Aj Slovensko je opatrné v&nbsp;tejto záležitosti.

My sme na 85 percent závislí od ruského plynu a&nbsp;na 100 percent od ruskej ropy. Sankcie nás zasiahnu, či chceme, či nie...

Pokiaľ viem, tak sme jedna z&nbsp;najzásadnejšie závislých krajín. Samozrejme, že by to na nás malo veľký vplyv. Preto sme opatrní a&nbsp;momentálne sa prikláňame k&nbsp;tomu, že treba síce urobiť maximum diverzifikácie v&nbsp;čo najkratšom možnom čase, lebo si uvedomujeme, že za tie stovky miliónov, ktoré do Ruska posielame, potom môže Vladimir Putin viesť vojny. Na druhej strane bude lepšie, ak to urobíme postupne. Dnes nemáme alternatívu a&nbsp;zima tu bude čoskoro. Ak by sme to urobili šokovo, mohlo by to mať ten efekt, ktorý nechceme. Teda že by sankcie viac zasiahli nás ako samotnú Ruskú federáci

Ako európske krajiny hodnotia doterajšie sankcie, ktoré boli voči Rusku uvalené? Utrpelo Rusko pre sankcie straty? Vplýva to priamo na vojnu?

Vypočítať to v&nbsp;tejto chvíli ešte nedokážeme, ale vzhľadom na to, že už prešiel mesiac vojny, je zrejmé, že to malo zásadný efekt. Rusi nepočítali ani s&nbsp;heroickým bojom Ukrajincov. Očakávali, že už budú mať splnené niektoré ciele, ktoré si Vladimir Putin stanovil. Ale nemajú. Zároveň nepočítali s&nbsp;rozhodnou reakciou, ktorú predviedli krajiny Európskej únie, Severoatlantickej aliancie a&nbsp;niektoré ďalšie. História totiž Putina naučila, že sme vajataví, najmä po udalostiach z&nbsp;Gruzínska alebo z&nbsp;Krymu. Myslel si, že nebudeme tak rýchlo a&nbsp;efektívne reagovať. Mám pocit aj z&nbsp;diskusie v&nbsp;Bruseli, že krajiny sú si vedomé toho, že rýchle a&nbsp;pomerne tvrdé rozhodnutie, ktoré sa dá navyše sprísňovať, urobilo svoje. A&nbsp;Rusko cíti, že asi prekročilo pomyselnú červenú čiaru, z&nbsp;ktorej sa bude veľmi ťažko vracať.

Veľa sa hovorilo o&nbsp;Maďarsku. To zakázalo prevoz&nbsp; zbraní cez svoje územie a&nbsp;nechce sa podieľať na sankciách, ktoré sa týkajú ruského plynu a&nbsp;ropy. Zmenil sa nejakým spôsobom postoj vnútri Európskej únie voči Maďarsku? A&nbsp;čo s&nbsp;V4? Poľsko je veľmi silno proti Rusku a&nbsp;chcelo by sankcie čo najviac pritvrdiť, Maďarsko je pravý opak.

Každopádne máme novú situáciu vo V4. Posledné dva roky sme sa venovali najmä otázkam právneho štátu, kde si Maďarsko s&nbsp;Poľskom rozumeli veľmi dobre. Teraz je situácia úplne opačná. Práve Poľsko žiada tvrdé sankcie voči Rusku a&nbsp;pomoc pre Ukrajinu. Maďarsko je najmäkšie. Dá sa to vysvetliť aj tým, že Maďarsko je tesne pred voľbami a&nbsp;Viktor Orbán by možno v&nbsp;niektorých veciach poprel sám seba, ak by teraz išiel nejakú tvrdšiu líniu. Na druhej strane musím povedať, že Maďarsko žiadnu zo sankcií nezablokovalo ani to nemá v&nbsp;pláne urobiť, ako nám tlmočili. Tento postoj si vážim. Ak už nechcú robiť nič tvrdšie, aspoň neblokujú tých, ktorí to urobiť chcú.

Došlo k posunu v&nbsp;prípade mierovej misie NATO na Ukrajine, o&nbsp;ktorú chceli žiadať Poliaci? Vysvetlili svoju predstavu? Ako na to bude reagovať Slovensko?

Môžem potvrdiť, že táto mierová misia NATO na Ukrajine v&nbsp;podstate ani nebola predmetom diskusií na summite lídrov členských štátov Severoatlantickej aliancie. Za hlavný výsledok stretnutia možno označiť dohodu spojencov na ďalšom a&nbsp;zároveň dlhodobom posilnení východného krídla NATO, kam spadá aj Slovensko. Spomínané posilnenie bude mať okrem iného podobu vytvorenia štyroch nových bojových skupín NATO v&nbsp;štyroch štátoch - na Slovensku, v&nbsp;Maďarsku, Bulharsku a&nbsp;Rumunsku. Okrem toho spojenci potvrdili jednotu a&nbsp;odhodlanie naďalej pokračovať a&nbsp;ešte zvyšovať pomoc pre Ukrajinu vrátane materiálnej. Samozrejme, platí, že NATO do vojny nijako nezasiahne. Prvoradou zodpovednosťou Aliancie je zabrániť ďalšej geografickej eskalácii konfliktu.

Slovensko zvažuje posunutie raketového obranného systému S-300 Ukrajine. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa nám už stihol povyhrážať, že to nemôžeme, lebo nám to vraj zmluva s&nbsp;Ruskom nedovoľuje. Je to pravda?

Považujem za vrchol cynizmu, keď sa ktokoľvek z&nbsp;Ruskej federácie teraz odvoláva na medzinárodné právo, ktoré práve Rusko hanebne pošliapalo útokom na Ukrajinu. Ten bol v&nbsp;rozpore s&nbsp;Chartou OSN a&nbsp;medzinárodné súdy sa už vyjadrovali o&nbsp;vojnových zločinoch. Takže nad takýmito vyhrážkami zo strany Ruskej federácie sa môžeme nanajvýš pousmiať. Ukrajina má plné právo, aj podľa OSN, sa brániť. A&nbsp;Slovensko ako krajina, ktorá sa rozhodla pomôcť, môže urobiť so svojím raketovým systémom, čo uzná za vhodné.

Premiéri Poľska, Česka a&nbsp;Slovinska vycestovali za Volodymyrom Zelenským priamo na Ukrajinu. Náš premiér nešiel. Myslíte, že bolo jeho rozhodnutie šťastné?

Kolegov som sa v&nbsp;Bruseli pýtal, čo sa vlastne tou návštevou dosiahlo. Aké majú dojmy z&nbsp;cesty do Kyjeva? No naši poľskí, ale aj slovinskí priatelia boli veľmi skúpi na slovo. Nemáme žiadne detailnejšie informácie, o&nbsp;čom tie rokovania boli a&nbsp;či prípadne došlo k&nbsp;nejakým prísľubom. Z&nbsp;tohto uhla pohľadu sa dá teda ťažko vyhodnotiť, či to bola premárnená príležitosť pre Slovensko. Vyvolalo to síce pomerne veľké emócie, že sa mal zúčastniť, že mal držať partiu, ale fakt je, že to bolo bezpečnostne náročné s&nbsp;vysokou mierou rizika. V&nbsp;tomto prípade sa treba premiéra Hegera zastať. Ak by tam naozaj došlo k&nbsp;niečomu vážnemu a&nbsp;ak by na ten vlak niekto zaútočil a&nbsp;nedajbože zranil alebo zabil niektorého z&nbsp;premiérov Severoatlantickej aliancie, mali by sme tu veľký problém a&nbsp;doslova možný globálny konflikt. Išli do vedomého rizika.&nbsp;

A&nbsp;to by malo byť asi vyvážené nejakým prínosom...

Áno, ale ako hovorím, nevieme žiadne detaily z&nbsp;návštevy, tak­že azda sa ten prínos čoskoro ukáže.

Na Slovensko a&nbsp;najmä do Poľska teraz prúdia státisíce utečencov. O&nbsp;chvíľu budeme potrebovať pomoc. Ale práve my sme boli tými krajinami, ktoré sa obrátili chrbtom ostatným pri migračnej kríze pred pár rokmi. Ako vnímajú vaši kolegovia v&nbsp;Bruseli, že teraz voláme po pomoci?

Naozaj sa nám vracia, aké sme mali postoje v&nbsp;rokoch 2015 a&nbsp;2016. Ale aj keď je to podobné, nie je to tá istá situácia. Vtedy išlo vo veľkej miere o&nbsp;špekulantov a&nbsp;ekonomických migrantov, ktorí sa tvárili ako Sýrčania, hoci nimi v&nbsp;skutočnosti neboli. A&nbsp;to sme často vyčítali európskym inštitúciám, respektíve niektorým európskym štátom, že v&nbsp;tom nemáme poriadok, že nechránime dostatočne vonkajšiu hranicu. Ale, áno, máte pravdu. Nie je žiadnym tajomstvom, že najmä Taliani alebo Gréci nám teraz pomerne pravidelne opakujú, že napriek tomu, že sme ich vtedy nepodporili, oni sú teraz pripravení pomáhať nám. A&nbsp;to je veľmi dobre, pretože ak sa v&nbsp;tejto kritickej situácii niečo ukazuje ako dôležité, tak je to práve to, že európska dvadsaťsedmička drží pokope.&nbsp;

Akú pomoc nám budú môcť poskytnúť? Zhovárali ste sa už nejako konkrétne o&nbsp;tom, či zoberú tých ľudí k&nbsp;sebe alebo budú nejako finančne prispievať?

Sú rôzne možnosti a&nbsp;treba povedať, že mnohí Ukrajinci už išli ďalej na západ a&nbsp;tie krajiny ich prijali. Nikde sa nestretli s&nbsp;tým, že by im neboli ochotní pomôcť. Aj to je pomerne zásadný rozdiel oproti roku 2015 a&nbsp;2016, rovnako ako to, že väčšina Ukrajincov sem prišla úplne legálne, pretože majú bezvízový styk s&nbsp;Európskou úniou. Na naše územie vstúpili s&nbsp;biometrickými pasmi a&nbsp;na 90-dňové víza. Mnohí totiž dúfajú, že za tých 90 dní sa situácia zlepší a&nbsp;budú sa môcť vrátiť domov.&nbsp;

Veľa ľudí sa obáva jadrovej vojny. Predsa len, prvé, čo Rusi spravili, bolo, že sa začali vyhrážať jadrovými hlavicami. Je tá obava oprávnená alebo skôr prevláda medzi diplomatmi názor, že ide z&nbsp;ruskej strany len o&nbsp;strašenie a&nbsp;vyhrážky?

Už hrozenie jadrovými zbraňami je v&nbsp;rozpore s&nbsp;medzinárodnými predpismi, ku ktorým sa samotní Rusi zaviazali. Je to rovnako hanebné ako útok na susednú krajinu. Chcel by som však ľudí upokojiť. Predstava, že by Ruská federácia prekročila ten pomyselný rubikon a&nbsp;buď použila jadrové zbrane, alebo zaútočila na krajinu Severoatlantickej aliancie, je veľmi málo pravdepodobná. Oni veľmi dobre vedia, akú reakciu by to vyvolalo. Dnes sme vojensky nepomerne silnejší ako oni. Vidíme, že aj štyridsaťmiliónová Ukrajina je schopná sa proti nim brániť. Čo by sa asi stalo, keby sa pustili do 30 štátov NATO, medzi ktorými sú aj jadrové veľmoci? To by si ruská federácia určite nedovolila.

Nebývalá hystéria sa strhla okolo schválenia obrannej dohody s&nbsp;USA. Opozícia označovala politikov, ktorí s&nbsp;ňou súhlasili, za vlastizradcov a&nbsp;pobehovala s&nbsp;balónmi holubičiek mieru po námestiach. O&nbsp;dva týždne po schválení tejto zmluvy napadlo Rusko Ukrajinu. Bola tá hystéria náhodou?

Nebolo to náhodou. Prinajmenšom pri časti opozície dnes vidíme, že doslova verklíkuje celú ruskú propagandu. Snažia sa ten hanebný útok a&nbsp;vojnové zločiny odľahčovať rôznymi „ačohentizmami“. Poukazujú na Irak cez Kosovo až po to, na akých drahých autách vraj Ukrajinci došli. To je typický príklad toho, ako vymýva mozgy propaganda Ruskej federácie. Je veľmi smutné, že sa toho chopila časť slovenskej opozície. Ale považujem to za kauzálne s&nbsp;tým, že máme dnes pomerne jasné dôkazy o&nbsp;tom, že tieto politické strany boli priamo alebo nepriamo financované Ruskou federáciou.&nbsp;

Ruská ambasáda má u&nbsp;nás možno jedno z&nbsp;najpočetnejších zastúpení v&nbsp;Európe. Vojenský pridelenec, ktorý na videu podplácal, bol z&nbsp;krajiny vyhostený. Čo s&nbsp;tými ostatnými? Zdá sa, že ambasáda najmä na sociálnych sieťach produkuje veľa propagandy.

No a&nbsp;potom ju preberajú práve niektoré opozičné politické strany a&nbsp;mnohí ľudia s&nbsp;veľmi zvláštnymi profilmi a&nbsp;nereálnymi menami. To sú tie trolie farmy. Bohužiaľ, ruská ambasáda sa na tom evidentne aktívne spolupodieľa. Vyhostili sme zatiaľ troch kvázi diplomatov. Ja predpokladám, že to je len začiatok. Potrebujeme však spoločný európsky postup, lebo my ich vyhostíme a&nbsp;vrátia sa do Nemecka alebo do Rakúska. To by nemalo žiadny zmysel. Odporcovia vyhostenia tvrdia, že by do­šlo k&nbsp;zníženiu možnosti monitorovať dianie v&nbsp;Ruskej federácii, keďže by recipročne vyhostili našich diplomatov. Verím však, že sa pokúsime o&nbsp;spoločnú európsku aktivitu.

Slovensko začalo vypínať dezinformačné stránky. Tvrdý boj sa vedie aj na spomínaných sociálnych sieťach. Ešte pred vojnou riešila Únia kroky proti Faceboo­ku, pretože hoci tvrdo trestá za holú bradavku, podporu ruskej propagandy ignoruje. V&nbsp;akom stave sú tie riešenia?

Každý, kto tvrdí, že vypínanie dezinformačných webov je cenzúra, klame. To nie sú skutoční novinári, to nie sú skutočné médiá, neriadia sa žiadnymi etickými princípmi. Boli to naozaj len hlásne trúby ruskej propagandy a&nbsp;ukázalo sa aj na základe tých dnes už verejných informácií, že mnohé z&nbsp;nich nechali pracovať špiónov a&nbsp;vlastizradcov. Druhá vec je to, čo robia sociálne siete. Od začiatku môjho mandátu na rezorte diplomacie vyzývam v&nbsp;Bruseli na to, aby sme nejako konali. Jednou z&nbsp;možností je, aby to, čo je zakázané v&nbsp;reálnom živote, bolo zakázané aj online. Ale na to potrebujeme súčinnosť so sociálnymi sieťami. Ja si nemyslím, že sloboda slova patrí botom alebo trolom, ktorí šíria propagandu. Bohužiaľ, mnohé sociálne siete dávajú prednosť peniazom, ktoré zarábajú na troloch.&nbsp;&nbsp;

V&nbsp;Ruskej federácii momentálne vládne veľmi tvrdá cenzúra. Väčšina Rusov nemá prístup k&nbsp;iným informáciám ako vládnym. Máme nejakú šancu im ukázať, čo sa reálne deje, alebo sa z&nbsp;nich stane Severná Kórea?

Stále to nie je Severná Kórea minimálne v&nbsp;tom, že Rusi môžu cestovať. Mnohých stretávajú naši občania na dovolenkách a&nbsp;tam sa s&nbsp;nimi rozprávajú. A&nbsp;až tam Rusi zistia, že naozaj žijú v&nbsp;bubline plnej propagandy a&nbsp;lží. Považujem za naozaj veľmi nešťastné až zvrhlé, že sa takéto niečo mohlo stať v&nbsp;21. storočí v&nbsp;takej vzácnej a&nbsp;dôležitej krajine, ako je Rusko. Ale stále verím, že existuje možnosť vrátiť sa z&nbsp;kratšej cesty a&nbsp;začať spolupracovať. Mali by si aj oni premyslieť, či tolerovanie ľudí, ktorí sú dôvodne podozriví z&nbsp;vojnových zločinov, na čele štátu je tá správna cesta.

Má svet nejakú šancu Putina dostať pred Medzinárodný trestný súd?

Nič nie je vylúčené. Mnohí si myslia že sú nedotknuteľní, ako napríklad Slobodan Miloševič. Ale v&nbsp;prvom rade to musia byť samotní Rusi, kto si urobí poriadok v&nbsp;Krem­li. Neverím, že sa to podarí úplne štandardnou demokratickou cestou, lebo o&nbsp;Rusku a&nbsp;demo­kracii dnes už ťažko možno hovoriť v&nbsp;jednej vete. Ale Rusi sú zvyknutí na ťažké rozhodnutia v&nbsp;kritických situáciách. História ich to naučila. Tak verím, že keď pochopia, kam ich Putin zavliekol, tak by to azda mohli skúsiť zvrtnúť a&nbsp;stať sa opäť našimi priateľmi.

Objavujú sa informácie o&nbsp;tom že Rusi utekajú do Európskej únie. Sú to masové presuny alebo ide skôr o&nbsp;jednotlivcov? Ako im Únia pomáha?

Zatiaľ to nemá masový charakter, čo je pochopiteľné, lebo v&nbsp;Rusku nikomu bomby na hlavu nepadajú, ale mnohí najmä intelektuáli sú preč a&nbsp;postupne odchádzajú aj ich rodiny. Očakávame, že sa to bude ešte stupňovať. Preto by Západ mal konať a&nbsp;možno v&nbsp;maximálne možnej miere pomôcť im integrovať sa do našej spoločnosti aspoň dočasne. Aj Slovensko by v&nbsp;tomto smere mohlo konať. Máme tu tisícky Rusov, ktorí k&nbsp;nám prišli práve pre režim, aký u&nbsp;nich vládne. Som jednoznačne za to, že ak chcú byť plne integrovaní do našej spoločnosti a&nbsp;majú záujem o&nbsp;slovenské občianstvo, mali by sme im vyjsť v&nbsp;ústrety.

Rozhovor: Putin sa prerátal. Verím, že Rusi pochopia, kam ich zavliekol

Súvisiace články

Americký minister obrany na Slovensku: Debata o protivzdušnej obrane, jednu vec Naď zdôraznil

Takto býva štátny tajomník Martin Klus: v dome má recepciu aj fitness centrum

Čo zaujíma ruských špiónov na Slovensku počas vojny? Šándor hovorí aj o vydieraní, či zrade

Poliaci chcú mierovú misiu NATO na Ukrajine: Ako sa zachová Slovensko? Hrozí tretia svetová?

Klus: Ohrozenie Ukrajiny je hrozbou pre celú Európu, EÚ sa nebude mlčky prizerať

Poslanci odsúhlasili posilnenie vojakov NATO na SR. Naď: Ústavná väčšina vie, kde je sever

Výber pre vás