venuje sa politickému dianiu, legislatíve, politickým komentárom a investigatíve

Juliána Bieliková

Korupcia, prerastanie mafie do štátu či sociálne balíčky sú síce stále populárne, no predvolebný čas ovládli aj iné výzvy. Napríklad o&nbsp;vracaní nakradnutého majetku či dokonca rovno o&nbsp;znárodňovaní. Niektoré strany chcú brať oligarchom, iné chcú poriadok pre všetkých. Použité heslá sú však až nepríjemne podobné tým, ktoré boli známe v&nbsp;nie takej dávnej minulosti. Podľa politológa ide väčšinou o&nbsp;populizmus.

Bilbordy, ktoré zaujmú heslami o&nbsp;braní majetkov oligarchom či podvodníkom, sa vyrojili ako huby po daždi. Prichádzajú s&nbsp;nimi nielen strany, ktorým sa nepáči demokracia, ale aj štandardné. „Vezmeme podvodníkom nelegálny majetok,“ hlása napríklad bilbord strany Za ľudí, na ktorom je tvár Veroniky Remišovej. „Zoberieme oligarchom a&nbsp;mafii. Dáme mamám, otcom aj dôchodcom,“ tvrdí zas z&nbsp;bilbordu Marian Kotleba.

Podľa politológa Grigorija Mesežnikova ide o&nbsp;pokus celého politického spektra reagovať na pocity nespravodlivosti medzi obyvateľmi Slovenska. „Ľudia majú pocit, že čestnou prácou sa dá dosiahnuť veľmi málo alebo nič,“ vysvetľuje. V&nbsp;prípade Kotlebu a&nbsp;Harabina však môže byť podľa politológa nápravou skôr odstránenie demokratického zriadenia.

Grigorij Mesežnikov tvrdí, že Kotleba pracuje s&nbsp;pocitom nespravodlivosti veľmi populisticky. „Treba vypracovať systém a&nbsp;politiku, ktoré by reálne fungovali, napríklad akým spôsobom zmeniť školstvo alebo zdravotníctvo. Nestačí len niekomu zobrať peniaze a&nbsp;rozdeliť ich medzi ľudí,“ hovorí politológ.

Dodáva, že ani pojem oligarchovia, s&nbsp;ktorým sa na Slovensku pracuje, nie je presný. „Tu nie sú skutoční oligarchovia, ktorí majú reálny podiel na moci, ako je to napríklad v&nbsp;Rusku. Tam je oligarchom Vladimir Putin. U&nbsp;nás sú len zbohatlíci alebo podnikatelia, ktorí využili blízkosť k&nbsp;politickým stranám pre svoje zisky,“ vysvetľuje politológ Mesežnikov.

Silne znejúce heslá, ktoré však hovoria málo, používa aj bývalý sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin. „Vlasť je poriadok pre každého,“ píše sa na jednom z&nbsp;jeho bilbordov. Poriadok je pritom sprofanované slovo, ktoré býva obľúbené v&nbsp;rôznych formách diktatúr.

Ďalšie Harabinove heslá hovoria: „Ukradli našu vlasť. Vráťme ju ľuďom.“ Mesežnikov upozorňuje, že práve Harabin patril medzi&nbsp; politikov, ktorí mali vplyv na to, ako naša vlasť vyzerá. „Slovo poriadok, a&nbsp;vôbec právny poriadok, vnímam ako pozitívne hodnoty. Samozrejme, závisí od toho, čo ten poriadok definuje. Ak by mal definovať hodnoty vlastné totalitným režimom, ako bol komunistický, tak to už nie je poriadok, ale diktatúra a&nbsp;nástroj na jej udržiavanie,“ hovorí historik Dušan Segeš.

Dodáva, že ide aj o&nbsp;to, ako právny poriadok v&nbsp;Slovenskej republike funguje. „Celkovo mám dojem, že heslá s&nbsp;poriadkom sú populistické, najmä v&nbsp;prípade tých, ktorí pôsobia buď v&nbsp;súdnictve, alebo v&nbsp;politike na Slovensku už niekoľko desaťročí. Je to také slovenské, trocha jánošíkovské, v&nbsp;duchu myšlienky ,brať bohatým‘,“ konštatuje historik.

Priamo heslá o&nbsp;znárodňovaní používa ľavicový Vzdor - strana pracujúcich. Jeho predstavitelia sú na kandidátke strany Eduarda Chmelára Socialisti.sk. „Zlodejov a&nbsp;privatizérov rozbijeme znárodnením“ či „Vlastníctvo do rúk pracujúcich!“ hlásalo sa z&nbsp;bilbordov Vzdoru ešte nedávno.„Tie heslá sú ako vystrihnuté z&nbsp;filmovej kroniky komunistického Československa, k&nbsp;tomu je tam akýsi ‚revolučný‘ náboj. Tá strana sa otvorene hlási ku komunizmu, ibaže na svojej webovej stránke, ktorú som zbežne prezrel, ukazuje fotky z&nbsp;‚výstavby socializmu‘, paneláky, samoobsluhy a&nbsp;podobné ‚výdobytky‘,“ hovorí historik Segeš.

Upozorňuje, že tam akosi chýbajú fotky z&nbsp;komunistických monsterprocesov s&nbsp;„nepriateľmi ľudu“, prípadne fotky ostnatých drôtov na prísne stráženej hranici, ktorými komunisti zabraňovali slobodnému pohybu občanov Československej socialistickej republiky. „Vzhľadom na očakávaný výsledok je to skôr rarita. To sa nedá brať vážne,“ myslí si. Podobne vníma Vzdor politológ. „Je to protisystémová až ľavicovo extrémistická strana, ktorá je vyslovene marginálna,“ hodnotí Mesežnikov.

Harabin cieli na podobnú skupinu voličov ako Kotleba. „Stavia sa do pozície ľudového autoritatívneho lídra, ktorý príde a urobí poriadok. Apeluje tiež na silnú národniarsku identitu týchto voličov, či už názvom, alebo zvoleným vizuálom,“ hovorí hovorí odborníčka na politický marketing Anna Dvořáková. Naratív je podľa nej populistický, ale pre cieľovú skupinu autentický. „Prekvapili ma dve veci - to, že skôr ako s emóciou strachu, ktorú veľmi rád používa, pracuje s pozitívnejšími emóciami, napríklad hrdosťou a prísľubom nápravy pomerov. A to, že bilbordy vôbec má, keďže v prezidentskej kampani sa dušoval, že nebude mať žiadne, pretože ‚nepotrebuje oblepiť celé Slovensko a zamoriť ho svojou podobizňou‘,“ hovorí odborníčka.

ĽSNS sa podľa odborníčky na politický marketing Anny Dvořákovej dlhodobo profiluje ako strana, ktorá sa zastane „voliča milión“ - príslušníka nižšej strednej triedy a chudobnejšej triedy s nižším vzdelaním i príjmom. „Ľudí, ktorí majú pocit, že zaostávajú, nestíhajú dobe a nikto sa o nich nezaujíma. Nikto okrem Kotlebu,“ opisuje elektorát ľudákov Dvořáková. Podľa nej oceňujú autoritatívneho lídra, ktorý tresne po stole a nastolí poriadok. A ešte pridá tým, na ktorých systém zabudol. „Áno, Kotlebov naratív je populistický, pretože za silnými heslami nie sú konkrétne opatrenia, ako to plánuje urobiť. Je však mimoriadne silný, pretože vyjadruje empatiu spôsobom, ako ju títo voliči už dávno nepocítili,“ dopĺňa.

Strana Vzdor sa drží svojho názvu a vzdoruje vyrovnaniu s realitou, podľa ktorej mala v posledných parlamentných voľbách 0,12 percenta právoplatných hlasov, a teda ju volilo ani nie 3 200 Slovákov. Snaží sa vzbudiť nostalgiu za minulosťou. „Naratív o ‚vlastníctve do rúk pracujúcich‘, ‚znárodnení‘, ‚organizovaní sa‘ a ‚strane práce‘ je však v našej spoločnosti pasé,“ hovorí odborníčka na politický marketig. Silnejší je podľa nej podprahový apel na túžbu rurálneho konzervatívneho voliča po istotách, no v tomto je autentickejší Smer.

Tento bilbord sa vraj od zvyšku odlišuje zacielením na voličov. „Kým Kotleba, Harabin a&nbsp;Vzdor cielia najmä na nižšiu strednú triedu a&nbsp;nižšiu triedu, Za ľudí má v&nbsp;merku viac zabezpečených voličov, ktorí potrebujú vedieť, že s&nbsp;ich daňami sa nakladá poriadne a&nbsp;nerozkrádajú ich podvodníci,“ myslí si odborníčka na politický marketing Dvořáková. Komunikácia z&nbsp;bilbordu však podľa nej nie je v&nbsp;strane Za ľudí nosná. Tento slogan mala na bilbordoch spomedzi tvárí Za ľudí iba Veronika Remišová, ktorá sa dlhodobo venuje kauzám a&nbsp;upozorňovaniu na rozkrádanie štátneho majetku. „Tým, že prestúpila z&nbsp;OĽaNO do strany Za ľudí, potrebovala spojiť svoju tvár a&nbsp;vybudovaný imidž s&nbsp;novou politickou značkou,“ hovorí Dvořáková.

Znárodňovanie ako forma istej retribúcie a&nbsp;zároveň forma „mydlenia očí“ sa po­dľa historika Dušana Segeša v&nbsp;Československu uskutočňovalo už v&nbsp;roku 1945, teda nie až po komunistickom puči vo februári 1948. „Bol to dôsledok presunu politických programov doľava, a&nbsp;to vo všetkých oblastiach - sociálnej aj ekonomickej. Bola to reakcia na zločiny nacistickej okupačnej správy v&nbsp;Protektoráte Čechy a&nbsp;Morava aj na nedemokratický režim na Slovensku,“ vysvetľuje Segeš.

Ako hovorí, nebol to špecifický československý fenomén, keďže po 2. svetovej vojne sa znárodňovalo aj v&nbsp;krajinách západnej Európy. „Týkalo sa to strategických podnikov a&nbsp;priemyslu a&nbsp;takisto bánk a&nbsp;poisťovní,“ hovorí. Dodáva, že v&nbsp;Československu skonfiškovali majetok všetkým, ktorých retribučné súdnictvo a&nbsp;takzvané Benešove dekréty označili za kolaborantov, aj príslušníkom nemeckej a&nbsp;maďarskej menšiny.

„Najviac z&nbsp;tohto trendu ťažili českí a&nbsp;slovenskí komunisti. Československo sa už od konca 2. svetovej vojny stávalo vazalom Sovietskeho zväzu, v&nbsp;ktorom vládol tvrdý stalinizmus. Po roku 1948 sa tento proces vazalizácie prehĺbil. Postupne znárodnili, teda vyvlastnili takmer všetok súkromný majetok,“ vysvetľuje historik. Ako dopĺňa, organizovali kampane proti „nepriateľom pracujúceho ľudu“ - poľnohospodárom označovaným za kulakov a&nbsp;podobne.

Ďalšou formou krádeže, ktorá postihla všetkých obyvateľov Československej republiky, bola menová reforma z roku 1953. „Čiže znárodňovanie malo aj tieto formy. Azda sa ani nemusíme baviť o tom, že boli nezákonné. Nič na tom nemení fakt, že komunisti mali monopol moci a prijímali zákony, ktoré uznali za vhodné,“ vysvetľuje Segeš. Dnes sa to podľa neho nezopakuje, nie sú na to ústavné predpoklady vďaka tomu, že Slovensko je parlamentnou demokraciou.

Silné reči: S heslami o odoberaní majetku sa pred voľbami vysypalo vrece

Výber pre vás

Silné reči: S heslami o odoberaní majetku sa pred voľbami vysypalo vrece

Súvisiace články

V Rajeckej doline visia bilbordy s radikálnym odkazom. Vyzývajú Slovákov, aby urobili toto!

Otrepané, zastarané a nudné: Ako hodnotia odborníci bilbordy kandidátov na prezidenta?

Výber pre vás