Jana Šimíčková

Zákazka snov. Tak môže nazvať svoj nedávny úspech Peter Gach zo Senice. Muž, ktorý cez deň leští autá a po nociach zrejme sleduje súťaže vyhlásené štátnymi inštitúciami. A, zdá sa, že nie zbytočne. Jeho firme Gachex, ktorá doteraz dosahovala čistý ročný obrat na úrovni niekoľkých tisíc eur, sa totiž začiatkom júna podarilo získať takmer polmiliónovú zákazku od spoločnosti Verejné prístavy, spadajúcej pod ministerstvo dopravy. Týkala sa služieb súvisiacich s kosením, čistením, ale aj s údržbou areálov a zelene.

Gachova firma vyhrala napriek tomu, že v čase predkladania ponuky nielenže v danej oblasti nepodnikala, ale Finančná správa evidovala jej nedoplatok 480 eur. Dlhoval aj samotný Peter Gach - 3 500 eur zdravotnej poisťovni. Pri tejto konštelácii už hádam ani neprekvapí, že sídlo jeho eseročky by ste na adrese uvedenej v Obchodnom registri hľadali márne.

Štátna akciová spoločnosť Verejné prístavy vznikla v januári 2008 a, ako napovedá jej názov, na starosti má všetko okolo našich verejných prístavov v Bratislave, Komárne či Štúrove. Pre verejnosť je táto firma pomerne málo známa, preto ani jej aktivity nie sú veľmi sledované. To je možno aj na škodu.

Ukazuje sa totiž, že na konte má zvláštne zákazky, ktoré sa týkajú takých obyčajných záležitostí, ako je kosenie trávy, čistenie pozemkov či odstraňovanie náletových drevín. Ak však ide o sumu dosahujúcu takmer pol milióna eur, ktorá má byť vyplatená pofidérne vyzerajúcej firme, treba spozornieť.

Navyše, štátna akciovka nevyberala víťaza súťaže na dodanie uvedených prác prostredníctvom klasického verejného obstarávania či Elektronického kontraktačného systému. Celú vec poňala značne „lightovo“. Cez verejnú obchodnú súťaž. Výzvu na predloženie ponúk zverejnila 24. apríla tohto roka na svojej webovej stránke. Zákazka v predpokladanej hodnote 450-tisíc eur bez dane z pridanej hodnoty sa týkala kosenia a čistenia pozemkov, odstraňovania náletových drevín, naplavenín, nánosov, chemického postreku, ale tiež údržbárskych prác v objektoch spoločnosti počas troch rokov.

Ako štátna akciovka dospela k uvedenej sume, ťažko povedať, keďže do uzávierky sa k tejto otázke vyjadriť nestihla. Fakt však je, že uchádzači mali na predloženie svojich ponúk neuveriteľné štyri pracovné dni. V tejto súvislosti stojí za povšimnutie, že všetky spomínané činnosti by sa mali vykonávať na pozemkoch s rozlohou takmer 30 hektárov. Nachádzajú sa v Bratislave, Komárne, Štúrove a Kravanoch nad Dunajom. Záujemcom teda muselo stačiť niekoľko dní na to, aby si všetky parcely fyzicky pozreli a následne v položkách vypočítali cenové ponuky na jednotlivé služby.

Či sa tak aj stalo, nevedno, každopádne hovorca štátnej akciovky Martin Kontúr nám dal vedieť, že verejnú obchodnú súťaž zo dňa 24. apríla napokon zrušili a opätovne vyhlásili o niekoľko dní. Presne 5. mája. Dôvody nevysvetlil a neprezradil ani to, koľko času mali uchádzači na predloženie svojich ponúk v pomyselnom druhom kole. Jeho výsledkom však bolo, že o polmiliónovú zákazku sa napokon uchádzali tri firmy. Samozrejme, vyhrala tá, ktorá vedela všetky práce vykonať za najnižšiu sumu. Bola ňou spoločnosť Gachex z Modry. Za svoje služby si vypýtala takmer 480-tisíc eur s DPH.

Jej jediný konateľ a spoločník Peter Gach podpísal rámcovú zmluvu s Verejnými prístavmi 7. júna tohto roka. Z dostupných zdrojov vyplýva, že ide o jeho vôbec prvú štátnu zákazku, na čo by sa dalo pozerať aj s istou dávkou optimizmu. Veď konečne uspel niekto bez zaujímavého pozadia či prepojenia. Lenže…

Pri bližšom pohľade na firmu Gachex možno naraziť na niekoľko naozaj zvláštnych záležitostí. Podľa výpisu z Obchodného registra fungovala od roku 2008 v Pezinku, 22. apríla tohto roka sa však presídlila do Modry. Na jej aktuálnej adrese sme síce našli krásny objekt s názvom Vila Bratislava a nie schátranú chalupu, po eseročke Gachex však ani stopy. Ani len schránku tam nemala.

„Jáj, moja! Ja tu bývam už od päťdesiatych rokov, ale čosi takéto… Akože sa to má volať?“ pokrútila nechápavo hlavou 80-ročná pani Mária Javorová. V dome, kde by mal sídliť víťaz takmer polmiliónovej štátnej zákazky, jakživ o takejto firme nepočula. Žije tam vraj ešte jedna rodina, jej hlava je odkiaľsi z Albánska, ale tí majú zmrzlináreň v neďalekej obci. Ich syn občas nejaký trávnik pokosí, ale že by mal na to podnik, tomu pani Javorová neverí. A na voľajaký Gachex sa ani poštárka doteraz nepýtala. „Tak ja neviem. A máte to správne napísané?“ pýta sa a zvedavo pritom nazerá do našich papierov. „Máte,“ konštatuje prosto.

Keď nie firmu, nájsť sme chceli aspoň jej jediného konateľa a spoločníka Petra Gacha. Pobyt si uvádza v byte v Senici. Doma sme nikoho nenašli, ale susedovci nám ochotne poradili. Najskôr však zostali zaskočení. „Peťo má firmu? To vážne? Tak to neviem, ale dlhé roky pracuje v autoumyvárni. Nájdete ju blízko železničnej stanice. Skúste tam,“ naviguje nás suseda z bytovky.

A skutočne. Peťo tam bol. Zavolali nám ho kolegovia. Hoci v prvom momente problém s komunikáciou nemal, už po prvej otázke sa konateľ úspešnej firmy zháčil. Vraj sa s nami nemá o čom baviť. Vzápätí sa zvrtol a už ho nebolo. Nestihli sme sa tak dozvedieť odpovede na niekoľko otázok, hoci na jazyk sa ich tlačí skutočne dosť.

Napríklad, ako chce eseročka bez zamestnancov zvládnuť všetky činnosti vyplývajúce zo zmluvy so štátnou akciovkou. Petra Gacha sme sa nestihli opýtať ani na to, čím pri predkladaní ponuky doložil, že jeho firma sa venuje činnostiam, ktorých sa súťaž týkala. Z výpisu z Obchodného registra totiž vyplýva, že tieto, aj to nie všetky, si do predmetu činnosti dal zapísať až 6. júna tohto roka, teda len deň pred uzavretím zmluvy!

Vo výzve na predkladanie ponúk však štátna akciovka jednoznačne uviedla, že záujemca musí zdokladovať oprávnenie o podnikaní na území SR, „v ktorom musí byť zapísaný predmet podnikania oprávňujúci na dodanie požadovaných prác a služieb nie starší ako tri mesiace. Ak bude uchádzač časť diela zabezpečovať iným dodávateľom, predloží oprávnenie na podnikanie v predmete ním zabezpečenej činnosti“.

Podľa informácií hovorcu Verejných prístavov Martina Kontúra však firma Gachex žiadneho iného dodávateľa vo svojej ponuke nespomenula. Nuž, ako zdokladovala, že má oprávnenie podnikať v oblasti kosenia, čistenia či orezávania náletových drevín? Vraj spoločenskou zmluvou vo forme notárskej zápisnice, tvrdí Martin Kontúr.

V tejto súvislosti by tiež bolo fajn vypočuť si pána Gacha, ako vypočítal ceny jednotlivých položiek zákazky, s ktorými nemal až do 6. júna absolútne žiadne skúsenosti. Pretože popri umývaní áut sa ako podnikateľ venoval napríklad poradenskej činnosti, prieskumu trhu či propagácii a reklame, určite však nie skrášľovaniu zelene. Otázne je aj to, či si bol pozemky a budovy, o ktoré sa bude nasledujúce tri roky starať, fyzicky pozrieť. Lebo skutoční odborníci na túto činnosť si nevedia ani predstaviť, že by tak pred zadaním ponuky neurobili.

Upozorňujú zároveň, že v zmluve, ktorú štátna akciovka s firmou Gachex podpísala, nie sú uvedené žiadne konkrétne výmery, takže sa nedá reálne posúdiť cena zákazky. Na prvý pohľad totiž vyzerá premrštená, ale to vraj ťažko povedať.

„Človek by mal najprv vidieť situáciu ohľadne výmery a zarastenia terénu, potom by sa to dalo dať do kalkulačky. Takto je tam podľa mňa účelová variabilita, ktorá dáva dodávateľovi priestor na špekulatívne kalkulácie cien. Otázne tiež je, či vybraný dodávateľ naozaj disponuje kapacitami, ktoré štátny podnik vyžadoval. Sám som zvedavý, kto im to bude robiť, aký bude výsledok prác a najmä, či to aj niekto skontroluje,“ hovorí jeden z oslovených odborníkov v tejto oblasti Marián Polák z firmy Koseniepozemkov. sk. Neodpustil si pritom poznámku, že o firme Gachex nikdy nepočul. „Neviem, čo je to za firmu. Nemá web, tržby doteraz nízke. Ako vyhrala súťaž?“ pýta sa.

Odborníčka na verejné obstarávania Helena Polónyi zas vidí problém v samotnej súťaži vyhlásenej štátnou spoločnosťou. Najmä v jej výsledkoch. „Podľa mňa Verejné prístavy ako právnická osoba zriadená zákonom porušili právnu normu o registri partnerov verejného sektora, lebo po 1. februári 2017 uzavreli zmluvu s hodnotou vyššou ako stotisíc eur s partnerom, firmou Gachex, ktorý nebol právoplatne zapísaný do tohto registra,“ zdôrazňuje.

Na vysvetlenie, spomínaný register je vlastne informačný systém, ktorý obsahuje údaje o partneroch verejného sektora, ich konečných užívateľoch výhod a oprávnených osobách. Jeho správcom a prevádzkovateľom je ministerstvo spravodlivosti. Rezort v tejto súvislosti vysvetľuje, že „register je ďalším prvkom na zvyšovanie transparentnosti právnych vzťahov, do ktorých vstupuje verejný sektor tým, že odkrýva vlastnícke a riadiace štruktúry subjektov ‚obchodujúcich‘ so štátom vrátane samosprávy“. Otázne však je, či fungovanie registra pochopili skutočne všetky inštitúcie, ktoré ho pochopiť mali.

Pol milióna za kosenie: Lukratívnu zákazku dohodil štát umývačovi áut

Výber pre vás