Do prístavu v&nbsp;Newporte na ostrove Aquidneck v&nbsp;americkom Rhode Islande 27. júna 1898 vplávala plachetnica Spray s&nbsp;jediným námorníkom na palube. Joshua Slocum práve zavŕšil plavbu okolo Zeme, dlhú 74-tisíc kilometrov. Bol prvý, kto to dokázal sám. Je príkladom človeka, ktorý išiel vytrvalo za svojím cieľom. Pochádzal z&nbsp;Nového Škótska, kde sa narodil 20. februára 1844 ako potomok kvakerov, ktorí opustili anglické kolónie v&nbsp;čase boja za nezávislosť. Usadili sa na území, ktoré je dnes súčasťou Kanady, kde dostali 500-akrové pozemky - zhruba dva štvorcové kilometre.

Keď mal osem rokov, jeho rodičia sa presťahovali na ostrov Brier v&nbsp;ústí Fundyjského zálivu. Malý Joshua prežil hry a&nbsp;dobrodružstvá na škuneroch kotviacich v&nbsp;tamojších malých prístavoch. Navyše, starý otec z&nbsp;matkinej strany ho brával so sebou na maják na Southwest Point, ktorého bol strážcom.

Prísny otec vyrábal kožené člny, predával ich tamojším rybárom a&nbsp;chcel, aby sa tomuto remeslu venoval aj syn a&nbsp;pomohol uživiť rozrastajúcu sa rodinu. Štrnásťročný Joshua však ušiel z&nbsp;domu na rybársku loď a&nbsp;hoci sa ešte vrátil, po narodení desiateho súrodenca a&nbsp;náhlom úmrtí milovanej matky dal rodnému hniezdu definitívne zbohom. Stal sa námorníkom, ktorého prvá plavba smerovala z&nbsp;Halifaxu do írskeho Dublinu.

Tak sa začala Joshuova celoživotná púť morskými diaľavami. V&nbsp;Liverpoole nastúpil na obchodnú loď plávajúcu do Číny. Počas dvoch rokov spoznal z&nbsp;jej paluby mnohé prístavy sveta - Kapské Mesto, Bataviu (dnešná Jakarta), Manilu, Hong­kong, San Francisco... Zároveň sa vzdelával a&nbsp;ako osemnásťročný zložil skúšky námorného dôstojníka. Slúžil na lodi prevážajúcej uhlie a&nbsp;obilie medzi San Franciscom a&nbsp;Britániou.

V&nbsp;roku 1865, keď sa stal občanom USA, by sme Joshuu Slocuma našli na love lososov alebo ako obchodníka s&nbsp;kožušinami v&nbsp;Oregone. Bola to však len krátka epizóda v&nbsp;jeho živote - volanie mora bolo silnejšie. Opäť križoval vody Pacifiku medzi Kaliforniou, Austráliou, Čínou, Japonskom a&nbsp;Aljaškou.

Osudnou sa mu stala zastávka v&nbsp;Sydney pred Vianocami 1870. Stretol sa tam so slečnou Virginiou Walkerovou a&nbsp;v&nbsp;posledný januárový deň nasledujúceho roka bola svadba. Stala sa z&nbsp;nich námornícka rodina. Virginia sa s&nbsp;ním plavila, porodiac mu sedem detí, z&nbsp;nich sa dospelosti dožili traja synovia a&nbsp;dcéra Jessie.

Život námorníka je tvrdý a&nbsp;nespája sa s&nbsp;ním len romantika, ale i&nbsp;ťažkosti. Neobišli ani Slocuma. Za veľkej búrky jeho loď Washington stroskotala pri brehoch Aljašky, podarilo sa mu však zachrániť rodinu, posádku i&nbsp;väčšinu nákladu a&nbsp;na záchranných člnoch ich dopravil do prístavu. Tento statočný čin ocenila lodiarska spoločnosť tým, že mu zverila velenie lode Constitution, ktorá spájala Havajské ostrovy s&nbsp;Mexikom.

Neskôr velil obchodnej lodi Benjamin Aymar, no keď ju majiteľ musel v&nbsp;roku 1874 predať, Joshua s&nbsp;rodinou sa ocitli na Filipínach bez práce. Nerezignoval. Organizoval robotníkov pri stavbe 150-tonového parníka a&nbsp;napokon si prenajal 90-tonový škuner. Dal mu meno Pato a&nbsp;ním brázdil šírošíru hladinu Tichého oceána. Zároveň v&nbsp;sebe objavil novinárske vlohy a&nbsp;jeho reportáže zaujali čitateľov sanfranciských novín a&nbsp;časopisov.

Na jar 1878 kúpil v&nbsp;San Franciscu loď Amethyst, o&nbsp;tri roky získal akcie lode Northern Light 2, ktorá na troch palubách mohla odviezť až dvetisíc ton nákladu. Keď zistil, že má technické problémy, v&nbsp;roku 1883 akcie predal.

Ďalší rok by sme našli rodinu Slocumovcov na lodi Aquidneck. Nepriniesla im šťastie. Virginia na palube ochorela a&nbsp;po zakotvení v&nbsp;Buenos Aires zomrela. Joshua sa doplavil do Massachusetts, kde dvoch synov a&nbsp;dcéru nechal v&nbsp;opatere sestier. Najstarší syn Victor už bol schopný znášať s&nbsp;otcom tvrdý námornícky chlebík.

Štyridsaťdvaročný Joshua sa znova oženil - so sesternicou Henriettou, ktorá nielenže bola mladšia o&nbsp;osemnásť rokov, ale najmä nemala taký vzťah k&nbsp;námorníckemu životu ako Virginia. Počas plavby do Montevidea museli prekonať hurikán, ale aj šesťmesačnú karanténu pre choleru. Pri napadnutí pirátmi bol nútený jedného zastreliť. Neskôr traja muži jeho posádky zomreli na kiahne.

Aquidneck napokon stroskotala pri brehoch Brazílie. Z&nbsp;jej zvyškov Joshua skonštruoval čln, ktorý spustili na vodu 13. mája 1888, teda práve v&nbsp;deň, keď bolo v&nbsp;Brazílii zrušené otroctvo. Preto plavidlu dlhému jedenásť metrov dal meno Liberdade.

Dňa 24. apríla 1895 vyplávala z&nbsp;Bostonu plachetnica Spray. Bola dlhá len 11,2 metra, no dostatočná na to, aby na nej mohol žiť osamelý morský vlk, akým sa 51-ročný Joshua stal. Netajil sa úmyslom oboplávať zemeguľu. Azda nostalgické spomienky na detstvo ho najprv nasmerovali na Brier Island i&nbsp;k&nbsp;majáku, v&nbsp;ktorom prežil toľko krásnych chvíľ so starým otcom. A&nbsp;potom boli pred ním len šíravy oceánov. Pri ich zdolávaní sa riadil tradičnými metódami, zároveň kormidlo zostrojil tak, aby loď držala správny kurz aj vtedy, keď odpočíval alebo spal.

Ubehli tri roky plné zážitkov, ktoré môže prežiť iba námorník odkázaný sám na seba, kým po 74-tisíc kilometroch 27. júna 1898 Spray zakotvila v&nbsp;Newporte. Slocumov návrat si však takmer nikto nevšimol. Ľudia mali iné starosti - dva mesiace predtým vypukla americko-španielska vojna. Až keď znova zavládol mier, v&nbsp;novinách The Century Magazine sa našlo miesto na prezentovanie Slocumovej unikátnej cesty pod názvom Sailing Alone Around the World.

O&nbsp;rok sa objavila na pultoch kníhkupectiev rovnomenná kniha. V&nbsp;slovenskom preklade vyšla v&nbsp;roku 1980 pod názvom Sám na plachetnici okolo sveta. Za honorár si kúpil malú farmu v&nbsp;Massachusetts, kam si priviedol manželku. Po roku a&nbsp;pol zistil, že to nie je život preňho. Vrátil sa na palubu vernej Spray, plavil sa na nej od prístavu do prístavu, občas sa na palubu odvážila Henrietta. V&nbsp;zime sa zdržiaval vo vodách Karibiku.

V&nbsp;máji 1906 v&nbsp;New Jersey obvinili Slocuma zo znásilnenia dvanásťročného dievčaťa. Po 42 dňoch ho síce prepustili z&nbsp;vyšetrovacieho žalára, ale táto udalosť mala negatívny vplyv na jeho duševné zdravie, poznačené dlhoročnými útrapami.

Nepomohlo mu ani to, že niekoľko týždňov pred súdnym pojednávaním prezident Theodore Roosevelt Slocuma a&nbsp;jeho Spray privítal vo svojom letnom sídle Sagamore Hill, zaujímal sa o&nbsp;jeho plavbu a&nbsp;dokonca dovolil synovi Archiemu, aby so Slocumom strávil niekoľko dní na plachetnici. V&nbsp;máji 1907 prezident znova prijal Slocuma priamo v&nbsp;Bielom dome. O&nbsp;dva roky v&nbsp;ťažkej finančnej situácii Joshua predal farmu a&nbsp;hoci mal už 65 rokov, spriadal plány o&nbsp;nových objaviteľských dobrodružstvách v&nbsp;Južnej Amerike.

V&nbsp;novembri 1909 sa ako obyčajne plavil na vernej Spray do Karibiku, odkiaľ mal v&nbsp;pláne vyraziť proti toku Orinoka k&nbsp;Amazonke. To je posledná informácia, ktorá je známa. Jeho manželka sa v&nbsp;júli 1910 vyjadrila, že sa zrejme stratil na mori. Jeho zmiznutie zostalo záhadou. Henrietta prezradila novinárom unikátny fakt, že tento veľký námorník údajne nevedel plávať! V&nbsp;roku 1924 Joshuu Slocuma úradne vyhlásili za mŕtveho.

Podľa vzoru plachetnice Spray boli skonštruované nové lode, no dlho nemal nikto toľko odvahy a&nbsp;síl, aby jeho cestu zopakoval. Joshua a&nbsp;jeho život sa stali vďačným námetom pre publicistov, nakrútili o&nbsp;ňom film, jeho meno či názov Spray dostali mnohé lode, pamätník mu postavili na Brier Islande blízko miesta, kde mal jeho otec obchod s&nbsp;člnmi. Symbolický hrob má na cintoríne Forest Hills v&nbsp;Massachusetts. S&nbsp;jeho nevšedným životom sa môžeme oboznámiť vo viacerých múzeách, predovšetkým v&nbsp;Maritime Museum of the Atlantic v&nbsp;Halifaxe a&nbsp;v&nbsp;New Bedford Whaling Museum v&nbsp;Massachusetts

Sám proti vlnám: Nevšedný život Joshua Slocuma

Výber pre vás