venuje sa politickému dianiu, legislatíve, politickým komentárom a investigatíve

Juliána Bieliková

Podľa sudcov je to dobrá správa pre občanov. Kolíková sa však nevzdáva a chce „reformu“ silou-mocou pretlačiť, napríklad pozmeňovacím návrhom.

Nahnevala aj bývalých sudcov dôchodcov

Kolíkovej návrhy boli od počiatku pod paľbou kritiky odbornej verejnosti. Zamestnanci súdov varovali, že ľudia budú musieť na pojednávania oveľa viac cestovať, čím sa pre nich stane spravodlivosť menej dostupnou. Sudcovia z&nbsp;Banskej Bystrice dokonca vyšli protestovať do ulíc mesta s&nbsp;transparentmi v&nbsp;rukách. Podporou ich prekvapili bývalí sudcovia, ktorí už dávnejšie odišli do dôchodku. Starí páni sa pripojili do davu nespokojných.

Predseda banskobystrickej sudcovskej rady Štefan Baláž ministerke pripomínal: „Každý dobrý úmysel sa míňa účinku, ak prostriedky na dosiahnutie cieľa nie sú v&nbsp;súlade s&nbsp;legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov, nie sú adekvátne odôvodnené a&nbsp;ak sa staré krivdy naprávajú ešte väčšími krivdami.“

Predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý mal byť podľa súdnej mapy zrušený, Ján Auxt hovorí, že s legislatívnym návrhom novej súdnej mapy bol oboznámený na poslednú chvíľu i bez možnosti pripomienkového konania aj s predloženým návrhom tzv. III. verzie súdnej mapy, "Stotožnil som sa s jej primárnym zámerom, ktorý spočíval v špecializácii sudcov, zlepšenia kvality súdnych rozhodnutí, ako aj možnosti zrýchlenia súdnych konaní . Na druhej strane, som sa však nestotožnil so zámerom zrušenia nášho súdu resp. jeho zachovania len ako pracoviska," vraví Auxt.&nbsp; Ako vysvetľuje, krajský súd pôsobí&nbsp; v meste pod Urpínom viac ako 100 rokov. "Za celé toto obdobie vykonával svoju funkciu riadne, zodpovedne, v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a bez akýchkoľvek korupčných káuz. Navrhovaná zmena okrem iného ohrozovala nie len stratu personálne schopného a vysoko odborne-kvalifikovaného &nbsp;administratívneho aparátu, ale ani nereflektovala proklamovanú dostupnosť súdov pre účastníkov konania, napríklad z južných okresov stredoslovenského kraja do Žiliny," vysvetľuje Auxt.&nbsp;

Pridáva sa k nemu aj sudkyňa Krajského súdu v Bratilave Marcela Kosová. „Ministerka spravodlivosti pri tvorbe mapy nekomunikovala so sudcami a zjavne s nikým. Odborná právnická verejnosť, sudcovia, advokáti, prokurátori, ale napríklad aj predstavitelia samospráv a úradov sociálnych vecí už vyše roka a pol neúnavne poukazovali na to, že súdna mapa v skutočnosti prinesie pre občanov presný opak toho, čo tvrdí ministerka Kolíková,“ hovorí. Podľa nej je Kolíkovej prehra dobrou správou predovšetkým pre občanov. Ak by ministerke návrhy prešli, práve bežní ľudia by veľmi rýchlo zistili, že ich prístup k spravodlivosti sa podstatne zhoršil zo všetkých stránok.

Návrh súdnej mapy bol podľa Kosovej sprevádzaný už takmer mantrou ministerky spravodlivosti, že je potrebné zväčšovať obvody, zabrániť korupcii, vytvoriť špecializáciu.

„Tieto všeobecné floskuly však nemajú oporu v&nbsp;ničom, čo predložila. Navyše, verzie mapy sa menili rýchlejšie, ako sme stihli sledovať. Alebo neboli vôbec verejne komunikované,“ hovorí sudkyňa.

Ministerka v&nbsp;skutočnosti chcela rušiť práve tie súdy, kde bola špecializácia najväčšia a&nbsp;ktoré boli baštou spravodlivosti už od minulých storočí. Ponechať chcela tri krajské súdy, ktoré vytvorila Mečiarova vláda...

„Rozpor nebol odstránený. A&nbsp;v&nbsp;mediálnom priestore bolo komunikované, že mapa neprešla, lebo vraj sudcovia obalamutili poslancov,“ hnevá sa Kosová. Ani preto sa podľa nej nemohol ministerkin prístup k&nbsp;justícii skončiť inak ako neúspechom. „Zostáva len dúfať, že ministerka a&nbsp;poslanci neobídu legislatívne pravidlá a&nbsp;nebudú rokovať o&nbsp;neprijatých zákonoch skôr ako o&nbsp;pol roka. Budeme to pozorne sledovať a&nbsp;prípadne informovať európske inštitúcie, s&nbsp;ktorými sme v&nbsp;dlhodobom kontakte,“ upozorňuje sudkyňa.

Kolíkovej návrhy kritizovala aj advokátska komora. „Intenzívne sme sa prihovárali za to, aby sa ministerstvo usilovalo dosiahnuť čo najširšiu odbornú zhodu. Ešte v&nbsp;roku 2020 sme upozornili, že ak sa toto nepodarí, môže dôjsť k&nbsp;premárneniu príležitosti na reálne zlepšenie súdnictva,“ myslí si predseda komory Viliam Karas.

Podľa ministerky Kolíkovej majú aj odmietnuté časti ešte šancu a&nbsp;ona pre ich prijatie urobí všetko. Chce vraj dostať koaličných partnerov „späť na palubu“, aby reformu dotiahli do konca. Naznačila, že existuje možnosť úprav pozmeňujúcim návrhom, keďže jeden zo štvorice návrhov tvoriacich reformu v&nbsp;pléne prešiel. Priznala, že termíny z&nbsp;plánu obnovy viazané na stovky miliónov eur z&nbsp;európskych zdrojov sú ohrozené a&nbsp;ak sa ich podarí splniť, bude to „na knap“. Červenou čiarou bude podľa nej apríl.&nbsp;

Podľa Erika Tomáša z&nbsp;Hlasu je však ohrozenie čerpania plánu obnovy práve chybou Kolíkovej. „Ohrozila nielen reformu ako takú, ale aj čerpanie týchto prostriedkov. Napriek tomu sa postaví na tlačovú konferenciu a&nbsp;vyhlási, že nikam neodchádza,“ komentuje Tomáš a&nbsp;dodáva, že si reformu robí ministerka sama pre seba. „Ak by mala byť funkčná, tak by asi neprotestovali sudcovia a&nbsp;justiční zamestnanci,“ myslí si.

Kolíková sa pustila najmä do svojich bývalých kolegov zo strany Za ľudí. „Neviem, nerozumiem. Na všetky stretnutia som prišla, dodnes som nevedela, že reformu justície strana Za ľudí nepodporí,“ tvárila sa prekvapene Kolíková. Hoci po svojom odchode od nich do SaS ľudsky chápe náročnosť spolupráce, politicky ich postoju nerozumie.

Podľa Juraja Šeligu, ktorý s&nbsp;Kolíkovou kedysi v&nbsp;strane Za ľudí bol, sa však o&nbsp;normálnu komunikáciu ani nesnažila. „Keď vám niekto volá 15 minút pred tým, ako sa má hlasovať, to nie je rokovanie. Keď niekto dlhodobo odmieta vaše argumenty, to nie je rokovanie,“ krúti hlavou Šeliga. Podľa neho sa Kolíková snažila pretlačiť reformu silou, a&nbsp;tak narazila. On sám sa pri hlasovaní zdržal. Sype si však popol na hlavu, že proti reforme neprotestoval razantnejšie a&nbsp;málo vysvetľoval jej riziká. Najväčšou jeho výhradou k&nbsp;zriadeniu nových - mestských súdov v&nbsp;Bratislave a&nbsp;v&nbsp;Košiciach je, že spojenie 140 sudcov pod jedným manažmentom môže byť nebezpečné. „To riziko je v&nbsp;tom, že keď koncentrujete príliš veľa ľudí pod jednu strechu a&nbsp;dáte im jedno vedenie, tak nepretŕhate korupčné väzby. Práve naopak! Môžete ich vytvoriť ešte viac,“ povedal a&nbsp;dodal, že ľudia si majú predstaviť, ako by to vyzeralo, keby takému množstvu sudcov šéfoval napríklad Štefan Harabin.

Podľa Šeligu sa ministerka snaží vytvoriť dojem, že popresúvanie budov je „všeliek a&nbsp;čarovný prútik, ktorý zrýchli konanie“. Zdôraznil, že to, či sídli súd v&nbsp;Dolnom Kubíne alebo Liptovskom Mikuláši, nemá vplyv na to, ako rýchlo súd rozhoduje.

Po fiasku s&nbsp;reformou by si mala podľa Petra Pellegriniho Kolíková zbaliť kufre. Podľa neho ide viac o&nbsp;realitný biznis týkajúci sa budov súdov než o&nbsp;reformu.

Jej terajší stranícky šéf Richard Sulík tvrdí, že na odchod ministerky nie je dôvod. Myslí si, že pre reformy robí maximum. Sudkyňa Marcela Kosová to vidí inak: „Som v&nbsp;justícii dvadsaťsedem rokov, ale takýto bezútešný stav si nepamätám. A&nbsp;to som zažila už všelijakých ministrov.“

Tvrdo narazila: Kolíková ostala po zlej komunikácii so sudcami aj bez politickej podpory

Výber pre vás