<p>Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje</p>


Veronika Cosculluela

Čo sa to deje v&nbsp;Smere? V&nbsp;najväčšej strane Slovenska sa to v&nbsp;tomto období „láme“. Kým ešte pred pár mesiacmi sa hovorilo o&nbsp;skupinke okolo Petra Pellegriniho a&nbsp;o&nbsp;tej, ktorá je bližšia Robertovi Ficovi len v&nbsp;zákulisí, dnes už vedú otvorenú vojnu. Poslanci sociálnej demokracie v&nbsp;opozícii získali voľnosť hovoriť, čo si myslia a&nbsp;občas šokujú. Niektorí sa chcú v&nbsp;hodnotových otázkach spájať s&nbsp;ľudákmi, iní, ako napríklad starý ľavičiarsky káder Ľubomír Petrák chvália nového liberálneho ministra školstva. Na dianie v&nbsp;Smere sa prívrženca Ficovej vetvy <strong>ĽUBOMÍRA PETRÁKA (58)</strong> pýtala VERONIKA COSCULLUELA.

Ako sa máte v&nbsp;Smere? V&nbsp;očakávaní nového šéfa?

Sme, myslím, v normálnom pracovnom režime. Skôr ako v očakávaní niečoho, sme v pozícii, kedy si zvykáme na polohu opozičných poslancov. Hľadáme problémy, ktoré sa nachádzajú v zákonoch, čo sme v minulom období robili v menšej miere, zodpovední boli hlavne ministri. Vtedy bolo našou úlohou hájiť chrbát vlády, ktorú sme reprezentovali v parlamente. Dnes je našou úlohou byť trošku viac kritickí, ako v minulosti.

Trošku viac kritickí? V minulom období ste voči vláde, vašej vláde, neboli predsa kritickí vôbec?

To nie je pravda. Možno to tak vidíte zvonku, ale veľa vecí sme si vydiskutovali v zákulisí. Bol to iný spôsob práce a bol dobrý v tom, že sme verejnosť nezaťažovali nejakými vzájomnými konfliktmi, ako teraz napríklad vidíme medzi OľaNO a SaS, či medzi ďalšími stranami.

Možno však bolo na škodu Smeru, že ste štyri roky nehovorili nahlas smerom k občanom, ak sa vám niečo nepáčilo. Lebo hádky v koalícii sú smerované k voličom tých-ktorých strán, aby vedeli, čo ich strany hája...

Možno, ale boli sme efektívni. Za našich čias netrvali parlamentné výbory niekoľko hodín pri jednom bode. Každý poslanec nemal pocit, že si potrebuje presadiť hlavne svoj názor na výbore. Prediskutovali sme si to pred ním a na výbor sme išli pripravení s pozmeňujúcimi návrhmi. Veď aj vy ste kritizovali, že niekedy mali naše pozmeňujúce návrhy aj 30 bodov. Dnes sa všetko tvorí za pochodu. No a za pochodu vznikajú chyby.

Uznajte však novej vláde, že musí konať rýchlo, keďže od svojho začiatku pracuje v krízovom režime...

Neberiem to ako poľahčujúcu okolnosť. Keď si zoberiete všetko, čo sa skrýva pod zákonmi koronakrízy, tak tam nájdete skutočne všetko. Napríklad aj čistky v štátnej správe.

Veď nová vláda musí mať ľudí, ktorým dôveruje a zrejme sa štát zreformovať a „vyčistiť“, tak ako to sľuboval pred voľbami premiér Matovič s nominanti Smeru nedá...

Ja mám pocit, že sme sa ocitli v minulosti. My sme sa správali profesionálne a nechávali sme kvalitných vedúcich zamestnancov vo svojich funkciách. Napríklad na ministerstve financií v roku 2010 Ivan Mikloš vyhodil ľudí, ktorých tam pritom prijímal ešte za Dzurindovej vlády on. Prečo? Lebo pracovali ako profesionálni štátni zamestnanci, čo on posúdil ako kolaboráciu so Smerom. Dnes sa deje to isté, ale vo vygradovanej forme. Nová vláda sa často chce zbaviť všetkých, ktorí prešli výberovými konaniami za obdobie vlád Smeru. Rozhodujúca je dôvera premiéra Matoviča a jeho kamarátov, nie kvalita práce. Toto je politizácia, nie profesionalizácia štátnej správy.

Vicepremiérka Remišová má aj zoznam, koho treba odvolať. Vy nevidíte, že by po Smere zostali nejakí problematickí nominanti?

No to, koho myslí pani Remišová ako závadové osoby, by zaujímalo aj mňa. Áno, ak došlo k osobným pochybeniam, musí za ne niesť zodpovednosť každý, kto sa ich dopustil. Objektívne ich majú pomenovať kontrolné orgány alebo orgány činné v trestnom konaní a nie politici na základe domnienok. O kauzách, ktoré sa objavujú v poslednej dobe, som ja ani kolegovia z poslaneckého klubu nemali žiadne informácie.

Áno, mám na mysli napríklad pána Kičuru. Ani vy, investigatívni novinári, ste neprišli za obdobie ôsmich rokov, kedy bol vo funkcii, s informáciami, ktoré by naznačovali, že sa tam deje niečo nekalé. Ale toto samozrejme nie je jeho obhajoba.

Okrem pána Kičuru teda už nevidíte nikoho problematického, kto získal funkciu za vašich vlád? Pýtam sa tak naivne, lebo som zvedavá na vašu stranícku sebareflexiu...

Ministrov, poslancov, predstaviteľov orgánov štátnej správy a vrcholových riadiacich pracovníkov organizácií a podnikov s väčšinovou účasťou štátu je do 2000. Pracovníkov stredného manažmentu je niekoľko tisícok, ale s istotou to prevyšuje 10-tisíc ľudí. Vedúci pracovníci boli prijímaní vo výberových konaniach za obdobia viacerých vlád, nielen vlád Smeru. V prevažnej väčšine to nie sú politickí nominanti a pracujú v štátnej službe ako profesionáli. Pri akomkoľvek dôslednom výberovom konaní nemôžete odhaliť predpoklad budúcich možných pochybení každého z nich a nikto sa neuchádza o funkciu s tým, že chce kradnúť.

Pomôžem vám teda, koho by mohla mať vláda ako problematické osoby na mysli. Ľubomíra Vážneho v Sociálnej poisťovni, ktorý má na triku sporný mýtny tender. Ľubomíra Jahnátka na ÚRSO, či detskú komisárku Vieru Tomanovú.

Voči nominácii pani Tomanovej na tento úrad boli vždy pripomienky opozície. Oni tam chceli vidieť svojich ľudí, napríklad jeden z kandidátov bol pán Mikloško. Nie som vnorený do hlboko odbornej problematiky – neskúmal som spisy, nerobil som poslanecký prieskum – veľmi ťažko sa mi posudzuje jej práca, ale nemyslím si, že by pani Tomanová robila zlú prácu. Nezaznamenal som ani z tlače nejaké obviňovanie, že by zanedbala svoje povinnosti.

Či cítim hnev čítajú správy medzi Vadalom a Troškovou? S istotou k takému konaniu nemalo dojsť.

Keby ste hľadali, našli by ste. Napríklad matku, ktorá sa na ňu obrátila, posielala ku konkrétnemu súkromnému právnikovi...

Takému, ktorý poskytoval predmetné služby zdarma. Iné informácie, také ktoré by ju diskreditovali, nemám.

Spomínam to preto, že u pána Kičuru ste povedali, že v súvislosti s jeho prácou médiá na nič neupozornili, tak vám hovorím, že u pani Tomanovej sú veci, ktoré nie sú v poriadku...

Určite by to bolo bez pochybností, ak by predložila zoznam viacerých právnikov z danej oblasti. Toto však nepovažujem za pochybenie vážneho charakteru. Treba objektívne posúdiť celé jej pôsobenie. Veľká časť takzvaných pochybení vychádzala z osobných sporov s pani Blahovou a Nicholsonovou, ktoré ja nepovažujem za dôveryhodné.

Dobre teda, poďme ďalej, aby sme obhajovaním týchto ľudí nestrávili celý rozhovor. Nemyslíte si však, že aj nekritika, obhajovanie a vyčkávanie pri odvolávaní, ublížili Smeru?

Možno áno, ale to by sme zas museli preberať prípad za prípadom. Navyše celá opozičná politika a predovšetkým Igora Matoviča bola založená na údajných podozreniach na hocikoho a hocičo. Cieľom bolo vyvolať kauzu a povedať, že sa nekoná do päť minút a že sa vinníci neodvolávajú. Myslíte, že išlo z ich strany o korektný politický boj? Keby bola ich politika založená na vecnosti a objektívnosti, tak s istotou by sa dalo konať rýchlejšie. Ale keďže išlo hlavne o politické hry, o potrebu hodiť tieň podozrenia na hocikoho a odvolať ho, tak sme sa takými obvineniami nemohli riadiť bez preverenia ich pravdivosti. Objektívne za dvanásť rokov vládnutia sa urobili aj chyby, ale odmietam snahu o vykonštruované kauzy a procesy ako v päťdesiatych rokoch.

Cítite hnev, keď si čítate správy o tom, že taliansky mafián Vadala chcel využiť Máriu Troškovú ako svoju spojku na Úrade vlády?

Či cítim hnev? S istotou k takému konaniu nemalo dojsť. Druhá vec je, či bola táto komunikácia korunovaná úspechom. Z toho, čo som sa dočítal doteraz v médiách, je odpoveď nie. V politike, a to jedno na akej úrovni, sa vždy stretávate s ľuďmi, ktorí sa na vás prisajú, ktorí chcú niečo vybaviť a ktorí sa vo väčšine prípadov hrajú pred svojim okolím na dôležitých. Ich reálne „vybavovanie vecí“ tvorí stotinu percenta z toho, čo narozprávajú a čo sú schopní vybaviť.

Ešte stále teda nepoviete na rovinu, že bola chyba zamestnať Máriu Troškovú?

Ak sa tou komunikáciou zaoberajú orgány činné v trestnom konaní, nech dajú odpoveď o tom, kde konala nelegálne. Ja to posúdiť neviem. Ale ak chcete byť objektívni, aj niektorí súčasní nominanti majú na sebe rôzne podozrenia. Dnes vraj stačí ak sa ospravedlnia a majú dôveru vládnej koalície. S istotou viem povedať, že každý, kto pôsobí v politike alebo je blízko ľudí vo verejných funkciách, by sa mal zdržať konania vyvolávajúceho rôzne podozrenia.

Bola chyba, konkrétne chyba Roberta Fica, brať Máriu Troškovú na citlivé stretnutia, napríklad to s Angelou Merkelovou?

Minimálne to bolo neštandardné. Pani Trošková bola asistentkou pána Jasaňa, pohybovala sa v priestoroch národnej rady. V tom čase som ja ani moji kolegovia nemali informácie o tom, že by mala vzťahy s nejakým Vadalom. Dokonca som ani nevedel, kto to Vadala je. Hodnotiť veci dnešnou optikou je veľmi ťažké. Ak niekto mal informácie o tom, že existuje bezpečnostné riziko, mal sa ozvať.

Poslanec Viliam Jasaň Vadalu poznal, mohol vám povedať, že mala takého frajera.

Vy si myslíte, že tu riešime, kto má akú frajerku?

Keď vyzerá asistentka kolegu ako pani Trošková, možno áno. Nebola som v poslaneckom salóniku, tak sa pýtam vás.

Nie, to sme s istotou nikdy neriešili a túto informáciu som nikdy nemal. Pokiaľ by sa táto informácia objavila v nejakých informačných zvodkách SIS a niekto ju nevyhodnotil správne, tak to bola jednoznačne chyba. Ale neviem, či sa to tam objavilo.

Antonin Vadala sa v tých sms-kách chválil, že má mnoho kamarátov v Smere. Toho ste si vedomý? Okrem pána Jasaňa má aj fotografiu s exposlancom Róbertom Madejom? Ešte viete o niekom?

Neviem s kým sa stretával. Pokiaľ bol aktívny na východnom Slovensku, tak sa mohol stretnúť s ľuďmi z regiónu. Viete, ak ste v politike, dostane sa k vám množstvo ľudí, ktorí nemajú vždy čisté úmysly. V prípade stretnutia, či náhodného alebo niekým organizovaného, sa môžete dostať do pasce, v ktorej uviaznete alebo poviete dovidenia a bolo to len formálne stretnutie.

Vy si teda dávate pozor, s kým sa stretnete?

Tiež sa do takých situácií aj ako starosta dostávam. Oslovuje ma množstvo ľudí, ktorí trvajú na osobných rozhovoroch. Vždy sa pýtam, čo bude témou. Ak sa mi téma nepáči, odmietnem. Ak sa to týka vecí, ktoré sú zverejnené na webe obce, napríklad územného plánu, odkážem ich naň. Snahy však sú, aj keď sú skrývané za legitímny cieľ. Je na vás, či sa vám podarí vyhnúť sa im. Pozrite na pána Kočnera. Kedysi sa s ním všetci fotili na večierkoch, plesoch, skúšal to aj v politike a dnes je to vysoko závadová osoba. Nejde teda o stretnutia, tie sa môžu stať. Ide o to, či pokračovali a aký mali obsah a charakter.

Obchádzajú vás, poslancov, páni Fico a Pellegrini, aby si vás čo najviac získali na svoju stranu v boji o stoličku predsedu?

Ešte nepadol ani dátum snemu, ale nemám pocit, že by nás obchádzal jeden či druhý a zriaďovali si svoje tábory. Je však pravda, že vo vnútri strany viac diskutujeme o tom, kam ďalej pôjde Smer.

Ja mám svojho favorita v silnom Smere. Všetky debaty o personálnych otázkach sú vždy zaujímavé predovšetkým pre médiá. Otázka či má byť politika strany skoncentrovaná iba na personálnu debatu či má byť predsedom pán Fico alebo Pellegrini je chybná.

No mnoho sympatizantov aj členov si ju kladie.

Ja hovorím, že to má byť tandem, ktorý bude fungovať naďalej. História dávna, ale aj novodobá nám ukazuje, že v jednote je sila. Dôležité je byť reálnou protiváhou súčasnej vládnej koalícii. Dlhodobo úspešné krajiny majú vyprofilovaný politický systém niekoľkých politických strán. Naľavo od stredu na Slovensku Smer nemá dnes alternatívu. Atomizovaná a roztrieštená vládna koalícia nie je zárukou stability a prosperity krajiny.

Lenže ten tandem nefunguje. Majú asi rôzne predstavy o strane, nemajú spoločné tlačovky, čoraz viac je jasné, že sa voľbe medzi nimi dvomi nevyhnete.

Prečo by mali mať spoločné tlačovky. Myslím si, že na to nie je dôvod. Ak má niekto svoju agendu, tak sa k nej vyjadruje. Ja tiež, keď mám tlačovku ku školstvu nepotrebujem, aby na nej bol pán Fico či Pellegrini.

Takže vám skutočne nepríde zvláštne, že pred verejnosťou nevystupujú takmer vôbec spoločne?

Prečo nie? Z hľadiska voličského potenciálu a oslovovania rôznych skupín voličov Smeru si myslím, že práve toto môže byť cesta.

Z vášho pohľadu rivalita, ale objektívne aj áno. Každý z nich má svoju skupinu podporovateľov, každý z nich má svoj štýl komunikácie. Je jasné, že tieto štýly nie sú rovnaké. Každý je orientovaný do inej profesnej oblasti a každý z nich má svoj voličský potenciál. Sila Smeru spočíva v tom, že tieto potenciály sú pri sebe a zatiaľ vytvárajú synergický efekt. Odchod jedného alebo druhého znamená pokles preferencií Smeru. Nie je rozumné urobiť samovraždu typu SaS a klesnúť na 5 percent.

Zdá sa, že máte iné informácie ako verejnosť alebo odmietate to, čo sa hovorí nahlas. Pán Pellegrini predsa povedal, že sa postaví pánovi Ficovi a vie si aj predstaviť odchod či vlastnú stranu…

Pozrite sa, ja mám raz prežitú túto cestu v SDĽ. Tak vám ten vývoj autenticky sprostredkujem. Nemyslím si, že v tom období bol Peter Weiss verejnou mienkou neakceptovaný politik. Bol to človek, ktorý mal osobné preferencie síce oveľa nižšie, ako má dnes podpredseda Pellegrini, ale stále vyššie ako mnohí dnešní koaliční lídri. Práve preto, že sa rozhodol odísť a ísť vlastnou cestou, preferencie SDĽ a aj novej SDA klesli zo 14 % na približne 1,4 % u oboch strán.

Ak si však bude Peter Pellegrini po prípadnej prehre s Robertom Ficom želať odísť, asi ho ťažko udržíte…

Kým bude snem, nech hovoríme o hocijakom termíne, stále je dosť času a priestoru na to, aby sme viedli vnútrostranícke diskusie o tom, kadiaľ vedie správna cesta. To, že sme sa ocitli v opozícii, musíme brať ako príležitosť na vlastné posilnenie a na pomenovanie chýb, ktoré sme urobili. Záväzkom je dôvera členov a sympatizantov, nie vlastné ego. Po dvadsiatich rokoch by sa Smer nemal stať stranou na jedno použitie.

Akoby ste dúfali, že do jesene prejde Petra Pellegriniho chuť vyzvať Roberta Fica.

Nie je to otázka toho, či má pána Pelleginiho prejsť chuť prebrať vedenie strany. Hovorím o tom, že musíme pomenovať súčasný stav a využiť príležitosť na obrodu Smeru. Musíme sa v našich vnútorných straníckych diskusiách presvedčiť o tom, že rozdeľovanie znamená stratu vplyvu na dlhé obdobie a pre niektorú skupinu možno aj politickú smrť a odchod do predčasného politického dôchodku, aby som sa slušne vyjadril.

Tak povedzte, ako si predstavujete tú obrodu, o ktorej sa hovorí už niekoľko rokov? Keď sa teda nejdete nejako personálne vysporadúvať.

Doteraz bola politika Smeru správne založená na tom, že sme sa z 95 percent venovali problémom krajiny a jej riadenia a piatimi percentami sme riešili vnútro strany. Teraz sme v opozícii a ukazuje sa, že tento pomer treba jednoznačne zmeniť. Mali by sme sa v tejto chvíli možno až z 80-tich percent venovať vnútorným otázkam strany, reforme vnútornej štruktúry, nastaveniu procesu vzájomnej komunikácie, personálnych nominácií. Toto je spôsob, ako sa musíme vnútorne rýchlo sformovať ako predovšetkým dôveryhodná, odborne zdatná a konštruktívna opozičná strana, ktorá má stále čo ponúknuť Slovensku.

Prečo je Robert Kaliňák stále podpredsedom strany? Nechcel sa vzdať aj tohto a odísť z politiky úplne?

Pokiaľ viem nedoručil žiadnu písomnú informáciu o tom, že sa vzdáva. Chcel ísť do politického dôchodku. Otázka je, čo si kto pod týmto pojmom predstavuje. Podľa neho to bolo asi vzdanie sa verejných funkcií, ale nie automaticky aj vzdanie sa straníckej funkcie.

Časť Smeru, hlavne tá naklonená Petrovi Pellegrinimu, hovorí o generačnej výmene v strane. Vy by ste chceli byť ešte v Smere po roku 2024 ako jej zástupca v parlamente či inde?

Nemám prirastenú zadnú časť tela k žiadnej stoličke. Zmeny sú prirodzené.

Každú generačnú výmenu treba vnímať ako symbiózu mladíckej dravosti a chuti bojovať, skúseností a nadhľadu tých, ktorí už majú niečo za sebou. Len vtedy, keď sa tieto prvky spoja je generačná výmena úspešná. Ak bude vôľa používať moje skúsenosti v takejto podobe, som pripravený pomôcť.

Ste poslancom a súčasne starostom obce Hurbanova Ves. Ako sa dá riadiť obec a zároveň vykonávať práca poslanca?

Starostom som skoro 30 rokov. Za ten čas je úrad zabehnutý. Procesy máme veľmi dobre nastavené. Máme zavedený e-government, takže väčšinu vecí viem riešiť z hociktorého miesta na planéte.

Takže ste neprítomný starosta, taký elektronický?

Viete čo, som prítomný aj neprítomný starosta, lebo sme neštandardná obec z niekoľkých ohľadov. Okrem toho, že vyvážame smeti a svietime, tak podľa mňa kvalitne plníme aj iné služby, čo nie je už vždy úplne bežné. Prevádzkujeme vlastný vodovod, kanalizáciu, čistiareň odpadových vôd, vlastný obchod potravín, kamenný aj internetový. Takže riešime všetky problémy samosprávy a aj problémy podnikateľského charakteru. Zvládame teda niekoľkonásobok bežnej agendy obcí.

Nie je to tak, že vy len zlíznete smotanu a všetko vlastne odrobia zamestnanci obecného úradu?

Na obecnom úrade pracuje len jedna pracovníčka na plný úväzok. Ekonómka pracuje na čiastočný úväzok. Nemáme žiadneho uvoľneného poslanca či zástupcu starostu, aby suploval moju prácu. Gró ostatných činností zabezpečujeme na dohody. Žiaden obyvateľ nemôže mať dojem, že niekto robí prácu za mňa. Nikdy som nerobil prácu starostu pre plat, ale preto, že som sa v obci narodil a chcem v nej dožiť v dôstojných podmienkach.

Odrazili sa všetky zásluhy aj v skóre Smeru v parlamentných voľbách?

Dlhodobo má Smer u nás nadpriemerné výsledky. V poslednom období prichádzajú do obce noví obyvatelia. Sú to ľudia, ktorí si žijú svoj americký sen, lebo sa im podarilo popri zamestnaní, kde sú úspešní, mať aj rodinný dom na vidieku. Svet vnímajú hlavne cez médiá a všetko ostatné berú ako samozrejmosť. Takže výsledky sa postupne začínajú približovať priemeru.

V strane sa venujete školstvu. Ste za návrat detí do škôl v júni?

Riešenie vrátiť sa do škôl v júni a na dobrovoľnej báze je úplný mačkopes. Od samého začiatku som hovoril nahlas aj pánovi ministrovi, že v lokalitách, okolo ktorých vírus ani nešiel, by mohli deti chodiť do školy už dávnejšie aspoň dva dni v týždni. Je dôležité, aby sa neprerušil styk učiteľa so žiakom, aby mal učiteľ prehľad, či sa deti doma skutočne vzdelávajú, aby sme nemali stratený celý jeden školský rok. Tiež nevidím problém zorganizovať maturity či prijímačky, pretože vieme zabezpečiť hygienický štandard.

Zobrali by ste za to zodpovednosť? Lebo keby to možno minister urobil, kritizovali by ste ho, že deti nahnal do škôl príliš skoro…

Nie som minister, nebudem sa teda stavať do tej polohy. Navyše si myslím, že to ani nie je otázka rozhodnutia ministra školstva, ale rozhodnutie premiéra. Premiér zobral celé svoje pôsobenie ani nie ako otázku racionálnu, či už vo veci vzdelávania alebo ekonomických dôsledkov, ale ako preteky v tom, kto bude mať najnižšiu mieru infikovaných ľudí v krajine a svoju samoprezentáciu. Toto konanie sa niekedy začína podobať až na niektoré diktátorské režimy.

Prečo ste pochválili ministra školstva za to, že Slovensko posunul dopredu v digitálnom vzdelávaní?

Ministrovi sa podarilo za dva týždne zabezpečiť to, že sa zdieľal digitálny obsah, ktorý pripravili pedagógovia, mimovládne organizácie, všetci nadšenci, ktorí dlhodobo poukazujú na to, že nám treba viac digitálneho učiva. Vlna eufórie, že máme čo ponúknuť a že to ponúkame, bola dobre využitá. Učivo sa dostalo tam, kam sa malo. Na druhej strane, v ostatných dňoch akoby minister a tento systém strácal dych. Takže dnes už pridávam aj mínus.

Je potrebné aj legislatívne vytvoriť systém tak, aby učitelia boli povinní prispievať do databázy digitálneho učiva. Možno by mohli sami učitelia hlasovať, ktoré postupy vzdelávania sú najlepšie a príklady dobrej praxe by sa rozširovali. Vytvorilo by sa viac kvalitného obsahu, lebo teraz na tvorbu digitálneho obsahu mali učitelia čas.

V televíznej diskusii ste Branislavovi Grohlingovi aj ospravedlnili, že bývalá vláda mu nenechala na stole nič pripravené. To bolo úprimné „prepáčte“?

To bolo myslené ironicky, ako replika na vyjadrenie Igora Matoviča, že mu Peter Pellegrini nenechal nič na stole. Myslím si, že na tento stav sa pripraviť nedalo. Ešte začiatkom marca nik nevedel, či sa školy zavrú a na ako dlho. Spád krízy bol veľmi rýchly. Mimochodom Matovičova vláda dodnes nepredstavila žiaden plán a ide iba cestou improvizácie. Tak to asi bude celé 4 roky.

Vadalova Trošková pre poslanca Smeru a pre Fica: Myslíte, že riešime, kto má akú frajerku?

Výber pre vás

Vadalova Trošková pre poslanca Smeru a pre Fica: Myslíte, že riešime, kto má akú frajerku?

Súvisiace články

Boháč prichytený v Smere: Zálusk má na 60 miliónov od štátu

Spočítali sme plusy a mínusy Fica a Pellegirniho: Ktorý z týchto kohútov z toho vyšiel lepšie?

Vyhrážky, urážky, výzvy, podpásovky: Aký vážny je rozkol v strane?

Boris Kollár sa v kresle šéfa parlamentu ešte poriadne neohrial, už míňa na honosnú výstavbu!

Výber pre vás