Adam Valček

Ešte začiatkom marca sa na internete a v médiách zosypala kritika na sudcu Okresného súdu Bratislava I Branislava Harabina. Polícia totiž zverejnila informáciu, že chcela prehľadať dom 77-ročného dôchodcu z Poltára, ktorý je podozrivý, že sa telefonicky vyhrážal moderátorke RTVS Marte Jančkárovej. Súd však domovú prehliadku nepovolil. Odôvodnenie bolo až doteraz utajené.&nbsp;

V prípade rozhodoval práve Harabin, ktorý bol v tom čase na súde v pohotovostnej službe. Riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry Ľubomír Daňko k tomu vtedy dodal, že dôchodca bol podľa nich nebezpečný, pretože mal doma legálne držanú strelnú zbraň. Polícia penzistu síce zadržala, zaistila mu zbraň, ale nakoniec ho bez obvinenia prepustila na slobodu. 

Harabinovo rozhodnutie sa však napriek tomu nestretlo s pochopením. On sa k nemu nevyjadroval. Ani nemohol, pretože informácie o nezrealizovaných domových prehliadkach ostávajú utajené.

Národná kriminálna agentúra a Okresná prokuratúra Bratislava I však ešte v druhej polovici marca rozhodli o odtajnení podkladov o&nbsp;neschválenej prehliadke. Okresný súd Bratislava I preto odtajnil aj Harabinovo rozhodnutie a <a target="_blank" rel="noopener" href="https://www.documentcloud.org/documents/23785844-rozhodnutie-sudcu-b-harabina-o-domovej-prehliadke-vyhrazanie-novinarke">teraz ho poskytol verejnosti</a> podľa zákona o&nbsp;slobodnom prístupe k informáciám.&nbsp;

Vyplýva z neho, že v tomto prípade mohlo ísť zo strany polície a prokuratúry o niečo, čo právnici nazývajú rybárskou výpravou. Ide o&nbsp;prehliadky, pri ktorých orgány presadzovania práva vopred poriadne nevedia, čo hľadajú, no berú takmer všetko. Vďaka tomu sa zvyčajne stáva, že nájdu niečo zaujímavé pre ďalšie vyšetrovanie a potom sa práve tým snažia prehliadku spätne ospravedlniť.

Správne to má byť však tak, že keď chce polícia niekomu prehľadať domov, najprv musí prokuratúre a súdu vysvetliť, čo konkrétne tam bude hľadať, prečo si myslí, že sa také čosi bude v nehnuteľnosti nachádzať, a&nbsp;prečo je to dôležité pre vyšetrovanie.

Zdá sa, že penzistovi z Poltára chcela polícia zaistiť v podstate všetko – od strelnej zbrane cez nože a iné útočné predmety, mobily, tablety, tlačiarne, písacie stroje, SIM karty do mobilu, dokonca chemické a biologické stopy. „V&nbsp;návrhu nie je žiadnym spôsobom vysvetlené, aký súvis majú tieto veci s trestným konaním, ktoré je vedené pre nebezpečné vyhrážanie,“ píše Harabin.

Pripomenul, že dôchodca volal Jančkárovej z pevnej linky a nie mobilu. „Je preto absolútne neoprávnené zaisťovať u neho mobilné telefóny, SIM karty či inú výpočtovú techniku, nehovoriac o prípadných tlačiarňach a písacích strojoch,“ uvádza sudca. Zaisťovanie biologických a chemických stôp podľa neho neodôvodnili vôbec.

V prípade vyhrážania moderátorke Jančkárovej polícia vedie trestné stíhanie pre tri odlišné skutky. Dôchodca z Poltára je však podozrivý zo spáchania iba jedného z nich – vulgárneho telefonátu, počas ktorého jej údajne hrozil rozkopaním genitálií. Zvyšné dva skutky súvisia s vyhrážaním fyzickou likvidáciou, ktoré však moderátorke prišli anonymne e-mailom. 

Polícia a prokuratúra podľa Harabina tvrdili, že „nemožno vopred vylúčiť“, že autorom e-mailov je penzista z Poltára, pretože „spôsob vyjadrovania a obsah prejavov je sčasti zhodný“ s jeho telefonátom. Sudca však oponoval, že to je „absolútne nedostatočné a extrémne všeobecné“, pretože to by bol podozrivý z vyhrážania ktokoľvek, kto sa o novinároch vyjadruje rovnako vulgárne.&nbsp;

„Načrtnuté podozrenie je čírou hypotézou, neopiera sa o žiadne skutočnosti či dôkazy a naznačeným výkladom by mohlo dôjsť k absolútne neodôvodnenej kriminalizácii vopred neznámeho širokého spektra ľudí s následnými nezákonnými zásahmi do ich základného práva na súkromie. (...) V návrhu ani v predloženom spise nie je ani len náznak spájajúci predmetné e-maily s podozrivým,“ uviedol Harabin. Pripomenul, že podozrivý má 77 rokov a na telefonickú vyhrážku použil pevnú linku, a&nbsp;„preto je namieste preskúmať, či vôbec disponuje internetovým pripojením alebo znalosťami na rozposielanie e-mailov“.

Harabin sa v rozhodnutí vyjadril aj ku skutočnosti, ktorá sa najčastejšie opakovala v neskoršej kritike za neodsúhlasenie domovej prehliadky. Prokuratúra totiž snahu o domovú prehliadku vysvetľovala aj tak, že by dôchodca mohol mať doma „veci, ktorými možno naplniť hrozby vyjadrené v telefonáte“.

„Domová prehliadka sa nevykonáva za účelom prevencie prípadnej trestnej činnosti, ku ktorej by teoreticky mohlo dôjsť. Ak polícia disponuje určitými informáciami o možnom budúcom spáchaní určitej trestnej činnosti určitým páchateľom, má použiť iné zákonné prostriedky a inštitúty, aby jej zabránila,“ píše sudca. Podľa neho sa penzista v telefonáte Jančkárovej&nbsp; ani nevyhrážal použitím zbrane, vyhrážky o&nbsp;fyzickej likvidácii jej prišli e-mailom, ktorý sa však polícii nepodarilo spojiť s dôchodcom.

Medializáciou tohto prípadu sa uplynulý týždeň zaoberala Súdna rada SR, ktorá tesnou väčšinou odhlasovala uznesenie, že sa „dôrazne ohradzuje voči ponižujúcim vyjadreniam na adresu sudcu Branislava Harabina“. Podľa väčšiny súdnej rady takéto komentáre zasahujú do profesionálnej integrity a nezávislého postavenia sudcov.&nbsp;

Na rokovaní o tomto bode bolo cítiť napätie medzi členmi súdnej rady. Objavil sa totiž alternatívny, menej ostrý návrh stanoviska, ktorým by rada vyjadrila porozumenie s prácou novinárov, ale zároveň ich vyzvala, aby súdne rozhodnutia komentovali zdržanlivejšie a uvedomili si, že nie vždy ich sudcovia môžu komentovať, čo je aj prípad, keď sa rozhoduje v utajenom režime.

Rada sa zaoberala najmä dvomi mediálnymi výstupmi o tomto prípade. Išlo o podcast Denníka N, v ktorom zástupca šéfredaktora novín Juraj Javorský povedal: „To vysvetlenie (rozhodnutia) by malo prísť od sudcu, ale úprimne pochybujem o jeho rozumových schopnostiach nielen pre toto rozhodnutie, ale aj pre reči, ktoré šíril počas pandémie.“ Druhým bol komentár novinára Mareka Vagoviča na portáli Postoj.sk, podľa ktorého je nepochopiteľné, že Harabin príkaz na domovú prehliadku nevydal, hoci penzista mal legálne držanú zbraň.

„Neviem, prečo by sme mali novinárov chápať, keď oni ignorujú a nechápu našu zložitú prácu a naše mantinely vyjadrovania. V tomto prípade podsúvali verejnosti obraz, že polícia robí všetko pre to, aby bol zločinec dolapený, občan ochránený, ale sudca Harabin tomu zabránil,“ povedala členka rady sudkyňa Ayše Pružinec Eren, ktorá s kolegami túto tému na radu priniesla. Práve nimi pôvodne navrhované stanovisko rada nakoniec odhlasovala.

„Išlo o bohapusté útoky, nie je na tom nič vecné, nič na pochopenie,“ súhlasila s ňou členka rady a sudkyňa Marcela Kosová. Ďalší členovia rady, a&nbsp;to právnici Lajos Mészáros a Lucia Berdisová, oponovali, že takýto novinársky slovník síce môže na niekoho pôsobiť ostro, ale nevybočuje z akceptovateľného rámca slobody prejavu.

Kosová aj pripomenula, že novinári Harabina kritizovali pripomienkami o&nbsp;minulosti jeho otca. „To boli prvoplánové útoky. Skúste sa odosobniť a dosadiť si tam meno sudcu, ktorého máte radi,“ povedala.

Branislav Harabin je syn niekdajšieho ministra spravodlivosti či predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina, s&nbsp;ktorým sa nespája najlepšie obdobie slovenskej justície. S&nbsp;otcom mal v&nbsp;minulosti rovnako kritický postoj k&nbsp;epidemiologickým opatreniam počas pandémie ochorenia COVID-19, za čo nadriadení sudcu Branislava Harabina pokarhali. Podľa Najvyššieho správneho súdu boli jeho napomenutia nezákonné, a&nbsp;preto boli zrušené. V&nbsp;tom čase nadriadení Harabinovi pridali k&nbsp;jeho bežnej práci trestného sudcu aj riešenie prípadov z&nbsp;obchodného úseku súdu. 

Na rokovaní sa okrajovo spomenulo, že celú medializáciu odštartovala samotná Národná kriminálna agentúra, hoci vôbec nemala komunikovať informácie z utajovaného rozhodovania. Policajné prezídium ešte v marci neodpovedalo na otázku PLUS 7 DNÍ, či riaditeľ NAKA Ľubomír Daňko považuje za férové zverejňovať takéto informácie, keď samotný sudca pre utajenie procesu v&nbsp;podstate nemal priestor vysvetľovať dôvody svojho rozhodnutia.

Podľa polície zákon o ochrane utajovaných skutočností neporušili. Daňko sa bránil aj pripomienkou, že on sám nepovedal, že išlo o domovú prehliadku, ale použil nekonkrétny pojem „úkony“. Kosová však tvrdí, že to na podstate nič nemení, pretože sa z vyjadrenia dalo dovtípiť, že išlo o domovú prehliadku.

Vyzradenie informácie políciou považuje za podstatný problém aj samotný sudca Harabin, pretože práve to odštartovalo medializáciu rozhodnutia a&nbsp;agresívne komentáre na sociálnych sieťach. Práve v&nbsp;tom sa podľa neho skrýva hrozba pre celé súdnictvo. Ak ktorýkoľvek sudca nerozhodne o&nbsp;domovej prehliadke či odpočúvaní podľa predstáv polície, podľa Harabina riskuje, že ho za to budú policajní funkcionári verejne kritizovať, hoci ide o&nbsp;utajené procesy. „Práve toto konanie riaditeľa NAKA bolo nielen útokom voči mne, ale môže vplývať do budúcna na všetkých sudcov, aby nerozhodovali zákonne a&nbsp;podľa riadne zisteného skutkového a právneho stavu, a&nbsp;radšej vyhoveli polícii alebo iným ‚tlakom‘,“ dodal.

Má vôbec pripojenie na web? pýtal sa sudca, keď chceli 77-ročnému brať počítače

Výber pre vás

Má vôbec pripojenie na web? pýtal sa sudca, keď chceli 77-ročnému brať počítače

Súvisiace články

Potrestanie sudcu Trubana bude rozdeľovať, naznačuje to tesné hlasovanie senátu

Námietková anarchia? Sudcu liečil svedok, ktorý ani nepríde na súd. Aj tak sa vylúčil

Neotravujte, tu sme pri legislatívnom procese. Či budú počúvať občanov, si ešte rozmyslia

Žilinkov nový pokyn. Chce mať lepší prehľad o obchodoch so spravodlivosťou

Dobroslava Trnku dobehla minulosť. NAKA ho obvinila za pokyn, ktorý vydal v roku 2004

Výber pre vás