zahraničie, zahraničná politika, život v zahraničí, zaujímavosti zo zahraničia
dlhé roky sa venuje zahraničnej politike, začínala v denníku, pokračovala v elektronických médiách, pracovala ako spravodajkyňa Rádia Slovensko v Poľsku

Zuzana Kohútková

Žena z obrazu Dáma s hranostajom Cecilia Galleraniová bola favoritkou vojvodu Ludovica il Mora z rodu Sforzovcov, vládcu Milána. Stala sa preňho dokonca dôležitejšou než manželka. Ako sa 37-ročný šľachtic dal dokopy s krásnou, hoci neurodzenou Ceciliou, zostáva tajomstvom. Zrejme ju prvý raz uvidel v Miláne ako 16-ročnú. Moro, ktorému zhodou náhod hovorili aj hranostaj, bol vzdelaný človek, zaujímal sa o vedu a umenie a sníval urobiť z Milána druhé Atény. Hrnuli sa k nemu umelci, vedci a rôzni „špecialisti“. Moro zamestnával aj Leonarda da Vinci, ktorý slávny obraz namaľoval niekedy v rokoch 1489 - 1490.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/kto-bola-dama-hranostajom-kraska-da-vinciho-obrazu-vedela-strati-lasku-svojho-zivota" target="_blank" rel="noopener">V galérii si pozrite portréty majstra Leonarda&gt;&gt;</a>

Ceciliina rodina prišla do Milána z&nbsp;Florencie v&nbsp;prvej polovici 15. storočia. Otec Fazio bol významný úradník v&nbsp;meste a&nbsp;mal pomerne veľké pozemky. Vzal si Margheritu Bustiovú, ktorá pochádzala podobne ako Leonardov otec z&nbsp;právnickej rodiny. Mali osem detí, z&nbsp;toho dve dcéry. Cecilia sa narodila v&nbsp;roku 1473 ako siedme dieťa, otec zomrel o&nbsp;sedem rokov neskôr. Mama bola vzdelaná a&nbsp;všetkým deťom zabezpečila dobrú výchovu. Cecilia ako jedno z&nbsp;mála dievčat v&nbsp;tom čase ovládala latinčinu, literatúru, písala verše, zaujímala ju hudba a&nbsp;zrejme aj sama hrala na nejakom nástroji.

Keď mala desať rokov, uzatvorila jej rodina manželskú zmluvu s&nbsp;20-ročným Stefanom Viscontim, takisto nešľachtického pôvodu. Sobáš sa mal konať po Ceciliiných 12. narodeninách, čo bola vtedy uznaná dolná hranica zrelosti pre manželstvo. Nastali však naťahovačky o&nbsp;veno, Galleraniovci podľa všetkého nemali ako vyplatiť rodine Viscontiovcov dohodnutú „zálohu“ v&nbsp;plnej výške. A&nbsp;tak namiesto sobáša požiadala Cecilia v&nbsp;roku 1487 o&nbsp;anulovanie zmluvy.

Rodina sa zjavne dostala do poriadnych finančných ťažkostí. Dva roky po anulovanom sobáši Cecilia s&nbsp;bratmi napísali vojvodovi Morovi prosbu o&nbsp;návrat skonfiškovaných majetkov. Vyhovel im za trochu záhadných okolností. Cecilia sa totiž vzdala dedičstva a&nbsp;už o&nbsp;niekoľko mesiacov sa odsťahovala od bratov. Historici preto špekulujú, že „niekto“ sa o&nbsp;budúcnosť dievčaťa postaral. Kto, ak nie Moro? Šľachtic si zrejme všimol krásnu a&nbsp;inteligentnú dievčinu, keď ju s&nbsp;bratmi prijal ohľadom majetkovej prosby. Navyše, Ceciliin brat neskôr za nevyjasnených okolností zabil lekára z&nbsp;bohatého milánskeho rodu. Ale nešiel ani do vyhnanstva, ani do väzenia a&nbsp;vojvoda Ludovico sa osobne zasadil, aby sa rodina zavraždeného bratovi nepomstila.

Cecilia nepohrdla luxusným životom a rýchlo našla miesto na dvore po boku mocného vládcu. Krásou, mladosťou, šarmom, hudobným a literárnym talentom i znalosťou latinčiny dobyla srdce vojvodu. Dostala prezývku Donna docta, vzdelaná žena, pričom ju prirovnávali k antickým dámam. Zúčastňovala sa na dvorných slávnostiach po Ludovicovom boku, hoci vedela, že to nebude naveky. S cieľom posilniť svoju moc Il Moro si už dávnejšie dohodol svadbu so vznešenou, vtedy ešte len päťročnou Beatrice d’Este. Lenže s Ceciliou po boku začal manželstvo odkladať. Zrejme v čase najväčšej vojvodovej zaľúbenosti, v rokoch 1488 - 1490, dostal Leonardo da Vinci od neho objednávku na portrét svojej mladej metresy.&nbsp; Mocenské boje však boli neúprosné. Aby upevnil svoju panovnícku pozíciu, Ludovico potreboval manželského potomka. A&nbsp;tak si nakoniec v&nbsp;roku 1491 zobral 16-ročnú Beatrice. Nie v&nbsp;Miláne, ale v&nbsp;Pavii, aby prítomnosť milenky neklala nikomu oči. Novomanžel však ďalej tajne navštevoval Ceciliine komnaty a&nbsp;už v&nbsp;máji toho istého roka sa im narodil Cesare a&nbsp;dva týždne po pôrode dostala Cecilia majetky v&nbsp;Saronne.

Ale začiatkom roka 1492 dvorný básnik prezradil, že Il Moro večeriava s&nbsp;milenkou i&nbsp;jej synom. Beatrice žiada prepustiť Ceciliu z&nbsp;dvora. Ako zámienku si našla - šaty. Ludovico totiž kúpil manželke i&nbsp;milenke veľmi podobné róby, čo Beatrice absolútne nemohla zniesť a&nbsp;Cecilii ich zakázala nosiť. Podľa historikov je však veľmi zvláštne, že inteligentná milenka, dobre poznajúc miestne pomery, sa nechala vtiahnuť do trápnych ťahaníc s&nbsp;vládkyňou Milána.

Sforza bol zúfalý, ale oficiálne sa postavil na manželkinu stranu. Ceciliu však „dal na poriadok“. Už v&nbsp;júli 1492 ju vydal za grófa Ludovica Carminati de’ Brambilla, nazývaného Il Bergamino. Bol to boháč, takže neodišla naprázdno a&nbsp;stala sa skutočne bohatou šľachtičnou. Manželovi porodila štyri deti. S&nbsp;Bergaminom bývali v&nbsp;peknom paláci Carmagnola, ktorý daroval milánsky vojvoda jej nemanželskému synovi. Tam vzdelaná grófka prijímala básnikov a&nbsp;učencov. Údajne sa na niektorých návrhoch rekonštrukcie podieľal aj sám majster Leonardo. Il Moro zrejme svojho nemanželského syna miloval - svedčí o&nbsp;tom napríklad obraz, na ktorom sa hrdo ukazuje s&nbsp;nemanželským potomkom. Zákonného syna pritom na maľbe drží na rukách Beatrice.

Sforzu&nbsp;posledný rok 15. storočia zatkla v&nbsp;Miláne francúzska armáda. Vojvoda zomrel v&nbsp;roku 1508 v&nbsp;podzemí francúzskeho zámku Loches. S&nbsp;jeho úpadkom sa začalo vodiť horšie aj Cecilii. S&nbsp;manželom sa stali vyhnancami, skonfiškovali im majetky. Nešťastná žena žiadala v&nbsp;roku 1508 Francúzsko o&nbsp;navrátenie „aspoň“ dedičstva po otcovi vo výške tisíc dukátov. Ale šťastena je vrtkavá. Sforzovci v&nbsp;roku 1512 znovu získali moc a&nbsp;Bergamini dostal naspäť paláce v&nbsp;Miláne a&nbsp;v&nbsp;San Giovanni in Croce. Ale Cecilii to veľa radosti neprinieslo - o&nbsp;dva roky zomrel syn Cesare a&nbsp;o&nbsp;ďalší rok aj manžel.

Dominikánsky mních Matteo Bandello opísal v&nbsp;jednom svojom diele Miláno rokov 1508 - 1526. Podľa neho to bolo nespútané mesto s&nbsp;množstvom slávností, krásnymi ženami ovešanými šperkami, bohatou a&nbsp;hedonistickou spoločnosťou. Vo svojom diele zároveň horlivo obhajoval právo žien na vzdelanie, čiže zjavne išlo o&nbsp;priekopníka v&nbsp;oblasti feminizmu. Ako vzor dal do popredia tri známe Milánčanky, u&nbsp;ktorých sa stretávali vzdelaní ľudia, hovorilo sa o&nbsp;vede a&nbsp;čítala sa poézia. Jednou z&nbsp;nich bola, samozrejme, Cecilia. „U&nbsp;nej sa hovorilo vždy o&nbsp;veciach vznešených,“ zdôraznil Bandello. Jej fanúšikom je aj filozof a&nbsp;lekár Giulio Cesare Scaligero, ktorý o&nbsp;nej dokonca písal oslavné verše v&nbsp;latinčine.

Po manželovej smrti žila Cecilia striedavo v&nbsp;Miláne a&nbsp;v&nbsp;San Giovanni in Croce, kde aj zomrela v&nbsp;roku 1536. Obraz Dáma s&nbsp;hranostajom, ktorý dostala ako dievča od milenca, vzala so sebou do nového domova. Lenže posledná zmienka o&nbsp;obraze na území Talianska je z&nbsp;roku 1498. Potom sa stopa stráca, až ho v&nbsp;roku 1800 v&nbsp;Ríme kúpil knieža Adam Jerzy Czartoryski za smiešnu cenu. Pred troma rokmi kúpilo poľské ministerstvo kultúry od rodiny Czartoryských celú umeleckú zbierku vrátane obrazu Dáma s&nbsp;hranostajom. V&nbsp;súčasnosti ho môžete obdivovať v&nbsp;múzeu v&nbsp;Krakove.

&nbsp; &nbsp; &nbsp; <a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/kto-bola-dama-hranostajom-kraska-da-vinciho-obrazu-vedela-strati-lasku-svojho-zivota" target="_blank" rel="noopener">V galérii si pozrite portréty majstra Leonarda&gt;&gt;</a>

Kto bola dáma s hranostajom? Kráska z Da Vinciho obrazu vedela, že stratí lásku svojho života!

Výber pre vás

Kto bola dáma s hranostajom? Kráska z Da Vinciho obrazu vedela, že stratí lásku svojho života!

Súvisiace články

Superboháč Hitler: Luxus mu financovala strana a štát, zarobil aj na Mein Kampfe

Brúsili si zuby a odrezávali ľavý prsník: Elitnej ženskej armády z Dahomey sa bála celá Afrika

Priemyselná megakatastrofa: Ulice boli pokryté mŕtvymi telami a takmer nikoho nepotrestali!

Výber pre vás