venuje sa politickému dianiu, legislatíve, politickým komentárom a investigatíve

Juliána Bieliková

Rodina sa na neho vykašľala, zvonku je s ním v kontakte jediný človek, mladý spisovateľ Dávid Kičin. Ondrej Rigo, ktorý si odpykáva doživotný trest za deväť zmarených životov, vraj vyzerá stále rovnako ako v deň, keď ho súd poslal za mreže. Po prepustení by si chcel kúpiť dom v ústraní, jeho šanca, že by znovu vyšiel medzi ľudí je však podľa našich informácií mizivá.

Foto: archív D.K. Spisovateľ Dávid Kičin: Napísal knihu o doživotne odsúdených.

Dávid Kičin, ktorý pochádza zo Štrby, je v kontakte rovno s niekoľkými doživotne odsúdenými vrahmi. „Oslovoval som ich kvôli knihe Zatratení, ktorá vyšla v roku 2014. S Ondrejom Rigom si píšem dodnes,“ vraví mladý spisovateľ. S Rigom sa skontaktoval ešte v roku 2011. „Bol som aj prekvapený, nečakal som, že sa ozve a bude súhlasiť s rozhovorom aj stretnutím,“ hovorí Kičin.

Kým však ku stretnutiu prišlo, tri roky si písali. Až potom Kičinovi povolili návštevu najbrutálnejšieho slovenského sériového vraha. Prekvapil ho najmä jeho vzhľad. „Vyzeral presne, ako na fotkách zo súdu. Má stále čierne vlasy a rovnakú tvár. Pôsobil pokojne, vyrovnane, väčšinou mal dobrú náladu,“ opisuje stretnutie spisovateľ.

Ondrej Rigo: Dostal doživotný trest. Za príšerné vraždy. Foto: tasr

Kičin s Rigom strávil tvárou v tvár dve hodiny. Od človeka, ktorý má na rukách krv deviatich nevinných ho však oddeľovalo sklo. „Tam sa nesmie ani fotiť, všetko treba odovzdať. Hneď sa so mnou začal rozprávať. Pýtal som sa ho na to, čo robí a ako žije,“ spomína autor knihy Zatratení. Rigo na neho pôsobí aj z listov ako veľmi rozporuplná osoba. „Je veľmi ochotný pomôcť, či už mne alebo spoluväzňom. Keď som mu v balíku poslal kávu a čokoládu, hneď sa rozdelil so spoluväzňom z bunky. A keď som sa pýtal, prečo súhlasil s rozhovorom, povedal, že mi chcel pomôcť splniť môj sen napísať knihu,“ hovorí Kičin. „Prekvapilo ma, ako do detailov vie opísať príhody z detstva či mladosti. V mnohých veciach je veľmi ľudský. Keby človek nevedel, za čo tam je....v civile by som ho možno pokladal za milého človeka. Niekedy to proste nejde do hlavy,“ dodáva spisovateľ.

Idylický obrázok: Takto kreslí Ondrej Rigo. Foto: archív D.K.

S Rigom urobil Kičin na základe viacerých listov, v ktorých mu kládol otázky rozhovor. „To, čo spravil na priamu otázku vždy popiera. Niekedy však povie vetu typu: Človek ani nevie, čoho je schopný,“ dodáva Kičin. Rigo mu rozprával o svojom živote aj na slobode. „Žil v podstate na hrane. Zo dňa na deň, tak aby zaplatil podnájom a mal, čo jesť. Vykonával len príležitostné roboty,“ hovorí. Rigo má dcéru, ktorá sa mu naposledy ozvala v roku 2008. Predtým ho navštevovala aj s Rigovou sestrou. Neskôr sa odmlčali. Deväťnásobný vrah môže po 25 rokoch vo väzení požiadať o podmienečné prepustenie. „Ak by ho pustili, chcel by si vraj kúpiť domček a začleniť sa do spoločnosti. Ak ho nepustia, bude to vraj brať tak, ako to je,“ hovorí spisovateľ.

Rigov život za mrežami je veľmi stereotypný. Vstáva ráno o piatej, potom raňajkuje a až do popoludnia šije topánky. Ide o úkolovú mzdu. Za mesiac dostane okolo 150 eur, ostane mu z toho však iba asi 8 eur. „Musí platiť napríklad za zubára, odrátavajú mu tiež z toho, čo dlží. Za to, čo mu ostane si môže kúpiť niečo vo väzenskom bufete, horalky, hygienické potreby a podobne,“ vysvetľuje Kičin. Podobné veci posielal Rigovi v balíku aj on. „Raz mi došla pohľadnica s pekne vytieňovanou ružou. Tak som kúpil aj farebné ceruzky a poprosil som ho, nech mi niečo nakreslí,“ hovorí autor knihy a dodáva, že kvalita Rigových kresieb ho prekvapila. So sériovým vrahom si naďalej píše a pripravuje ďalšie knihy o odsúdených na doživotie.

Príšerné: Rigo obvykle svojim obetiam rozdrvil hlavy a potom ich sexuálne zneužil. Foto: archív

Rigo má na svedomí životy ôsmich žien a jedného chlapca. Jeho útok prežila len Jana B. Vtedy 30-ročná Bratislavčanka sa mu ubránila vďaka náhode aj dobrej kondícii. Ostatné jeho obete nemali šancu. Napádal ich v spánku, do ich obydlí vnikal cez pootovrené okná či balkóny. Niektoré z obetí ubil rukami a uškrtil, iné udieral do hlavy lešenárkymi trubkami, dlažobnými kockami či kusmi betónu. Väčšine spôsobil také zranenia, že na mieste zomreli. Len mladučká Henrieta O. (+21). ktorú napadol na Štefanovičovej ulici, žila s nesmierne ťažkými poraneniami ešte 18 dní v nemocnici, kde im však nakoniec podľahla. Svoje obete potom Rigo nakoniec sexuálne zneužil a okradol. Prieberčivý nebol, jeho nastaršou obeťou bola pritom aj 88-ročná Terézia R., ktorú zavraždil v domove dôchodcov. Obete si vyberal pravdepodobne podľa dostupnosti. Lákali ho spomenuté otvorené okná. Mestský súd v Bratislave ho poslal v roku 1994 na doživotie za mreže. Trest mu potvrdil aj Najvyšší súd. Vo väzbe však bol od marca 1992, kedy ho po poslednej vražde zadržali.

Tvárou v tvár vrahovi: „Pôsobil pokojne, mal zväčša dobrú náladu,“ hovorí Slovák, ktorý komunikuje so zabijakom

Výber pre vás