Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje

Veronika Cosculluela

Pomôž si človek, lebo úradník ti nepomôže. Ak sa nám v administratívnej sieti našich štátnych úradov nepodarí niečo vybaviť na prvý raz, väčšina z nás mávne rukou a poslušne dôjde pred okienko aj druhý- či tretíkrát. Čo však robiť, ak úrad, na ktorého účet ste roky poctivo odvádzali peniaze, nástojí aj na desiatykrát na obľúbenom slovenskom slogane „nedá sa, nevieme, nejde to“? Niektorí to vzdajú. No niektorí sa zatnú a zubami-nechtami bojujú za svoje práva.

„Ak pochybí Sociálna poisťovňa (SP), je to v súlade s dobrými mravmi a s duchom zákona?“ pýta sa 62-ročný Miroslav Suďa. „Dlho som bol živnostník. Ak im dlhujete na poistení čo i len päť eur, posielajú na vás exekútora. Ja som bol v krízovej situácii, s chorým srdcom, tejto spoločnosti som vychoval tri deti, platil som nenormálne odvody, a keď som potreboval pomoc, každý sa odo mňa odvrátil,“ takto sa zamýšľa po tom, ako nám vyrozprával svoj boj s úradníckou matematikou - vedou asi takou presnou ako nepresnou - a so zákonmi, ktoré sa stále menia.

Miroslav žil päť rokov z invalidného dôchodku 172 eur, hoci v skutočnosti mal právo na sumu vyššiu asi o sto eur. „V tom čase som mal aj chorú matku, bola pripútaná na posteľ po mozgovej príhode. Dôveroval som im, že to prerátajú. Niekoľkokrát som bol osobne v poradenskom centre v Bratislave aj vo Svidníku. Tak som sa s tým trápil,“ spomína kardiologický pacient z dediny pri Svidníku.

V roku 1987 Miroslavovi Suďovi, vtedy 32-ročnému mladému mužovi, operovali srdce. Nasledujúcich osem rokov bol na plnom invalidnom dôchodku, neskôr prešiel na čiastočný.

„Začal som pracovať, ako sa len dalo. Od roku 1997 som bol živnostník v oblasti finančníctva. To bola psychicky veľmi náročná robota, dospelo to až do syndrómu vyhorenia,“ rozpráva. Od roku 2007 začal chodiť na prehliadky, pred posudkové komisie, čakal na rozhodnutia Sociálnej poisťovne. V celom procese výpočtov, zníženia, zvýšenia, prerátania, odvolania, žiadostí, písania listov, osobných návštev právnikov či poradenských centier vo Svidníku aj v Bratislave bol mišmaš.

„Je to strašne zamotané a komplikované právo a všetci, na ktorých som sa obrátil v Sociálnej poisťovni, mi povedali, že nie sú kompetentní povedať, či to bolo dobre vyrátané, alebo nie,“ vraví Miroslav Suďa. Vedel, že s jeho zdravotným stavom a odpracovanými rokmi by mal mať právo na viac ako necelých 200 eur mesačne. Ale vzhľadom na hospitalizácie svoj boj za spravodlivú matematiku na čas odložil na druhú koľaj.

„V roku 2008 ma predvolali na kontrolnú prehliadku a vtedy mi na základe nálezu lekárov mali prisúdiť späť celý invalidný dôchodok,“ vraví. Miroslav Suďa striedavo pracoval a maródoval, až mu v roku 2012 došli sily úplne a živnosť prerušil.

Hovorca Sociálnej poisťovne Peter Višváder hovorí, že bola chyba, že sa pán Suďa proti rozhodnutiam, ktoré dostal, hneď neodvolal. „Sociálna poisťovňa vydá za rok vyše 3 miliónov rozhodnutí. Vlani bolo podaných proti prvostupňovým rozhodnutiam 8 367 odvolaní, v 1 700 prípadoch bolo rozhodnutie zmenené alebo zrušené,“ poskytol nám štatistiky.

„Sústredil som sa najmä na to, aby som sa dokázal uživiť, a nechal som to tak,“ pokračuje vo svojom rozprávaní Miroslav Suďa. Po čase sa mu však zdravie zhoršilo, srdce začalo vynechávať. Hrozilo, že krvná zrazenina sa presunie do srdca. „To by bola konečná,“ vraví Miroslav.

V roku 2016 opäť požiadal prehodnotiť zdravotný stav. „No a raz mi doma svitlo - čo sa ty neobrátiš na verejnú ochrankyňu?! Zašiel som tam osobne. Poslal som jej potom všetky dokumenty úplne od začiatku. Zavolali sme si ešte raz-dvakrát a v mojom mene požiadala o nový výpočet,“ spomína.

Mesiac-dva nato prišlo Miroslavovi Suďovi oznámenie, že mu posielajú doplatok za každý mesiac počas troch rokov. Dokopy zhruba 4-tisíc eur. Ukázalo sa, že dôchodca mal o nesprávnosti výpočtov dobrý „tušák“ - v poisťovni sa „sekli“ o 100 eur mesačne. Žiaľ, za zvyšné roky už bola suma premlčaná, a teda vyše 6-tisíc eur už pán Suďa zrejme nikdy neuvidí.

„V tomto prípade išlo o nesprávne určenie dátumu vzniku invalidity. Pôvodne pánovi Suďovi určili dátum vzniku invalidity v roku 2016 - počítali ju od dátumu podania žiadosti -, podávateľ však bol invalidný už v roku 2008,“ vysvetľuje Kancelária verejného ochrancu práv.

Aj Bratislavčan Viliam Vacula má svoju skúsenosť. „Začalo sa to tým, že mi nechceli uznať jeden a pol roka odpracovaného vo firme. Nemal som dôkaz o tom, koľko som tam zarábal. Mal som zohnať dvoch žijúcich svedkov, ktorí by mi plat vedeli dosvedčiť. Ale to bolo kedy? Pred štyridsiatimi rokmi, čo som tam robil? To ani nebolo možné,“ začína svoje rozprávanie.

Hoci to všemožne skúšal, bývalých kolegov sa mu zohnať nepodarilo. A Sociálna poisťovňa trvala na svojom - roky zaráta, len ak budú svedkovia. „Cítil som sa ukrivdený, lebo tie roky som pracoval,“ vraví. Keďže jeho firma zrušila archív starší ako dvadsať rokov, dokumenty o jeho plate nenávratne zmizli.

S poisťovňou sa aj súdil, nakoniec svoj podnet začal riešiť s ombudsmankou. Sociálna poisťovňa nakoniec nárok uznala a dôchodok zvýšila o vyše 20 eur mesačne. Hovorca Sociálnej poisťovne vraví, že chýbajúce dokumenty sú častý problém.

Pre takéto prípady existuje tak-zvaný zálohový dôchodok, teda suma, ktorá sa vyráta na základe zdokladovaných rokov, a keď sa dokumenty doložia, dôchodok sa preráta nanovo so spätnou platnosťou. „Často upozorňujeme ľudí na to, aby sa pred odchodom do dôchodku na tento krok pripravili tým, že si zosumarizujú doklady, ktoré potrebujú k žiadosti o dôchodok, aspoň rok pred týmto dátumom. K tomu si môžu požiadať o výpis zo svojho individuálneho účtu, kde majú všetky údaje, ktoré SP registruje, a na základe toho prípadné chýbajúce údaje doplniť,“ napísal Višváder.

Právnička z Kancelárie verejného ochrancu práv Petra Fűkőová hovorí, že ročne dostanú okolo sedemdesiat podnetov voči Sociálnej poisťovni. Ombudsmanka preskúma, či ide o porušenie základných práv. A to zistila vlani len v štrnástich podnetoch.

Týkali sa rôznych vecí, nie vždy výšky dôchodku. „Ide o nevydanie rozhodnutia, prieťahy, nesprávny postup a podobne,“ približuje právnička. „Niekedy sa problém vyrieši už v priebehu vybavovania podnetu, teda do dvoch až troch mesiacov. Niektoré prípady sú zložitejšie. Ak sa Sociálna poisťovňa nestotožní s našimi navrhnutými opatreniami, je veľmi ťažké dospieť k ich prijatiu,“ vraví.

„Ak zistíme pochybenia našich pracovníkov, prijímame opatrenia v zmysle Zákonníka práce nielen voči konkrétnym zamestnancom, ale v prípade potreby a najmä v dôsledku častých legislatívnych zmien zákona o sociálnom poistení pravidelne upravujeme pracovné postupy zamestnancov, robíme im pravidelné školenia a prijímame metodické usmernenia a ďalšie interné predpisy v záujme predchádzania sporným situáciám,“ dodáva za Sociálnu poisťovňu Peter Višváder.

Mimochodom, podľa jeho slov chybovosť Sociálnej poisťovne, ktorá vyzerá podľa individuálnych prípadov s týmto úradom katastrofálne, je vraj zanedbateľná. Len 0,0555 percenta. No ako potvrdzuje aj tento článok, čísla nemusia vždy odrážať realitu tak, ako ju vnímajú občania.

V Sociálnej poisťovni mu zle vyrátali dôchodok. Trvalo desať rokov, kým sa dostal k svojim peniazom

Výber pre vás