<p>venuje sa  hlavne súdnictvu a slovenskej mafii</p>


Ľudmila Lacková

Hovorili mu Černákov štartér, lebo on musel naštartovať Černákove auto a keď nevybuchlo, až potom doň nastúpil samotný bos. Trvalo dlho, kým Slavomír Surový začal s políciou spolupracovať. Černáka sa "jeho verní" báli,  aj keď bol za mrežami. Aby nie. Černákova moc zatknutím neochabla. Aj z väzby vydával pokyny, koho odstrániť a ako to urobiť. Na Černákov rozkaz rozstrieľali Mariana Karcela za bieleho dňa na ulici za to, že si dovolil svedčiť proti nemu na súde. Karcel bol prvý priamy svedok Černákových zločinov a na veľmi, veľmi dlhý čas jediný.  

Tak ako viacerí černákovci, aj Surový sa napokon nechal presvedčiť na svedecké výpovede s uistením, že on do väzenia nepôjde. Napokon zavreli aj jeho. Odsúdený bol za vraždu.

"Najhorší bol pocit, že sedím za niečo, čo som nespravil. Keby som od začiatku vedel, že strávim vo väzení dvanásť rokov, asi by som sa zbláznil. Prežil som ten čas len vďaka presvedčeniu, že budúci mesiac sa to dá do poriadku a pustia ma domov. A potom zase, že určite to vyjde ďalší mesiac. A ďalší. Takto z mesiaca na mesiac som čakaním strávil celé roky," hovorí Slavomír Surový, kedysi člen mafiánskeho klanu Mikuláša Černáka.

Za pokus o vraždu Jozefa Holuba, pri ktorej v roku 1997 zabili Petra Klešča, dostal Surový pätnásť rokov. Z väzenia ho za dobré správanie prepustili skôr. O obnovu konania sa snaží už dávno, no aj kvôli výmene sudcu v tejto veci sa proces nenormálne naťahuje. Surový to nesie ťažko.

"Chcem očistiť svoje meno už aspoň kvôli najbližším. Po tom, čo ma zavreli, sa manželka psychicky zrútila, synovia museli navštevovať psychológa. A pri tom všetkom nevynechali ani jednu povolenú návštevu. Žena sa mohla na mňa vykašlať, ale neurobila to. Musela predať dom, ale na peniaze z predaja siahla len vtedy, keď niečo potrebovali deti. Nešla si kúpiť nové šaty... Ona vedela, že som sa v deväťdesiatych rokoch pohyboval pri Černákovi. Poznala však aj okolnosti. Vedela, že Černákovi sa neodporuje. Nevravím, že som nebol prítomný pri rôznych zločinoch. Ale aj Černák vypovedá, že som aktívne do ničoho nezasahoval."

Návrat do normálneho života po dvanástich rokoch za mrežami nie je pre Slava Surového jednoduchý. Vo väznici pracoval v kuchyni, na slobode je zatiaľ bez roboty. Hlásil sa na úrade práce, no na podporu v nezamestnanosti nárok nemá.

"Doma som od druhého marca. Prvé týždne som nevládal ani chodiť. Stále som bol unavený. Už mi žena hovorila, aby som sa, preboha, pozbieral. Doposiaľ mám problém s očami. Stále ich mám podráždené, slzia mi. Obzvlášť teraz, keď svieti slnko. Vo väzení som sa dostal na vzduch len na hodinu za deň. A či sa svet za ten čas zmenil? Ľudia sa zmenili. Nestretávajú sa. Každý si hľadí len svoje. Ale to mi teraz až tak nevadí. Mám čas byť sám so sebou. Konečne som sa upokojil. To je pre mňa nový pocit."

Černákov "štartér" po 12 rokoch v base: Teraz mám v duši pokoj

Autor článku

Ľudmila Lacková

Výber pre vás