Venuje sa historickým a športovým témam, hlavne horolezeckým. 
Autor či spoluautor vyše 30 kníh z oblasti športovej literatúry faktu.

Milan Vranka

Bol vedúcim nemeckej prieskumnej horolezeckej expedície na Nanga Parbat, ktorej členov po vypuknutí druhej svetovej vojny zajali britské vojská v&nbsp;Indii. Spolu s&nbsp;Heinrichom Harrerom sa im napokon podarilo ujsť a&nbsp;dostať sa do Tibetu. Harrer o&nbsp;tom napísal knihu Sedem rokov v&nbsp;Tibete, ktorú preslávil film v&nbsp;hlavnej úlohe s&nbsp;Bradom Pittom.

Hoci Harrerov partner Peter Aufschnaiter v&nbsp;Tibete žil takmer o&nbsp;rok dlhšie a&nbsp;vykonal tam mnoho užitočnej práce, zostal navždy v&nbsp;jeho tieni. Aj vo filme mu prischla len rola „toho druhého“. Aký bol jeho osud?

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/osem-rokov-tibete-tirolcan-bol-uzitocnejsi-ale-zostane-ten-druhy-moze-to-brad-pitt" target="_blank" rel="noopener">V GALÉRII si pozrite fotografie Heinricha Harrera s Adolfom Hitlerom&gt;&gt;</a>

Nemecká himalájska expedícia sa skončila koncom augusta 1939. Aufschnaiter bojoval v prvej svetovej vojne, preto neveril, že vypukne ďalšia. Zatiaľ čo ostatní účastníci výpravy sa snažili dostať čo najskôr z Indie, on pokojne zostal v Karáči. Keď po napadnutí Poľska Nemeckom vyhlásila vojnu Tretej ríši Veľká Británia, všetci členovia expedície sa ocitli v tranzitnom tábore v Karáči. India totiž bola súčasťou Britského impéria. Odtiaľ ich presunuli do internačného tábora pri Bombaji a potom ich premiestnili ešte niekoľkokrát. Harrer aj Aufschnaiter sa viackrát pokúsili o útek, každý s inými partnermi, ale vždy ich chytili.

Rozhodujúci pokus sa uskutočnil 29. apríla 1944, rok pred koncom vojny. Na úteku sa Heinrich a Peter náhodou stretli, keďže mali namierené do Tibetu, a nakoniec zo siedmich utečencov a piatich, ktorí sa rozhodli pre Tibet, zostali iba oni dvaja. Jediní vydržali nástrahy a ťažkosti, pretože ako horolezci boli fyzicky aj duševne lepšie pripravení. Absolvovali peši dvetisíc kilometrov, pričom prechádzali aj cez himalájske sedlá vo výške nad 5&nbsp;000 metrov.

Do Lhasy sa dostali 15. januára 1946 po 21 mesiacoch putovania Indiou a Tibetom. Hoci sa vojna skončila, internačné tábory naďalej fungovali. Navyše krajina a ľudia v Tibete ich tak fascinovali, že sa rozhodli zostať tam a zakresliť himalájske štíty. „Peter bol ten najlepší partner, akého som pri našom veľkom dobrodružstve mohol nájsť,“ uznal s&nbsp;odstupom času Heinrich Harrer, hoci v&nbsp;knihe ho často nespomína, aj vo filme je v&nbsp;úzadí. „Ani jeden z&nbsp;nás by zrejme sám putovanie do Lhasy neprežil. V&nbsp;Tibete potom plnil náročné úlohy. Našou najzaujímavejšou spoločnou prácou bolo vytvorenie mapy Lhasy.“

Peter Aufschnaiter bol Tirolčan, narodil sa 2. novembra 1899 v rakúskom Kitzbüheli. Otec bol stolár, matka si do manželstva priniesla z predchádzajúceho vzťahu dcéru. Petrovo stredoškolské štúdium prerušila I. svetová vojna, počas ktorej slúžil v horských jednotkách. Po ukončení strednej školy v&nbsp;Kufsteine pokračoval vo vysokoškolskom štúdiu v&nbsp;nemeckom Mníchove.

Financovať ho pomohla matka jeho kamaráta Ernsta, ktorý prišiel o&nbsp;život pri nehode počas lyžiarskych pretekov. Aufschnaiter patril k&nbsp;najlepším študentom a&nbsp;štúdium ukončil ako poľnohospodársky inžinier. Navyše mal talent na jazyky, čo využil aj v&nbsp;ďalšom období.

Zoznámil sa s&nbsp;nemeckými horolezcami, s&nbsp;ktorými absolvoval dve výpravy na tretiu najvyššiu horu sveta Kančendžongu v&nbsp;rokoch 1929 a&nbsp;1931. Aj keď vrchol nedosiahli, osvedčil sa ako prirodzený líder a&nbsp;ďalšiu expedíciu na Nanga Parbat už viedol. Dosiahli výšku 6&nbsp;100 metrov, kde našli zvyšky tábora po Angličanovi Mummerym z&nbsp;roku 1895.

Po príchode do Lhasy sa Peter Aufschnaiter pustil do budovania prvého zavlažovacieho kanála v krajine. Od rána do večera bol na stavbe, až kým prácu nedokončil. Aj to možno prispelo k tomu, že ich v „zakázanom meste“ nakoniec prijali.&nbsp;

Ďalšou jeho úlohou bola rekonštrukcia starej elektrárne, ktorá vyrábala prúd pre mincovňu. Dostal ubytovanie mimo mesta, a tak sa s Harrerom stretávali pomenej, zato pravidelne, aby si povymieňali skúsenosti a&nbsp;získané informácie. Dokonca mu pridelili koňa, aby mohol rýchlejšie prekonávať veľké vzdialenosti.

Voľný čas využívali aj na výstupy na okolité štíty, ktoré Peter zakresľoval do mapy. Spoločne pracovali na vytvorení mapy Lhasy a zakreslení stavieb do nej. Zatiaľ čo Harrer sa viac venoval učeniu malého dalajlámu, Peter pokračoval vo svojej budovateľskej činnosti. Keďže sídlo dalajlámu palác Potala v Lhase každoročne postihovali záplavy, pustil sa do prác na regulácii rieky. Popritom sa venoval archeológii a vykopávkam. To už otvorene hovoril o tom, že by chcel v Tibete ostať natrvalo.

Všetky ich plány zahatala čínska vojenská agresia v roku 1950. Tibet opustil dalajláma, ktorý sa uchýlil do Indie, i Harrer. Ten sa napokon vrátil do Rakúska. Peter Aufschnaiter sa rozhodol zostať v krajine tak dlho, ako to bude možné. Presídlil sa z Lhasy do Kyirongu, no rozpínajúce sa čínske vojská ho odtiaľ prinútili na odchod. Zostal v Tibete takmer o rok dlhšie, o čom neskôr napísal knihu Osem rokov v Tibete.

Na rozdiel od Harrerovej knihy, ktorá vyšla skôr, nevzbudila taký ohlas. Aufschnaiter však neodišiel do vlasti. Jeho jazykové schopnosti mu umožnili naučiť sa mnohé miestne jazyky a&nbsp;nárečia. Ovládal tibetčinu, naučil sa aj po nomádsky, nepálsky… Začal pracovať ako kartograf, potom bol činný v&nbsp;Dillí pre indickú armádu.

Nový domov napokon našiel v&nbsp;Nepále. Hoci - rovnako ako <a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/osem-rokov-tibete-tirolcan-bol-uzitocnejsi-ale-zostane-ten-druhy-moze-to-brad-pitt" target="_blank" rel="noopener">Harrer</a> - prišiel do Ázie ako prívrženec nacistickej strany zdôrazňujúcej nadradenosť árijskej rasy, akoby sa snažil ľuďom pod Himalájami odvďačiť za to, že ich prijali. Pracoval ako poľnohospodársky inžinier pre Švajčiarsku technickú pomoc, od roku 1956 ako expert na poľnohospodárstvo a&nbsp;výživu pre Organizáciu Spojených národov. Získal nepálske občianstvo, čo mu uľahčilo pohyb aj po najodľahlejších častiach krajiny a&nbsp;horských oblastiach.

Do Európy chodil na pravidelné návštevy každé tri roky. Stretával sa aj s Harrerom. Občas podnikli túry v Alpách alebo v Dolomitoch, Heinrich ho niekoľkokrát navštívil v Nepále. Pri každej návšteve vlasti však Peter mal problémy na hraniciach pre nepálsky pas. Pýtali od neho vstupné víza. To isté, keď potom z Rakúska chcel ísť do Nemecka alebo Talianska. A tak sa nakoniec znovu stal Rakúšanom.

Zomrel 12. októbra 1973 vo veku 73 rokov počas dovolenky v Innsbrucku. Pochovaný je v rodnom Kitzbüheli. „Peter bol vzácny človek,“ konštatoval Heinrich Harrer. „Ťažko sa s ním nadväzoval kontakt, ale komu sa to podarilo, mohol sa naňho spoľahnúť. Bol vzdelaný, zbytočne nehovoril a keď sa do niečoho pustil, bol neobyčajne dôkladný.“ Vo filme Sedem rokov v&nbsp;Tibete, nakrútenom podľa Harrerovej predlohy, stvárnil Aufschnaitera anglický herec David Thewlis.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/osem-rokov-tibete-tirolcan-bol-uzitocnejsi-ale-zostane-ten-druhy-moze-to-brad-pitt" target="_blank" rel="noopener">V GALÉRII si pozrite fotografie Heinricha Harrera s Adolfom Hitlerom&gt;&gt;</a>

Osem rokov v Tibete: Tirolčan bol užitočnejší, ale zostane "ten druhý". Môže za to Brad Pitt

Výber pre vás

Osem rokov v Tibete: Tirolčan bol užitočnejší, ale zostane "ten druhý". Môže za to Brad Pitt

Súvisiace články

„Nový cirkus so starými opicami!“ Najtvrdšie heslá nežnej revolúcie platia aj po 30 rokoch

Pán oblohy: Vzducholode Zeppeliny neboli žiadne neviniatka. Vo vojne zbombardovali nepriateľa

Strhujúci príbeh prvého čierneho pilota: Ľudia s ním odmietli lietať, no nikdy sa nevzdal

Peteraj odhalil krutú PRAVDU: Po Nežnej revolúcii sa moderátori z našej hudby vysmievali!

Výber pre vás