Plus 7 dní

Podľa údajov sa dňa 24. januára 1906 na prednáške Tomáša Garrigua Masaryka v sále pražskej reštaurácie U Helmů zúčastnilo niekoľko stoviek poslucháčov. Chceli si vypočuť jeho názor na aféru, ktorá pred mesiacom prepukla v Prostějove. Prostějovský páter Karel Dostál ostro zaútočil na inštalovanú výstavu, kam zaradili satirické kresby, a to aj o náboženstve. Označil ich za urážlivé „pre všetkých veriacich ľudí, ktorým je náboženstvo citom a presvedčením plným krásy a útechy“. Prípad posunul na súd. Masaryk U Helmů povedal svoj názor. A otvorene. Ako aj v iných prípadoch predtým. A ako aj neraz predtým - musel znášať následky.

V&nbsp;roku 1817 na&nbsp;zámku Zelená hora náhodne objavili starý, veľmi starý rukopis, najstarší na&nbsp;českom území. Určili, že jeho vznik spadá do&nbsp;8. storočia. Rukopis nazvaný Zelenohorský podľa miesta pôvodu obsahoval časti dvoch básní, dovedna osem strán textu. Označili ho za&nbsp;potvrdenie demokratického rázu vládnutia ešte v&nbsp;pohanských časoch, za&nbsp;čias kňažnej Libuše, a&nbsp;za&nbsp;dôkaz starobylej literárnej vyspelosti Čechov. V&nbsp;tom istom roku objavili Kráľovodvorský rukopis podobného obsahu. Oba boli balzamom na&nbsp;prebúdzajúce sa národné povedomie.

No niektorí znalci od&nbsp;počiatku pochybovali o&nbsp;pravosti rukopisov. A&nbsp;pochybnosti sa čoraz väčšmi stupňovali. Masaryk oba označil za&nbsp;podvrhy. A&nbsp;presvedčivo. Lebo v&nbsp;rokoch 1886 a&nbsp;1887 si prizval na&nbsp;pomoc niekoľkých odborníkov - jazykovedca, historika, estetika a&nbsp;ďalších. Národ neuveril. Tento „pán profesor“ priveľmi mudruje. Znevažuje český národ a&nbsp;jeho pamiatky, rozvracia národnú jednotu. To je nehorázne! Pán profesor rozmýšľa a&nbsp;koná protičesky.

Zdvihla sa vlna protestov. Ale Masaryk nechcel ustúpiť od&nbsp;svojich názorov. Možno vari budovať národné povedomie na&nbsp;falošných predstavách? Neraz stál takmer sám, opustený v&nbsp;opozícii proti svojmu národu. Nemilosrdne ho očierňovali, zatracovali v&nbsp;odborných diskusiách, zavrhli ho vlastenci, študenti vypískali na&nbsp;prednáškach.

Vášnivé polemiky o&nbsp;pravosti rukopisov pretrvali vyše storočia. O&nbsp;ich niekoľkých stranách sa popísali tisícky a&nbsp;tisícky strán.

Sotva trochu pohasla aféra o&nbsp;pravosti rukopisov,&nbsp;už vypukla ďalšia, ešte búrlivejšia. V&nbsp;roku 1899 sa Masaryk zastal Žida Leopolda Hilsnera, ktorého obvinili z&nbsp;rituálnej vraždy Anežky Hrůzovej. Krv kresťanského dievčaťa mala údajne poslúžiť židovským náboženským obradom. Zdvihla sa vlna antisemitizmu.

Masaryk spomína: „Ja som sa spočiatku o&nbsp;ten Hilsnerov proces nezaujímal, ale prišiel za&nbsp;mnou môj bývalý žiak z&nbsp;Viedne, spisovateľ Sigismund Münz, a&nbsp;ten ma priviedol k&nbsp;tomu, že som vystúpil. O&nbsp;rituálnej povere som poznal knihy berlínskeho teológa Star­cka, ktorý opísal vznik a&nbsp;históriu tej povery. Povedal som pánu Münzovi svoj názor o&nbsp;veci a&nbsp;on to oznámil verejnosti v&nbsp;Neue Freie Presse. Tak som sa dostal do&nbsp;tej mely.“

Masaryk vedel, že povere a&nbsp;falošnému mysticizmu o&nbsp;„rituálnej vražde“ verí i&nbsp;časť českej inteligencie, ba i&nbsp;profesori na&nbsp;univerzite. To bol ďalší dôvod, prečo sa ujal prípadu. Postupne sa oboznamoval so všetkými podrobnosťami vyšetrovania, študoval súdne protokoly, pozornosť venoval kriminalistickým postupom. Ani nie o&nbsp;dva mesiace vydal brožúru pod názvom Revidovať proces polenský. Bod za&nbsp;bodom rozoberal nepodstatnosť jednotlivých bodov obžaloby.

Zožal Masaryk potlesk? Ale kdeže! Poveru ťažko vykoreniť. Brožúru mu zakázali, za&nbsp;jej vydanie mu vymerali pokutu a&nbsp;tlač na&nbsp;neho ostro zaútočila - obviňovali ho z&nbsp;korupcie, zo skrytých úmyslov. Rozvášnené davy sa zhromažďovali pred jeho domom, deťom sa vyhrážali spolužiaci, manželku Charlottu takmer ukameňoval sfanatizovaný dav. Nenávisť bola taká prudká, že sa Masarykovci presťahovali do&nbsp;iného bytu. A&nbsp;takmer aj do&nbsp;Ameriky. Zostali iba na&nbsp;Charlottino naliehanie.

Dňa 24. januára 1906 si na&nbsp;Masarykovej prednáške v&nbsp;reštaurácii U&nbsp;Helmů najprv zvolili predsedajúceho schôdze. Stal sa ním dvadsaťtriročný František Hodáč, Masarykov študent. Potom sa ujal slova Masaryk. „Čo si aj taký priemerný kvintán, a&nbsp;ja si myslím, že je to už v&nbsp;nižších triedach, pomyslí, keď vidí náš rozpor. Takto celé naše stredné školstvo, ba sú to už aj obecné školy, je založené na&nbsp;tej nepravde, že sa v&nbsp;náboženstve nehovorí jasne a&nbsp;úprimne.“

Potom bol Masaryk aj ostrejší. „A&nbsp;to je hlavný fakt - všetko vyučovanie na&nbsp;strednej škole je vedecké, ak ideme od&nbsp;najjednoduchšieho základu, že napríklad 2&nbsp;x&nbsp;2&nbsp;=&nbsp;4, len katolicizmus v&nbsp;škole vlastne hovorí, že 2&nbsp;x&nbsp;2&nbsp;=&nbsp;5 alebo 6, alebo ako chcete. Všetko vychovávanie na&nbsp;škole je protikatolícke i&nbsp;profesor matematiky nepriamo vlastne učí protikatolícky.“

Masaryk pritvrdil. „Vedecké myslenie a&nbsp;katolicizmus sú dva svety, ktoré sa vylučujú. To je fakt! Za&nbsp;dnešnej situácie je pre nápravu vyučovania len jedna možnosť - aby náboženstvo prišlo čo najskôr zo škôl preč. Inak sa deti učia pretvárke, klamstvu jezuitskému.“ A&nbsp;podľa správ z&nbsp;novín ešte dodal: „Katechéta na&nbsp;stredných školách nie je nič len denunciant platený vládou.“

To už bolo priveľa na&nbsp;policajného úradníka Dr.&nbsp;Roberta Gellnera, cenzora, prítomného na&nbsp;podobných verejných podujatiach. Požiadal predsedajúceho schôdze, aby napomenul rečníka. Ale ako môže dvadsaťtriročný študent napomenúť svojho profesora? A&nbsp;tak Masaryk pokračoval: „Aký by to bol boh, ktorý by potreboval na&nbsp;vykonávanie svojej moci...“ Nato cenzor rozpustil schôdzu.

Masarykove slová rozhnevali mnohých kňazov. Vyše sedemsto sa ich chystalo podať proti nemu žalobu. Vyšetrovať začala aj polícia. Podľa paragrafu toho a&nbsp;toho z&nbsp;roku toho a&nbsp;toho sa previnil tým, že urazil cirkev a&nbsp;navrhoval zrušiť náboženstvo na&nbsp;školách. Masaryk sa 18. apríla 1906 ocitol pred súdom. Teda on nie, lebo mu to advokáti neodporúčali, ale jeho právnik. Súd zamietol obžalobu. S&nbsp;odôvodnením, že sa nepreukázalo, že „profesor Masaryk použil svoje slová v&nbsp;takom znení, ako ich uvádza obžaloba“.

Nasledovalo druhé súdne kolo. Konalo sa 23. mája 1906. Spočiatku sa nevyvíjalo v&nbsp;Masarykov prospech. Potom jeho obhajca Dr.&nbsp;Bou­ček spochybnil zápis korunného svedka cenzora Gellnera zo schôdze U&nbsp;Helmů. Okrem iného upozornil, že neovláda dobre český jazyk a&nbsp;jeho záznamy sú nepresné a&nbsp;skreslené. Český historik Miloslav Martínek zaznamenáva, že „nenechal na&nbsp;policajnom praktikovi Gellnerovi suchú nitku“.

No keď prišli na&nbsp;rad záverečné reči, štátny zástupca trval na&nbsp;svojom a&nbsp;žiadal pre Masaryka trest ťažkého väzenia od&nbsp;šiestich mesiacov do&nbsp;jedného roka. Obhajca Dr.&nbsp;Bouček soptil: „Pred dvaapoltisícročím sedel Sokrates v&nbsp;starých Aténach na&nbsp;lavici obžalovaných a&nbsp;musel vypiť pohár bolehlavu, pretože sa rúhal náboženstvu. Mená jeho sudcov zostali neznáme. Masarykovo meno sa oceľovým rydlom už zapísalo do&nbsp;dejín a&nbsp;ja som tej radostnej nádeje, že vaše mená nezostanú späté s&nbsp;jeho menom ako mená jeho katov.“

Proces trval takmer päť hodín. Masaryk sa spýtal svojho právnika: „Koľko môžem za&nbsp;to dostať?“ Ten povedal: „Až štrnásť dní.“ Masaryk situáciu zľahčil: „Tak si možno odpočiniem - budem tam môcť čítať?“ „To áno, ale...“ Bouček zaváhal. Masaryk sa spýtal: „Čo máte ešte?“ Advokát odvetil: „S&nbsp;odsúdením je spojená strata doktorátu a&nbsp;profesúry.“ Masaryk: „To vás nemusí trápiť, ja sa už nejako uživím.“

Napokon predstúpil predseda súdu a&nbsp;prečítal, že Masaryk sa „zbavuje podľa paragrafu&nbsp;259.3 trestného poriadku z&nbsp;obžaloby naň podanej, že dňa 24. januára 1906 pri verejnej schôdzke ľudu v&nbsp;hostinci U&nbsp;Helmů v&nbsp;reči katolíckemu náboženstvu verejné opovrhnutie preukazoval a&nbsp;oslobodzuje sa“.

Správa sa rýchlo rozniesla v&nbsp;budove súdu i&nbsp;v&nbsp;dave pred ňou. Jedni ju prijali s&nbsp;uspokojením, druhí s&nbsp;pohoršením - tí sa zastrájali, že sa odvolajú proti rozsudku, že majú pripravených niekoľko ďalších svedkov, ktorí presvedčia senát o&nbsp;dôvodnosti žaloby troch stoviek učiteľov náboženstva z&nbsp;Čiech a&nbsp;Moravy. Ale niekoľko katechétov napokon odvolalo svoju žalobu a&nbsp;súdny senát už ani nepokladal za&nbsp;potrebné predvolať ďalších svedkov.

V ďalších rokoch sa Masaryk ako poslanec rakúskeho parlamentu usiloval presadiť, aby štát rešpektoval svoje národnosti. Pochopil však, že vláda nemá o to záujem. Keď vypukla svetová vojna, emigroval do Talianska, odtiaľ do ďalších krajín, kde sa usiloval presadiť zrod nového, československého štátu. Vrátil sa oslavovaný a uznávaný svojím národom nadlho vo funkcii prezidenta.

Tomáš G. Masaryk: 2 krát 2 je 4, len katolicizmus v škole hovorí, že 2 krát 2 je 5

Výber pre vás

Tomáš G. Masaryk: 2 krát 2 je 4, len katolicizmus v škole hovorí, že 2 krát 2 je 5

Súvisiace články

Jekyll a Hyde: Jeden človek, dve osobnosti. Ich stvoriteľovi sa prisnili v ópiovom opojení

Zdrvená Camille: Talentovanú umelkyňu si história pamätá ako šialenú milenku sochárskeho génia!

Hrozba pre Stalina: Vlasov pomohol pri pražskom povstaní, pred šibenicou ho to nezachránilo

Záhadný mor: Počas stredovekej epidémie sa ľudia utancovali k smrti!

Vojnová trofej: Počas druhej svetovej vojny sa milióny žien stali obeťou brutálneho násilia

Nevinný kapitán: Prežil si peklo na Diabolských ostrovoch. Dozorcovia ho chceli utýrať k smrti

Holandská Mona Lisa: Manželka, dcéra či milenka? Koho v skutočnosti namaľoval slávny umelec?

Výber pre vás