Vanda Felšöci Rusnáková

Aj vláda je podľa ľudí akási chladnejšia. Už totiž nevidieť vrúcne objatia a bozky ako za čias štátnej radkyne Troškovej a vtedajšieho premiéra Roberta Fica. Vystriedali ich formálne podania rúk a potľapkania po pleci. Zasadnutia minulý týždeň v Hanušovciach nad Topľou a o deň neskôr v Trebišove boli plné pripravených akcií a atrakcií.

Všetko bolo pripravené, chodníčky a cesty ku kaštieľu vyzametané. Len to počasie akosi sklamalo a v ten deň lialo. Nič to, veď v kaštieli na našich predstaviteľov vlády, ktorí si to v sprievode ochranky pod ponúknutým dáždnikom vypochodovali pešo do veľkého kaštieľa, už čakala mládež vyobliekaná v dobových kostýmoch a miestny správca kaštieľa každého zo zúčastnených častoval syrom a vínom. Nik nepohrdol a členovia vlády si schuti pripili. Poniektorí nečakali ani na formálne privítanie a vzali si pripravený pohár vína.&nbsp; Všetci boli vysmiati a&nbsp;v&nbsp;dobrej pohode, veď nik na nich nečakal s&nbsp;hanlivými transparentmi ako pred dvoma rokmi v&nbsp;Sabinove či napálení Vranovčania pred troma rokmi. Vtedy ešte vtedajšiemu ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi jeden z&nbsp;nich vykričal za chudobných Slovákov všetko. „Za 27 rokov ste zničili tento národ! Celý národ ste dali dole! Ženy išli robiť vonku a&nbsp;deti tiež musia chodiť robiť do zahraničia, aby prežili. Že sa nehanbíte!“ pustil sa do Kaliňáka miestny obyvateľ pred Domom kultúry vo Vranove nad Topľou.

Tentoraz nebol nespokojný nik. Do Hanušoviec vzdialených od Vranova 24 kilometrov sa nedostavili ani rozčúlení agrárnici a neprišli protestovať pod okná kaštieľa. A tak panoval všade pokoj a dobrá nálada. Ako posledný, samozrejme, prišiel premiér Peter Pellegrini a&nbsp;vicepremiér Richard Raši. Nie však ako ministri po svojich, týchto pánov doviezli autá, aby nezmokli. Ani oni nepohrdli ponúkaným vínom a&nbsp;zapózovali fotografom. A&nbsp;potom spokojne rokovali o&nbsp;rozdeľovaní peňazí do okresu.

Podstatou výjazdových zasadaní je najmä akčný plán rozvoja najmenej rozvinutých častí našej republiky. A tak vláda pumpuje peniaze, aby sa vyrovnali rozdiely medzi Bratislavou a zvyškom štátu. Takmer v každej dedine sa objaví transparent či bilbord, ktorý informuje o tom, že sa niečo realizovalo z fondov Únie. Či už kúsok opravenej cesty, alebo rekonštrukcia, či zateplenie domu smútku, kulturáku. Výška štedrých príspevkov vlády na rozvoj do značnej miery závisí od šikovnosti starostov pretlačiť záujmy obce pomocou straníckej príslušnosti alebo iných techník vyjednávania a komunikácie. A tak sa do niektorých dedín dostane iba po pár tisíc, no iné obce majú to šťastie, že ich vyberú na väčší rozvoj a peniaze k nim prúdia v stovkách tisícov. V Hanušovciach nad Topľou prispejú ešte 50-tisíc eurami na vybavenie zdravotného strediska tak, ako o to požiadal pán primátor. Ďalej 80-tisíc eur schválila vláda na mobilnú ľadovú plochu, keďže v zimnom období tu nie je žiadna možnosť športovania pre obyvateľov nielen Hanušoviec nad Topľou, ale ani mikroregiónu, ktorý zahŕňa mnoho ďalších obcí. Takisto 30-tisíc eur bolo schválených na obnovu grófskeho parku pre mesto Hanušovce nad Topľou. Pre mesto Vranov nad Topľou na základe požiadavky schválili sumu 100-tisíc eur pre atletický ovál, ktorý sa bude nachádzať pri základnej škole, pretože okres nedisponuje atletickou dráhou, ktorá spĺňa kritériá na to, aby mladí atléti mohli trénovať aj športovať,“ vyratúval štedrosť, s akou minulý týždeň uvoľnila vláda viac ako 1,2 milióna eur pre okres Vranov nad Topľou, jej podpredseda pre investície a informatizáciu Richard Raši.

Paradox je, že kým v minulosti starostovia bez okolkov kritizovali vládu a poukázali na rozdiely pri prideľovaní finančných prostriedkov, dnes sa vyjadrovať veľmi nechcú. „Pochopte, oni sa ešte vrátia a ak nám ani teraz nič nepriklepli, možno nabudúce predsa len budeme mať šťastie,“ povedal pre PLUS 7 DNÍ starosta z Vranovského okresu. Svoje meno i miesto pôsobenia odmieta uviesť.&nbsp; Tentoraz mala opäť šťastie obec Bystré, od vlády získala 53-tisíc eur na rekonštrukciu domu služieb, ktorý je sídlom sociálneho podniku. V&nbsp;minulosti táto obec dostala 50-tisíc na zvýšenie kvality a&nbsp;atraktivity nemotorovej dopravy či 95-tisíc na výstavbu cyklochodníka a&nbsp;lávky pre cyklistov a&nbsp;peších. Naopak, obec Poša, ktorá žiadala 20-tisíc eur na boj s&nbsp;toxickými látkami, nedostala ani euro.

Vláda v minulosti štedro podporila aj iné subjekty. Materiál pre tento okres je obsiahly a plný čísel. Veď z európskych štrukturálnych fondov iba v okrese Vranov nad Topľou v období od februára 2018 do apríla 2019 prerozdelila takmer 50 miliónov eur. Napríklad eseročke Boonex so sídlom v Merníku na výrobu a vývoj inovatívnych a tradičných regionálnych produktov priklepla 998-tisíc eur. Spoločnosti Grissp, j. s. a., so sídlom vo Vranove nad Topľou vláda v minulosti priklepla 258-tisíc eur na vývoj a implementáciu inovatívnych produktov na podporu rozhodovania v reálnom čase. Táto jednoduchá spoločnosť na akcie bola zapísaná 5. mája 2017 a 19. septembra 2018 začala byť účinná uzatvorená zmluva financovaná z európskych štrukturálnych fondov. Z toho istého fondu podporila vláda ďalšiu eseročku z regiónu, Printon, a to sumou 677-tisíc. Tento štedrý príspevok im má pomôcť posilniť konkurencieschopnosť a rast spoločnosti. A dôvod toľkej štedrosti vybraným subjektom? Samozrejme, zvýšenie zamestnanosti v regióne.

Či to funguje aj reálne a&nbsp;nielen na papieri, po­dľa miestnych ťažko povedať. Mnohí totiž ani len netušia, kde okrem zahraničia dobre platená práca je. Túto ružovú predstavu „rozkvitajúcej“ krajiny teda kazia samotní ľudia. Tí síce majú prácu, no väčšinou v&nbsp;zahraničí, počty opatrovateliek drasticky neklesajú a&nbsp;chlapi veľmi často siahajú po možnosti dobrého zárobku v&nbsp;Nemecku. „Tam mi núkajú 19 eur za hodinu. Tu by som to nedostal, ani keby som robil pri Bratislave,“ prezrádza obyvateľ Hanušoviec nad Topľou. Vraj je náhodou teraz doma, no koncom týždňa zas odchádza. Robí v&nbsp;partii, kde jeden hovorí po nemecky a&nbsp;zvyšní dvaja kolegovia ovládajú len slovenčinu. Chodia na niekoľkomesačné turnusy. Vraj lepšie zarobia. „Robota je ťažká. Robíme 10-12 hodín denne, no zárobok za to stojí. Nesmieme piť, lebo na druhý deň ráno sme zas v&nbsp;práci,“ vysvetľuje ďalej. Ani on o&nbsp;popularitu v&nbsp;novinách nestojí. Vraj rodina vie, kde robí, a&nbsp;zvyšok sveta do toho nič. Pochvaľuje si život v&nbsp;zahraničí, vraj je tam čistejšie. „Prednedávnom sme boli robiť pri Nice vo Francúzsku. Im je jedno, či sme Slováci alebo Rumuni. Pre nich je dôležité, aby sme dobre robili. Ajáj, tam sa teraz aj sto sadrokartonistov uživí,“ uzatvára na záver. Vláda ho teda nezaujíma, vraj podstatné je to, čo dostane na ruku. Všetci v&nbsp;partii sú živnostníci, platia si sami odvody a&nbsp;snažia sa neochorieť, pretože väčšinou sú jedinými živiteľmi rodín.

Ani ďalší deň výjazdového zasadania vlády sa od toho v Hanušovciach nelíšil. Trebišov inak vždy plný migrujúcich miestnych osadníkov bol čistý a títo spoluobčania sa jednoducho na pár hodín akoby stratili. Miesto, kde zasadala vláda a kde mala program, starostlivo strážila polícia. Pred príchodom k mestskému kultúrnemu centru dokonca psovod skontroloval, či v blízkosti a okolí nie je bomba. Opäť sa dostavili pozvaní hostia. Na rozdiel od zasadania v Hanušovciach, kde bol pozvaný župan Prešovského samosprávneho kraja Milan Majerský, košický župan Rastislav Trnka chýbal. Namiesto vína ich čakali žiačky futbalistky z jednej zo základných škôl, ktorým vláda prispela na obnovu. A premiér Pellegrini si s nimi „vykopol“ jeden gól. I&nbsp;tu bola opäť vláda štedrá. Tentoraz na svojom rokovaní vyčlenila v&nbsp;Trebišove dotáciu pre samosprávy a&nbsp;organizácie viac ako 1,2 milióna, a&nbsp;to na 73 projektov. No to nie je jediná pomoc za posledné obdobie.

Akčný plán tohto okresu schválili ešte v roku 2016 s predpokladaným rozpočtom 92,6 milióna eur. A tak sa ušlo z európskych štrukturálnych fondov nielen obciam a mestám, ale aj súkromníkom. Nešetrilo sa ani na Tokajskej oblasti. Novovzniknutému megavinárstvu Chateu Grand Bari zazmluvnili zo štrukturálnych fondov 1,64 milióna eur na vytvorenie konferenčných priestorov a ďalším spoločnostiam z Tokaja – Tokaj &amp; CO 1,68 milióna eur na inováciu výrobného procesu spoločnosti. Iba pripomíname, že v minulosti bola jedným zo spoločníkov spoločnosť Galafruit spájaná s Mikulášom Varehom. V Obchodnom registri svieti ako bývalý spoločník aj dobre známy Norbert Bödör z Nitrianskych Hrnčiaroviec - do roku 2016. Aktuálne je jedným zo spoločníkov tejto eseročky, ktorá má zazmluvnenú štedrú pomoc zo štrukturálnych fondov, napríklad exminister Miroslav Maxon či Pavol Chmelina, ktorý je konateľom spoločnosti. Je to ten Chmelina, ktorého meno je úzko späté s Vladimírom Mečiarom. „Pracovali sme spolu v sklárni v Nemšovej. Ja som tam robil elektrikára. Potom som prešiel pracovať do družstva. Keď za mnou prišiel, či nejdem do VPN, poslal som ho preč. Ďakujem, ja s politikou nechcem mať nič spoločné,“ prezradil ešte v roku 2017 pre PLUS 7 DNÍ Pavol Chmelina.

Štedrá ruka: Vláda tam, kde nič nie je, rozdávala vybraným podnikateľom

Výber pre vás

Štedrá ruka: Vláda tam, kde nič nie je, rozdávala vybraným podnikateľom

Súvisiace články

Pod paľbou kritiky: Meghan na otca kašle. Ten o nej rozdáva rozhovory za peniaze

Zomrel juhoslovanský Rocky: V ringu prišiel o oko, rozdával ľuďom peniaze, manažér ho obral o titul majstra sveta

VIDEO Trapas Roberta Fica: Rozdával alkohol, cigary, a potom sa odhalil!

Výber pre vás