V čase úmrtia v&nbsp;roku 1965 bola Dorothy Kilgallen známa ako moderátorka populárnych televíznych súťaží či rozhlasová hlásateľka. No plánovala stať sa ešte niečím viac – reportérkou, ktorá odhalí pravdivý príbeh za atentátom na obľúbeného šéfa Bieleho domu. Ako odhodlaná novinárka neváhala hovoriť pravdu mocným. Viedla vlastné podrobné vyšetrovanie prezidentovej smrti. Myšlienku, že Lee Harvey Oswald zabil Kennedyho sám, pokladala za „absurdnú“ a&nbsp;strávila 18 mesiacov hľadaním a&nbsp;spovedaním veľkého počtu zdrojov. Náhle však zomrela na predávkovanie alkoholom a&nbsp;barbiturátmi. Stalo sa to krátko pred tým, než mala vyjsť jej pripravovaná kniha. Išlo o&nbsp;nešťastnú náhodu, ako vtedy písali noviny? Alebo o&nbsp;niečo oveľa zlovestnejšie? A&nbsp;čo sa stalo s&nbsp;Kilgallenovej poznámkami a&nbsp;denníkmi z&nbsp;vyšetrovania?

Narodila sa 3. júla 1913. Jej otec bol známy reportér pre vydavateľský dom Hearst a&nbsp;dcéra išla v&nbsp;jeho stopách. Už prvé skúsenosti získavala písaním významných tém vrátane prvej prezidentskej kampane Franklina Delana Roosevelta v&nbsp;roku 1932. O&nbsp;tri roky neskôr sledovala proces s&nbsp;Richardom Hauptmannom, únoscom syna slávneho letca Charlesa Lindbergha. Známou sa však stala o&nbsp;rok neskôr, keď sa zúčastnila na pretekoch okolo sveta s&nbsp;dvoma ďalšími novinármi. Ešte len 23-ročná reportérka si vyslúžila osobitnú pozornosť ako jediná žena. Hoci do cieľa dorazila ako druhá, u&nbsp;verejnosti sa tešila veľkej popularite a&nbsp;začala písať pre New York Evening Journal. Svoje zážitky z&nbsp;pretekov neskôr vydala v&nbsp;knihe Girl Around the World. Od toho momentu Kilgallenovej hviezda rýchlo stúpala. Pripravovala stĺpček pre New York Journal-American s&nbsp;názvom Hlas Broadwaya, spolu s manželom Richardom Kollmarom viedla rozhlasovú reláciu pod názvom Raňajky s&nbsp;Dorothy a&nbsp;Di­ckom. Neskôr sa stala moderátorkou ďalšej televíznej šou. Naďalej však zostala dobrou reportérkou. Často písala o&nbsp;najväčších kauzách vrátane procesu so Samom Shepherdom z&nbsp;roku 1954 – muža z&nbsp;Ohia za podozrivých okolností obvinili z&nbsp;vraždy svojej tehotnej manželky. No nič tak nepohlo jej novinárskym inštinktom ako atentát na Johna F.&nbsp;Kennedyho z&nbsp;22. novembra 1963&nbsp;v&nbsp;texaskom Dallase. Od samého začiatku bola Dorothy Kilgallen odhodlaná, že verejnosť sa musí dozvedieť všetky podrobnosti o&nbsp;vražde. „Američania práve stratili milovaného prezidenta,“ napísala týždeň po Kennedyho smrti pre New York Post. „Je to temná kapitola našej histórie a&nbsp;máme právo prečítať si o&nbsp;nej všetko, každé slovo.“

Dorothy zbierala informácie o&nbsp;prezidentovej vražde 18 mesiacov. Závery oficiálneho vyšetrovania, takzvanej Warrenovej komisie z&nbsp;roku 1964, že Lee Harvey Oswald zabil prezidenta sám, pokladala novinárka za smiešne. Upriamila teda svoju pozornosť na Oswaldovho vraha Jacka Rubyho, ktorý zastrelil atentátnika dva dni po Kennedyho smrti. Počas súdneho procesu s&nbsp;Rubym sa Kilgallenovej podarilo to, čo žiadnemu inému reportérovi – rozhovor s&nbsp;Oswaldovým vrahom. „Oči Jacka Rubyho sa leskli ako sklené oči bábiky,“ napísala Dorothy vo svojom stĺpčeku. „Pokúšal sa usmiať, ale nedarilo sa mu to. Keď sme si potriasli ruky, tá jeho sa chvela v&nbsp;mojej ako srdce vtáčika.“ Podľa Marka Shawa, ktorý o&nbsp;Kilgallenovej napísal knihu, „reportérka pokladala proces s&nbsp;Rubym za čudný. Zdal sa jej vystrašený, ale pri zmysloch“. Prekvapil ju najmä právnik Melvin Belli, ktorý chcel svojho klienta pred súdom označiť za nepríčetného. Podľa novinárky nebojoval dostatočne a&nbsp;aj preto Rubyho nakoniec odsúdili na smrť. Ten sa proti rozsudku síce úspešne odvolal, no skôr ako mohol začať nový proces, vážne ochorel na rakovinu pľúc a&nbsp;zomrel v&nbsp;januári 1967. Ako píše Shaw, „tento proces ešte viac presvedčil Kilgallenovú, že Kennedy sa stal obeťou sprisahania“. Vo svojom stĺpčeku v&nbsp;marci 1965 o&nbsp;Rubyho odsúdení napísala, že na súde nevyšla na povrch celá pravda. „Ani štát Texas, ani obhajoba nepredložili všetky dôkazy porote. Možno to nebolo nevyhnutné, ale Američania si to zaslúžia vedieť,“ uviedla. Dorothy nielenže pokračovala vo zverejňovaní svojich pochybností o&nbsp;atentáte na Kennedyho, ale naďalej viedla vlastné vyšetrovanie. Ako píše jej životopisec, reportérka zbierala dôkazy, robila rozhovory a&nbsp;navštívila Dallas a&nbsp;New Orleans s&nbsp;cieľom vypátrať zodpovedných. Na jeseň v&nbsp;roku 1965 Kil­gallenová cítila, že je veľmi blízko prelomového zistenia. Plánovala druhú cestu do New Orleans, kde sa vraj mala na tajnej schôdzke stretnúť s&nbsp;dobre informovaným zdrojom.

Dorothy našli mŕtvu v&nbsp;jej manhattanskom byte 8. novembra 1965. Sedela na posteli, oblečená v&nbsp;modrom župane s&nbsp;kvetom vo vlasoch, ktorý mala na sebe noc predtým v&nbsp;zábavnej televíznej relácii. Na nočnom stolíku bola prázdna fľaštička od liekov na spanie a&nbsp;pohár. Podľa Shawa išlo o&nbsp;nafingovanú scénu s&nbsp;mŕtvolou. Novinárkin kaderník Marc Sinclaire poznamenal, že pred smrťou si Kilgallenová kúpila zbraň a&nbsp;zmenila poslednú vôľu s&nbsp;tým, že sa bojí o&nbsp;život a&nbsp;rodinu. Vyjadril sa tiež, že telo sa našlo v&nbsp;izbe, kde nikdy nespávala, a&nbsp;mala oblečené šaty, v&nbsp;ktorých nikdy nechodila do postele. Napriek tomu polícia v&nbsp;inkriminovanom čase podľa správ neobjavila nič podozrivé a&nbsp;vylúčila samovraždu a&nbsp;vraždu ako príčinu smrti. Právnik a&nbsp;novinár Mark Shaw natočil asi 40 videonahrávok s&nbsp;najbližšími priateľmi Kilgallenovej, pomocou ktorých sa snažil spochybniť oficiálnu verziu smrti. Ako podozrivých uviedol napríklad speváka Franka Sinatru, mafiánskeho bosa Carlosa Marcella či neznámeho záhadného muža. Dorothy si urobila tiež nepriateľa zo šéfa FBI Edgara Hoovera. Vo svojom stĺpčeku Hlas Broadwaya tohto mocného muža kritizovala za jeho vyjadrenia, že Oswald konal sám.

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/historia/umlcana-investigativna-americka-novinarka-snazila-objasnit-atentat-johna-f-kennedyho" target="_blank">Dobové fotografie si pozrite v GALÉRII</a>

Kilgallenovú podľa Shawa v&nbsp;čase jej smrti sledovali. Ďalší z&nbsp;jej kaderníkov a&nbsp;blízky priateľ Charles Simpson povedal, že sa mu raz zverila: „Ak sa zlí ľudia dozvedia, čo viem o&nbsp;Kennedyho atentáte, mohlo by ma to stáť život.“ Reportérka sa zamerala práve na spomínaného mafiána Carlosa Marcella, ktorý figuroval medzi podozrivými z&nbsp;prezidentovej vraždy. Pred cestou do New Orleans svojmu právnikovi Mortovi Faberovi prezradila, že ide „získať prelomovú informáciu a&nbsp;najväčšieho ,sólokapra‘ storočia“. O viac ako 50 rokov neskôr Kilgallenovej životopisec Mark Shaw vo svojej knihe z&nbsp;roku 2016 s&nbsp;názvom Reportérka, ktorá vedela príliš veľa otvorene tvrdí, že Dorothy zavraždili, aby sa na verejnosť nedostali šokujúce informácie o&nbsp;Kennedyho vražde.

Niektorí novinári, ktorí sa zaoberali atentátom na Johna F. Kennedyho, tvrdili, že veľký počet svedkov tejto udalosti následne zomrel za podozrivých okolností. Londýnsky Sunday Times priniesol odhad, že šanca, že by títo svedkovia všetci zomreli od atentátu do februára 1967, bola 100 000 biliónov k jednej. Išlo o úmrtia 18 svedkov atentátu a pravdepodobnosť vyrátal pre noviny poistný matematik.V knihe s anglickým názvom Crossfire jej autor Jim Marrs priniesol zoznam 103 osôb, ktoré, ako tvrdí, zomreli za záhadných okolností medzi rokmi 1963 a 1976. Väčšina z týchto ľudí zomrela prirodzenou smrťou, no niektorí z nich prišli o život pri nehodách. Ďalších zavraždili alebo spáchali samovraždu. 

Záhadné úmrtia

Text: Peter Sobčák

Umlčaná? Investigatívna americká novinárka sa snažila objasniť atentát na Johna F. Kennedyho

Výber pre vás

Umlčaná? Investigatívna americká novinárka sa snažila objasniť atentát na Johna F. Kennedyho

Súvisiace články

Čistý výsmech. Historici zvozili Napoleona od Ridleyho Scotta, ten im odkazuje: Boli ste tam?

Mimoriadny básnik, ktorý oslavoval ženy: Manželkami Jána Kostru boli známe spisovateľky

Rockový šaman Jim Morrison: Veľa drog, alkoholu a záhadná smrť vo vani

Výber pre vás