Jeho meno naháňalo des a hrôzu. Slávny Apač Geronimo skončil ako zlomený opilec v rezervácii

Volal sa Ten, ktorý zíva, no známy bol ako Geronimo.  Postrach Ameriky skončil ako opilec v 

 Ožil vo Winnetuovi. Slávny Geronimo bol hrdý Apač, no skončil ako opilec a atrakcia v cirkuse

Ján Dzúr

Nebol žiadny obor. Meral asi 174 centimetrov, no chrbát a&nbsp;plecia mal široké a&nbsp;silné. Zamlada býval výbušný, ale s pribúdajúcim vekom sa stal zádumčivým. „Kto videl jeho tvár s&nbsp;modrými očami, nikdy na ňu nezabudne,“ opísal Apača vo svojom článku reportér a&nbsp;asi prvý bojovník za práva pôvodných Američanov v&nbsp;histórii Charles Fletcher Lummis. Goyathlay, teda Ten, ktorý zíva (1829 – 1909), sa Geronimom stal až vo svojich tridsiatich rokoch. Vtedy vtrhol na čele vraždiacej hordy s&nbsp;dýkou v&nbsp;ruke do mexického mestečka Janos. „Jeronímo, Jeronímo!“ volali podľa jednej z&nbsp;legiend v&nbsp;nedeľu, tesne pred sviatkom svätého Hieronyma, na pomoc svätca utekajúci vojaci. Ten, ktorý zíva s&nbsp;nimi nemal zľutovanie a&nbsp;pred zrakmi celého mesta napokon sťal aj kňaza, ktorý posvätil zbrane na vraždenie domorodých detí a&nbsp;žien. Pre jedných je odvtedy symbol vzdoru a&nbsp;hrdosti, pre druhých vrah, podvodník a&nbsp;opilec. Posledný vodca odboja pôvodných Američanov proti vláde USA: milovaný aj nenávidený Geronimo.

V&nbsp;nehostinnej oblasti na juhozápade Severnej Ameriky sa púšť mieša s&nbsp;kaňonmi a&nbsp;rozpálenými skalami. Z&nbsp;Európy tam ako prví prišli Španieli, no oblasť nikdy nemali celkom pod kontrolou. Na území súčasných štátov Arizona a&nbsp;Nové Mexiko im už od 17.&nbsp;storočia vzdoroval bojovný kmeň Apačov, ktorý podnikal nájazdy aj za hranice svojho územia. Pôvodní Američania vypaľovali dediny nových usadlíkov, ničili ich polia, kradli im dobytok. Protivníka, ktorý pôvodných obyvateľov vytláčal z&nbsp;dedovizne, chceli najprv iba vystrašiť, no lúpežné výpravy sa čoskoro stali hlavným prostriedkom obživy apačských osád. Ten, ktorý zíva sa v&nbsp;jednej z&nbsp;nich v&nbsp;roku 1829 narodil, a&nbsp;keď sa v&nbsp;roku 1848 skončila vojna medzi Mexikom a&nbsp;Spojenými štátmi americkými, práve dospieval. Nastal mier, no americká armáda vytýčila v&nbsp;dovtedy divokej krajine nevídanú vec: hranice. Tie narušili systém výmenného obchodu, roztrhali tradičné klanové väzby a&nbsp;zničili posvätné miesta pôvodných Američanov v&nbsp;ich tisícročnom teritóriu. Do toho zmätku navyše vtrhli bandy nenásytných zlatokopov.

Domorodci chceli oblasťou ďalej voľne prechádzať rovnako ako generácie lovcov pred nimi. Keď na Apačov, aby chránili hranice, zaútočili vojaci, 82 bojovníkov s&nbsp;rodinami pred ich puškami utieklo do dnešného Mexika. Cestou do vnútrozemia krajiny si unavená družina rozložila tábor neďaleko spomínaného mestečka Janos. Kým muži išli na trh, na apačské stany zaútočila miestna posádka. Podľa dobovej literatúry armáda pobila 130 detí a&nbsp;žien, medzi nimi aj Alopé, prvú Geronimovu manželku. 

Hoci oficiálne dokumenty žiadne krviprelievanie pri Janose nepotvrdzujú, viaceré knihy sa pri zmene správania pôvodných obyvateľov odvolávajú práve na túto aféru. „Stratil som tam všetko,“ povedal o&nbsp;udalosti podľa webu history vo svojej autobiografii Geronimo, ktorý mal v&nbsp;tábore mamu, ženu a&nbsp;tri malé deti. Po masakre zmizol v&nbsp;horách, odkiaľ sa o&nbsp;niekoľko mesiacov vrátil s&nbsp;poznaním, že ďalším zmyslom jeho života bude pomsta. „Zabil som mnoho ľudí, mnohí mi však nestáli za to, aby som ich počítal,“ doplnil Apač, ktorý slová o&nbsp;pomste prvý raz potvrdil údajne práve v&nbsp;Janose.

Hoci Geronimo mal na svoje okolie značný vplyv, nikdy nebol kmeňovým náčelníkom. Známejší bol ako šaman. Tí, ktorí ho nasledovali, mu dokonca pripisovali nadprirodzené schopnosti. „Nielenže liečil chorých. Dokázal spomaliť čas, vyhýbať sa strelám, privolávať dažde a&nbsp;dokonca opísať udalosti, ktoré sa mali stať o&nbsp;pár dní. Neviem si vysvetliť, ako to robil, ale vždy to tak bolo,“ prezradil v&nbsp;roku 1960 posledný z&nbsp;Geronimovej družiny a vtedy storočný Jason Betzinez. Generál Nelson Miles, ktorý Apača najprv bez úspechu naháňal skoro päťtisíc kilometrov, si však myslel úplný opak. „Je to najhorší a&nbsp;najstrašnejší Indián, aký kedy žil,“ počastoval štvanca americký veterán. V&nbsp;Mexiku Geronimo odrazil atak šiestich jeho jazdeckých eskadrón a&nbsp;skalnú plošinu pohoria Sierra Madre premenil na nedobytnú pevnosť. Generál George Crook, najprefíkanejší zo všetkých belošských vodcov vo vojnách proti pôvodným Američanom, na rozdiel od Milesa nepoužil iba silu, ale aj lesť. Podplatil apačských stopárov, ktorí k&nbsp;nemu Geronima priviedli v&nbsp;reťaziach. Apač súhlasil s&nbsp;prímerím pod podmienkou, že okolo seba zhromaždí všetkých svojich ľudí.

„Z&nbsp;rezervácie napokon utiekol a&nbsp;na oboch stranách mexicko-americkej hranice podnikal lúpežné výpravy. Príbehy o&nbsp;jeho prefíkanosti a&nbsp;bezohľadnosti, skutočnej či vymyslenej, zapĺňali prvé stránky amerických novín,“ píše portál history. Vo februári 1884 si prišelci z&nbsp;Európy navrávali, že Apačov príbeh sa uzatvára. Geronimo docválal na bielom koni so šestnástimi bojovníkmi, ich ženami a&nbsp;deťmi, aby sa usadil na území určenom americkou vládou v&nbsp;Arizone. Lenže vo Fort Bowie dlho nevydržal a&nbsp;opäť zmizol v&nbsp;Mexiku, kde sa rok bránil v&nbsp;obkľúčení. Tridsaťštyri jeho bojovníkov pozabíjalo dvesto útočníkov, no napokon, pod tlakom presily, kapitulovali. „Kedysi som lietal ako vietor, teraz sa ti vzdávam a&nbsp;tým sa všetko končí,“ vraj povedal Geronimo Crookovi. Mal 57 rokov, no stále dokázal prejsť na koni 70 míľ denne. Posledné mesiace na slobode ho prenasledovala štvrtina stálej americkej armády, tritisíc Mexičanov a&nbsp;množstvo lovcov, ktorí túžili po šamanovom skalpe. Kým sa armádnym jednotkám v&nbsp;Arizone 4. septembra 1886 nadobro odovzdal, dokopy ho naháňali skoro 30&nbsp;rokov.

Výkrik „Geronimo!“ dnes pri zoskokoch používajú americkí výsadkári, stal sa aj kódom jednotky, ktorá zlikvidovala Usámu bin Ládina. On sám však neskončil ako hrdina, víťazi ho vláčili po rezerváciách a&nbsp;kasárňach, pred ktorými predával zvedavcom vyrezávané palice. Občas vystupoval na prehliadkach divokého západu, kde ho označovali za tigra v&nbsp;ľudskej koži či stelesnenie apačského teroru. Jeho najslávnejšie verejné vystúpenie sa odohralo 4. marca 1905, keď sa ako vojnový zajatec zúčastnil na inauguračnom sprievode prezidenta Theodora Roosevelta vo Washingtone. Po boku piatich ďalších vodcov pôvodných Američanov sa neskrotný bojovník viezol na koni po Pennsylvania Avenue, pričom dav skandoval: „Geronimo, Geronimo!“ O&nbsp;päť dní neskôr sa Apači mohli porozprávať s&nbsp;Roose­­veltom v&nbsp;Bielom dome. „Prosím vás, aby ste prestrihli povrazy a&nbsp;oslobodili ma,“ povedal vtedy už starý muž prezidentovi. Ten však šamanovu prosbu odmietol, vraj sa bál ďalšej vojny s&nbsp;Apačmi. Geronimo zomrel pred 115 rokmi, vo februári roku 1909, na zápal pľúc, keď opitý spadol z&nbsp;koňa do ľadového potoka.

Geronimov príbeh sa stal legendou a&nbsp;modré oči vraj inšpirovali aj Karla Maya pri písaní Vinnetoua. Predstaviteľ hlavného hrdinu vo filme o&nbsp;náčelníkovi Apačov Pierre Brice má v&nbsp;ňom modré oči a, mimochodom, narodil sa vo februári 1929. Presne 20 rokov po smrti Toho, ktorý zíva. Šamanov život mal však s&nbsp;romantikou nemeckého spisovateľa pramálo spoločné. „Môjho otca zabili, keď som mal dvanásť rokov. Mamu dvakrát uniesli a&nbsp;dali do otroctva. Stáli sme po Geronimovom boku, keď nás prisťahovalci okrádali o&nbsp;milióny akrov pôdy. On veril, že ich dokážeme poraziť silou, ja nie. Hoci som mal pravdu, zaobchádzanie novodobých obyvateľov s&nbsp;tými pôvodnými navždy pokazilo americkú históriu,“ povedal pre miestne noviny v&nbsp;Oklahome krátko pred svojou smrťou Apačov bratranec Jason Betzinez.

Uveríte?

HRDÝ BOJOVNÍK, NESKROTNÝ ŠAMAN. POZRITE SI FOTKY GERONIMA V NAŠEJ GALÉRII. PODOBÁ SA NA WINNETOUA?

Jeho meno naháňalo des a hrôzu. Slávny Apač Geronimo skončil ako zlomený opilec v rezervácii

Súvisiace články

Kysučan vypil sedem pív a zavolal na seba policajtov. Miestni sa pýtajú, či sa bál manželky

Najkrajší malý domček vyrástol pri Dunaji. Nemá toalety ani kuchyňu, no spať v ňom túži každý

Ponurá poľská detektívka Forst urobila reklamu aj našim Tatrám. Sú plné vrážd, sexu a násilia

Kúpte sa spolu, ušetríte. Reklama na minerálne pramene sa zmenila na výsmech eko aktivizmu

Slečny tešte sa. Idolom žien v roku 2024 má byť roztomilý chlapík v sukničke a v pančuškách

Výber pre vás