zahraničie, zahraničná politika, život v zahraničí, zaujímavosti zo zahraničia
dlhé roky sa venuje zahraničnej politike, začínala v denníku, pokračovala v elektronických médiách, pracovala ako spravodajkyňa Rádia Slovensko v Poľsku

Zuzana Kohútková

Históriu Európy a&nbsp;sveta si nevieme predstaviť bez rodu Habsburgovcov. Ich predstavitelia už pred stovkami rokov vládli okrem iného v&nbsp;nemeckých i&nbsp;talianskych krajinách, vo Svätom rímskom cisárstve, v&nbsp;Česku, Španielsku, Portugalsku, Burgundsku, na poľských a&nbsp;ukrajinských územiach i&nbsp;v&nbsp;španielskych a&nbsp;portugalských kolóniách v&nbsp;Ázii, Afrike a&nbsp;v&nbsp;oboch Amerikách. A, samozrejme, v&nbsp;Uhorsku, čiže aj na území dnešného Slovenska a&nbsp;Maďarska.

Do dejín sa zapísali nielen ako jedna z&nbsp;najvplyvnejších rodín vôbec počas niekoľkých storočí, ale aj tým, že jej príslušníci, jemne povedané, neboli príliš pekní. Trpeli zvláštnou deformáciou, takzvanou habsburskou čeľusťou. Pri pohľade na ich portréty jasne vidno zdeformované črty tváre a&nbsp;vysunutú sánku. Španielski vedci, genetici, ale aj plastickí chirurgovia zverejnili v&nbsp;odbornom periodiku Annals of Human Biology dôvody, ktoré túto ich charakteristickú črtu spôsobili. Záhada príliš výraznej spodnej čeľuste nie je vraj až taká komplikovaná. Treba sa lepšie prizrieť genealogickému stromu. Ukazuje sa, že príbuzní sa ženili a&nbsp;vydávali medzi sebou a&nbsp;anomália je výsledok. Prečo Habsburgovci manželstvá celkom blízkych príbuzných dovoľovali?

Jednoducho preto, že tieto manželstvá im zabezpečili vplyv v&nbsp;celej Európe. Keď sa vzali príbuzní, žiadna krajina ani majetok neprešli k&nbsp;inému rodu. To sa dialo minimálne dvesto rokov. „Dynastia Habsburgovcov bola známa rodinnými sobášmi a&nbsp;to vlastne spôsobilo aj jej úpadok. Poukazujeme na to, že existuje veľmi výrazná súvislosť medzi svadbami príbuzných a&nbsp;výzorom čeľuste,“ uviedol v&nbsp;časopise profesor Roman Vilas z&nbsp;Univerzity v&nbsp;Santiagu de Compostela.

Vedci poprosili o&nbsp;pomoc aj desať odborníkov na tvárovú chirurgiu. Ich úlohou bolo analyzovať pätnásť zo 66 portrétov členov rodu. Experti hľadali rysy, ktoré už definujú takzvaný prognatizmus čeľuste, čiže jej nadmerné vyvinutie. Podobne sa zamerali na ďalšie typické črty slávnej rodiny - výraznú dolnú peru a&nbsp;presahujúcu špičku nosa. Chirurgovia mali určiť aj stupeň deformácie tváre každého člena rodu. Ukázalo sa, že napríklad Mária Burgundská mala najmenší prognatizmus. Deformácia bola najvýraznejšia u&nbsp;Filipa IV., ktorý vládol Španielsku a&nbsp;Portugalsku v&nbsp;rokoch 1621 - 1640.

Na základe analýz genealogického stromu, ktorý zahŕňa 6-tisíc osôb z&nbsp;20 generácií, vedci stanovili, že mnohogeneračné incesty sú naozaj dôvodom takzvanej habsburskej čeľuste a&nbsp;bezprostredne to súvisí s&nbsp;dedičstvom tej istej formy génu od oboch rodičov. Dodnes však vedci nevedia na sto percent určiť, že deformácia je výlučne výsledkom rodinného „šľachtenia“. Autori výskumu priznali, že predsa len nemožno vylúčiť, že habsburská čeľusť je dôsledkom náhodného výskytu istých špecifických rysov, aj keď tento scenár považujú za málo pravdepodobný. „Náš výskum sa opiera o&nbsp;historické fakty. Keďže sobáše príbuzných sú v&nbsp;niektorých geografických regiónoch alebo medzi niektorými náboženskými a&nbsp;etnickými skupinami ešte stále bežné, je veľmi dôležité zistiť ich príčiny a&nbsp;následky. Dynastia Habsburgovcov nám vedcom slúži ako istý druh ľudského laboratória, pretože obdobie takého rodinného spájania je veľmi dlhé,“ povedal Vilas pre Annals of Human Biology.

Ktorí Habsburgovci mali najviac zdeformované čeľuste? Napríklad cisár Svätej rímskej ríše Maximilián I. (1459 - 1519), jeho dcéra Margaréta, Karol I. i&nbsp;Filip IV. Pevnú pretiahnutú čeľusť vidíme aj u&nbsp;Františka Ferdinanda d’Este, následníka trónu, ktorý sa stal obeťou atentátu v&nbsp;Sarajeve v&nbsp;roku 1914, čo bola zámienka na rozpútanie I. svetovej vojny.

Desivým „produktom“ habsburgovských incestov bol posledný španielsky kráľ z tejto dynastie Karol II. (1665 - 1700). Mal natoľko predsunutú dolnú čeľusť, že mohol veľmi ťažko hovoriť a stále slintal. Žuvať mohol s veľkými ťažkosťami, jeho obrovský jazyk mu navyše bránil zreteľne hovoriť. V dôsledku genetickej degenerácie mal dve vzácne choroby: nedostatok hormónov v hypofýze a poruchu vylučovania kyselín obličkami. Po rodičoch zdedil aj slabú telesnú konštrukciu, chatrné zdravie, takže už po tridsiatke nevedel stáť na nohách. Bol jednoducho troska, pomätený, takmer negramotný, zaostalý, neschopný splodiť dediča. Naopak, Mária Terézia (1717 - 1780) mala zdravý genofond a&nbsp;dynastická degenerácia sa jej nedotkla. Ani jej matka, ani staré mamy totiž nepochádzali z&nbsp;habsburského rodu.

Prečo boli škaredí: Čo spôsobilo anomáliu na tvárach Habsburgovcov

Výber pre vás

Prečo boli škaredí: Čo spôsobilo anomáliu na tvárach Habsburgovcov

Súvisiace články

Nepotrestané monštrá: O ich brutálnych zločinoch vedel celý svet, za mrežami však neskončili

Ťažko skúšaný Leningrad: Stalin mesto čistil od "hmyzu", Hitler ho smrteľne zovrel

Kráľovná Montparnassu: Najväčších géniov 20. storočia očarilo jednoduché dievča z dediny!

Najzáhadnejšia vražda v USA! Nahé ženské telo, preťaté na polovicu, s rozrezanými ústami

Výber pre vás