reportáže zo Slovenska, zdravotníctvo

Peter Kubínyi

Predstavte si, že si hoviete na záchode a ktosi vás zospodu nabodne na kopiju. Hrozná predstava? A čo ten istý scenár, len namiesto oštepu nepriateľ použije kušu a vy máte do činenia so šípom. Zostáva však pár otvorených otázok. To, že sa párkrát stalo, že cez kanalizáciu vbehol do záchodovej misy potkan, ste už zrejme počuli. Ale ako by sa dostal pod oné partie a ešte s kušou alebo rovno oštepom? Dnes už asi ťažko. Ale v stredoveku áno. Nie nadarmo sa hovorí - temný stredovek. Nepriateľ sa k zadku veľkomožného pána mohol naozaj dostať cez šachtu pripomínajúcu komín, ktorá slúžila ako odpadový kanál z toalety na šľachtickom sídle a väčšinou ústila rovno na múry. Ako povedala jedna dáma, nepriateľ musel byť naozaj - podlý. A smradľavý. Ale to bol celý stredovek. Veď ani toaleta sa vtedy nevolala záchod ani WC, ale prevet.

„Toto slovo pochádza z&nbsp;latinského privatus, teda privátny, ešte presnejšie z&nbsp;pojmu locus privatus, súkromné miesto. Toaleta v&nbsp;dnešnom ponímaní to teda určite nebola, napokon toto francúzske slovo spočiatku označovalo ľanovú prikrývku na odkladanie šperkov na stolíku, neskôr celkovú starostlivosť o&nbsp;telo a&nbsp;až spojením priestorov určených na tento účel so záchodom získalo toto slovo súčasný význam,“ rozpráva Michaela Haviarová, kunsthistorička, ktorá svojho času skúmala architektúru kaštieľa Lukáčovce pri Nitre, narazila pritom na prvý renesančný „prevet“ a&nbsp;dnes je jednou z&nbsp;mála, ktorá sa tejto téme u&nbsp;nás venuje. Lebo, ako hovorí, klenby sú určite zaujímavejšie než „súkromné miesta“. Lenže bez nich by to nešlo ani v&nbsp;stredoveku. Vysvetľuje aj ďalšie pojmy - latrína je z&nbsp;latinského lavare, umývať sa, klozet alebo WC z&nbsp;angličtiny, water closed, uzavretá miestnosť s&nbsp;vodou. Ale to sme už prešli pekných pár storočí, vráťme sa späť do stredoveku a&nbsp;vyberme sa na Uhrovský hrad, ktorý si čo do počtu prevetov drží slovenské prvenstvo. Našli ich tam až dvadsaťštyri!

„V&nbsp;tejto miestnosti je kozub, takže kým bol neskorogotický, sídlilo tu panstvo, potom ju prenechali služobníctvu. Už v&nbsp;16. storočí tu mali prevet s&nbsp;prepadom 11 metrov na hradné múry. Keď sa toho dole nazbieralo priveľa, poslali tam služobníctvo, aby to odhrabalo, lebo inak by sa prepadová šachta upchala,“ vysvetľuje kastelán Pavel Pavlis z&nbsp;občianskeho združenia Hrad Uhrovec, ktoré sa usiluje zachrániť ho. Ukazuje nám zakonzervovanú kaplnku z&nbsp;13. storočia aj s&nbsp;freskami, zrekonštruovanú časť obytných priestorov, ale kvôli tomu sme teraz tento hrad nenavštívili. Sme na najkompaktnejšej zrúcanine na Slovensku, kým v&nbsp;19. storočí nezhoreli strechy, bol na tom dobre. „Nikdy neslúžil na obranu, bol to azylový hrad, panstvo sa sem utiahlo, keď bolo zle. Preto sa tu zachovali aj prevety, ktoré sa inde zachovať nemuseli.“

Obdivujeme zvyšky záchodovej dosky zo 16. storočia a&nbsp;pozeráme sa do „komína“ upchatého kameňom, takže by tu dnes nepochodil ani nepriateľ s&nbsp;puškou. „Máme tu aj zachovanejšie prevety, jeden zo 16. storočia v&nbsp;neskorogotickej nadstavbe. Doska je kompletná, len zasypaná sutinou,“ dodáva kastelán a&nbsp;s&nbsp;humorom dodáva, že ho možno používal aj Matúš Čák, keď ešte nebol Trenčiansky. Smola, že je za strieškou a&nbsp;keď leje a&nbsp;šmýka sa, nedá sa k&nbsp;nemu dostať. Ďalšie prevety sú v&nbsp;záchodovej vežičke. Na každom zo štyroch poschodí. Luxus? Odpoveď: „Keby ste tu dva dni pobehovali, pochopili by ste prečo.“ A&nbsp;ešte dve otázky : Naozaj potrebovali až 24 záchodov? Aký bol skutočný účel tohto hradu? „Nikdy neslúžili všetky súčasne. Ako hrad prestavovali, niektoré zamurovali, inde urobili nové. Bola to bežná prax.“ Nakoniec odznie najkrajšia myšlienka - A&nbsp;tak tu dnes môžeme na vlastné oči vidieť štyristo rokov hajzľovej kultúry!

Kým sa k tej kultúre dostaneme, povedzme, že je oveľa staršia. Záchody fungovali už v me- zopotámskom paláci kráľa Sargona okolo roku 2350 pred&nbsp; naším letopočtom. Fekálie odvádzala tečúca voda kanálikmi. Etruskovia postavili v&nbsp;Ríme päťsto rokov pred Kristom veľký kanál, Cloacu Maximu, ktorá sa vlievala do Tiberu. Keď Rím padol, padlo vlastne všetko a&nbsp;svet sa ocitol vo všeobecnom úpadku. Platí to aj o&nbsp;záchodoch. Celé stáročia muselo chudobným ľuďom stačiť iba vedro, ktoré vylievali cez okno von. Nepomohli ani zákazy, kamsi to jednoducho umiestniť museli. Zadubený stredovek. „Záchod bol vymoženosťou bohatých. Ale v&nbsp;10. storočí bol súčasťou obytných miestností. Tam, kde hodovali, tam sa aj vyprázdňovali. Záves, ktorý jedných od druhých aspoň trochu oddelil, sa objavil až neskôr. Až potom prišli na to, že by mohli mať viac súkromia, posunuli ho do kúta, až sa napokon z&nbsp;neho stala samostatná miestnosť. Ale to už sme v&nbsp;16. storočí, v&nbsp;renesancii,“ rozpráva Michaela Haviarová.

„Prevety dostali uzatvárateľné dvere, miestnosť sa zväčšovala, niekde sa objavili maľby na stenách, ale okno nechýbalo nikdy. Presvetlenie nebolo dôležité, pretože bolo umiestnené vyššie, stúpal doň teplý vzduch, čiže - vetrali. Ešte neskôr sa v&nbsp;nich objavili dva malé výklenky po stranách, jeden slúžil na sviečku, druhý na&nbsp;utierací materiál.“ Tu sa musíme na chvíľu pristaviť.Toaletný papier je vymoženosť devätnásteho storočia. Dovtedy si museli vystačiť s&nbsp;lopúchmi, kapustovými listami, s&nbsp;handrami, ale aj tie boli vzácne. Ďalší neblahý údel služobníctva - oprať použité. Hovorí sa tiež o&nbsp;kačiatkach a&nbsp;kuriatkach a&nbsp;ich jemnom páperí, ale kunsthistorička odpovedá vyhýbavo: „Je to možné, ale u&nbsp;nás takúto zmienku nemáme.“

Veľa toho nevieme ani o&nbsp;tom, či prevety nejako zušľachťovali. Kožušinou, kožou, tapacírovaním. Na hlave parochňa, aby všetci videli, čo je pod ňou, netrápilo nikoho. To je stredovek. Netrápili sa, že im je na záchode zima, nezaoberali sa tým, strpeli to. Čudujete sa? Na jednej strane nám zanechali fantastické klenoty v&nbsp;podobe kostolov a&nbsp;umeleckých diel a&nbsp;na druhej strane - toto strpeli. „V&nbsp;stredoveku platilo, že Boh je nadovšetko, jemu vytvárali to najlepšie a&nbsp;najkrajšie. Prevet bol nepodstatný, o&nbsp;nič nešlo, vyriešili to najjednoduchšie, ako sa dalo,“ vysvetľuje kunsthistorička. No a&nbsp;keď sme spomenuli tú parochňu, povedzme aj to, že túžili pred ostatnými sa predviesť. To zase súvisí s&nbsp;prestavbou šľachtických sídiel a&nbsp;neobišlo to ani záchody. „Poznáme dva typy prevetov. Jedny boli arkierové, čiže trčali z&nbsp;fasády von, takže fekálie leteli rovno dole. Druhé boli takzvané niky, výklenky priamo v&nbsp;miestnosti alebo na chodbe a&nbsp;do múra zabudovali odtokovú šachtu, ktorá sa končila buď kdesi na múroch, alebo dole v&nbsp;žumpe,“ vysvetľuje Michaela Haviarová.

Ocitli sme sa v časoch, keď sa prevety začali objavovať aj v&nbsp;meštianskych domoch. Veľké mestá, ako napríklad Košice či Prešov, mali pod ulicami už murované kanály, ktoré prechádzali popod suterény domov a&nbsp;zväčša sa končili v&nbsp;priekope pri mestských múroch. Alebo mali žumpy, ktoré by sme dnes označili ako septiky. „Nedávno archeológovia v&nbsp;Košiciach takúto žumpu našli v&nbsp;stredovekom dome a&nbsp;je to rarita, lebo pochádza zo 14. storočia. Bola murovaná a&nbsp;cez dno jej obsah vsakoval do zeme,“ dodáva. Odborná literatúra sa však zmieňuje o&nbsp;tom, že keď potrebovali takúto žumpu vyčistiť, nezostalo im iné, len prelomiť klenbu žumpy cez dlážku pivnice. Cez záchod to nešlo, lebo šachta viedla rohom klenby. Praktické. Radosť z&nbsp;takejto žumpy môžu mať len súčasní archeológovia, lebo sa v&nbsp;nej nájde kopa zaujímavých vecí, napríklad keramiky. Čo nepotrebovali, letelo dole.

Existovalo aj jednoduchšie riešenie. Postaviť arkiery priamo na mestských hradbách. To sú tie trčiace z hradieb von a mohli byť kamenné aj drevené. Keď si spomenieme na jeden takýto arkier na Uhrovskom hrade a hĺbku pod ním, asi boli predsa len bezpečnejšie tie s „komínom“, aj keď v ňom mohol číhať nepriateľ. „Záchodovú vežu vysunutú za hradbu sme nedávno objavili v Bardejove,“ hovorí kunsthistorička a dodá zaujímavú informáciu, že ich používali mnísi. „Latríny s&nbsp;väčším počtom sedačiek vedľa seba bývali v&nbsp;kláštoroch situované zväčša na okrajoch. Ak mal komplex štyri krídla a&nbsp;v&nbsp;strede nádvorie, ako bývalo zvykom, jedno krídlo bolo vysunuté a&nbsp;tam umiestnili záchody. Niekedy nad vodným tokom, ako napríklad v&nbsp;rakúskom kláštore Zwettl z&nbsp;12. storočia. Vždy však platilo, že sa sedelo pekne pri sebe, pokope. Príklad? Francúzsky kláštor Cluny, kde mali mnísi k&nbsp;dispozícii až 45 miest. Kým na šľachtických sídlach mal každý svoje súkromie, v&nbsp;kláštoroch sa naozaj delili o&nbsp;všetko. Na Slovensku však takýchto nálezov veľa nemáme, slovami kunsthistoričky - stále sa niečo prestavovalo, modernizovalo a&nbsp;20. storočie všetko zničilo. Ale stále aj u&nbsp;nás niečo objavujeme.

Prevet vedľa klenotnice Dómu svätého Martina

Niekedy sa stačí iba dobre pozerať. Vedeli ste, že prevet je aj na bratislavskom Dóme svätého Martina? Zo začiatku 15. storočia, ako vždy na severnej strane, vpravo od hlavného vchodu. „Vstupovalo sa doň cez točité schodisko, ktoré vedie do klenotnice kostola. Tento prevet má kamenné sedadlo a fekálie z neho dopadali za dnes už neexistujúci parkánový múr,“ hovorí kunsthistorička. Ak ho uvidíte vy, vedzte, že vidieť môžu aj vás, pretože práve tam, kde bol kedysi otvor, je dnes umiestnená kamera. O&nbsp;prekvapenia nikdy nie je núdza. Ani porekadlo „Tam, kam aj kráľ chodí pešo“, nemusí byť pravdivé. V&nbsp;polovici 18. storočia sa totiž aj u&nbsp;nás rozšírili prenosné záchody, drevené, neraz nádherne zdobené konštrukcie s&nbsp;príklopom a&nbsp;so vsadenou misou či vedrom, ktoré sa dali jednoducho vyprázdniť. Kráľ teda nikam chodiť nemusel, záchod prišiel za ním a&nbsp;potom ho zase odniesli. „Kožou potiahnutý záchod na hrade Krásna Hôrka dopĺňalo umývadlo umiestnené na takejto skrinke,“ dodáva Michaela Haviarová. Zmocňuje sa vás závisť? To ste ešte nevideli kúpeľne v&nbsp;Betliari! Ale to sme už v&nbsp;19. storočí a&nbsp;po stredovekej temnote sa začína rozvidnievať.

Stredovek bol naozaj smradľavý: Čo vyšlo zo zadku, to padlo na múry!

Výber pre vás

Stredovek bol naozaj smradľavý: Čo vyšlo zo zadku, to padlo na múry!

Súvisiace články

Medicína v stredoveku: Ľudia považovali zvýšenú starostlivosť o osobnú hygienu za hriešnu

Stredovek 21. storočia: Obľúbený dovolenkový raj sa mimo sezóny mení na nepoznanie

Výber pre vás