TASR

Miluje cestovanie, kultúru a výzvy. Verí, že svet sa dá posúvať k lepšiemu, snaží sa presadzovať minimalistický a zdravší životný štýl. V médiach pracuje 25 rokov, najmä v oblasti regionálnej žurnalistiky, a verí, že print prežije.

Jana Paulovská

Dokopy 344 domov zhorelo v Lučenci počas obrovského požiaru 9. augusta 1849, keď mesto podpálili ruské vojská ako pomstu za vraždu niekoľkých svojich vojakov a dôstojníkov.

Tragédia bola súčasťou diania v revolučných rokoch 1848 - 1849, keď viedenská vláda požiadala o pomoc ruského cára, ktorý do Uhorska poslal svoje vojská. Dňa 1. augusta 1849 skupinu chorých ruských vojakov, ktorí v tom čase odpočívali na trhovisku v Lučenci, prepadol oddiel takzvaných maďarských geríl.

Túto historickú udalosť priblížila vo svojej knihe Lučenec v plameňoch strachu a hrôzy spisovateľka Mária Adamová a v zborníku z druhého ročníka Stretnutia priateľov regionálnej histórie Jozef Puntigán.

"Chorí ruskí vojaci útok nečakali. Pri prestrelke boli zastrelení traja vojaci a traja dôstojníci, ďalší siedmi boli zajatí," popisuje udalosti Puntigán. Ich smrť sa rozhodol pomstiť ruský generál Grabbe, ktorý so svojimi oddielmi pritiahol k Lučencu od maďarského Putnoku. Podľa Puntigána najprv mestu 7. augusta určil akési "výkupné" vo forme potravín, pálenky, dreva a krmiva pre kone. "Obyvatelia z väčšej časti požadované veci odovzdali. Ešte v ten deň však začali ruské vojská v okrajových uliciach mesta rabovať," konštatuje Puntigán, no napokon ho o dva dni aj podpálili.

Mária Adamová pri štúdiu historických prameňov sa snažila zistiť, ako vlastne Grabbe uvažoval a čo bolo dôvodom jeho konania. Nakoniec sa jej podarilo dostať k denníku, ktorý si v tom čase viedol. "Sám mal problémy, lebo nezvládal svoju veľkú armádu. Mal neschopných dôstojníkov a vojaci predtým navyše pochodovali pešo až od poľských hraníc, pričom mali nedostatok potravín. Okrem toho Grabbeho nahnevalo, že 'okrivel' jeho obľúbený kôň," vysvetlila spisovateľka možné pohnútky ruského generála.

Ide o jednu z najtragickejších udalostí v dejinách mesta. Za paradox spisovateľka považuje, že k nej došlo tesne pred koncom pôsobenia ruských vojsk na území vtedajšieho Uhorska, keďže už koncom augusta sa vrátili domov.

Pre Lučenec to nebol prvý zničujúci požiar. Zo spätného pohľadu sa zdá, že každý, kto išiel okolo, mesto zdevastoval. Podľa historických zdrojov v roku 1451 mesto vypálili Jiskrovci po Bitke pri Lučenci, kedy vojsko Jana Jiskru vedené Matijom z Knižic zvíťazilo nad uhorskými jednotkami Jánosa Hunyadyho. Mesto ľahlo popolom vraj kvôli tomu, aby uhorským jednotkám neposkytoval útočisko.

Počas protihabsburského povstania v roku 1622 obsadili cisárske vojská, veľkú časť mesta vypálili, 130 obyvateľov popravili a mestu vyrúbili pokutu 3000 zlatých za pomoc povstalcom.

A v roku 1755 mesto podpálili podpaľači, ktorých síce chytili a popravili, ale motív ostal neobjasnený. V roku 1819 poškodil mesto ďalší neobjasnený požiar.

Popolom ľahlo 344 domov: Za tragédiou bola pomsta a problémy ruského generála

Výber pre vás