Ján Ďurčo

Až na tretí pokus sa Alexandrovi Horváthovi podarilo prevziať diplom a cenu za uvedenie do Siene slávy slovenského futbalu. V marci 2020 slávnosť pre koronu zrušili. O rok neskôr bolo pre logisticky náročné opatrenia súvisiace s koronou pre bývalú oporu belasých pre zmenu príliš komplikované z Belgicka pricestovať. Ocenenie si napokon prevzal až vo februári tohto roku - v obchodnom centre v Bruseli, kde Horváth vyše pol storočia žil.

Cena pre neho znamenala veľa. Manželka Elena v&nbsp;rozhovore pre Slovenský futbalový zväz priznala, že Alex si postavil trofej na stolík „Hladí ju a&nbsp;dookola si číta text. Zas a&nbsp;stále, už asi päťkrát. Ďakuje za tú poctu všetkým,“ prezradila. Slávny obranca nechal komunikáciu po telefóne na manželke z&nbsp;jednoduchého dôvodu - už dobre nepočul.

Z&nbsp;trofeje sa napokon tešil len čosi vyše pol roka. V&nbsp;posledný augustový deň Alexander Horváth po krátkej chorobe zomrel. Vo veku nedožitých 84 rokov v&nbsp;posledný augustový deň.

Nečudo, že bývalý húževnatý a&nbsp;nekompromisný obranca, cez ktorého napriek nízkemu vzrastu (len 177 cm) bolo mimoriadne ťažké prejsť, si trofej za Sieň slávy tak vážil. Pred 50 rokmi bolo všetko inak. Doma ho chceli zavrieť. Za to, že si po angažmáne v&nbsp;belgickom Molenbeeku dovolil zostať na Západe.

Najskôr československé úrady požiadal oficiálne o&nbsp;možnosť predĺžiť si pobyt, no keď ho nedostal, zostal aj tak. Hoci dobre vedel, čo sa bude diať. Vo vtedajšom Československu, ktoré krátko predtým reprezentoval na majstrovstvách sveta v&nbsp;Mexiku 1970, prestal zo dňa na deň existovať. Vyškrtli ho zo zoznamov, verejných zmienok. A&nbsp;v&nbsp;neprítomnosti vzápätí aj odsúdili - na dva a&nbsp;pol roka väzenia. Spolu s&nbsp;manželkou.

„Nemohli sme sa vrátiť. Museli by sme si to najskôr odsedieť,“ spomínal v&nbsp;jednom z&nbsp;rozhovorov už po novembri 1989. V&nbsp;čase, keď už emigrácia konečne prestala byť v&nbsp;našich končinách zločinom.

Horváth po prestupe zo Žiliny v&nbsp;roku 1963 pomohol Slovanu vyhrať Československý pohár a&nbsp;neskôr aj federálny titul. Najšťastnejší deň jeho života - ako sám povedal - prišiel v&nbsp;máji 1969 v&nbsp;bazilejskom finále PVP proti slávnej Barcelone. S&nbsp;kapitánskou páskou na ruke sa tešil z&nbsp;víťazstva 3&nbsp;:&nbsp;2 a&nbsp;získal slávny európsky pohár. K&nbsp;podobnej méte sa odvtedy žiaden slovenský klub ani len nepriblížil. Bratislavčania vtedy na ceste za trofejou vyradili aj také kluby ako FC Porto či FC Turín a&nbsp;vďaka Horváthovmu gólu v&nbsp;semifinále aj škótsky Dunfermline.

Horváth po konci hráčskej kariéry trénoval v&nbsp;Turecku a&nbsp;Belgicku, no potom na dráhu futbalového kouča zanevrel. Rozhodol sa pre klasický civilný život. Z&nbsp;vyučeného zámočníka a&nbsp;otca dvoch synov sa stal dekoratér.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/domov/zbohom-kapitan-alexander-horvath-prestal-ceskoslovensku-dna-den-existovat" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII: Pripomeňte sí víťazstvo Slovana v PVP v roku 1969&gt;&gt;</a>

Pre slovenský futbal zostal legendou, hoci vždy, keď mal príležitosť, prízvukoval, že on sa za ňu nepovažuje. „Robil som len to, čo bolo treba. Pre ľudí aj pre klub,“ hovorieval rodák z&nbsp;turčianskej obce Mošovce. Obec Vidiná v&nbsp;okrese Lučenec, kde vyrastal, po ňom pomenovala aj štadión a&nbsp;každoročne organizuje turnaj, ktorý nesie jeho meno.

Zbohom, kapitán: Alexander Horváth prestal v Československu zo dňa na deň existovať

Výber pre vás

Zbohom, kapitán: Alexander Horváth prestal v Československu zo dňa na deň existovať

Súvisiace články

Minister obrany: Nadávali mu do negrov, posielali späť do Afriky. Napriek tomu sa stal legendou

Trinásti v jednej izbe: Tak spával ako dieťa Fred Kerley, aktuálne najrýchlejší muž sveta

Johnyho zlatý zemiak: Ján Volko mal v máji chuť zabaliť to, nakoniec dosiahol životný úspech

Bojovné a sexi: Ženám pred 100 rokmi zakázali hrať futbal. Teraz plnia štadióny a lámu rekordy

Najskôr cena, teraz zákaz: Univerzity vyraďujú literárne skvosty, vraj môžu zraniť študentov

Výber pre vás