KOMENTÁR Prečo sme pozabudli na vojnu na Ukrajine?

KOMENTÁR Prečo nás nezaujímajú rovnako všetky vojny?

KOMENTÁR Nie je vojna ako vojna. Prečo je človek tvor cynický?

Vivien Cosculluela

Vo všetkom existuje hierarchia. Aj v&nbsp;tom, ako veľmi nás zaujímajú jednotlivé vojny. Človek je cynický tvor. Tento fakt najlepšie vystihuje takzvaný zákon blízkosti. Zjednodušene povedané, čím je udalosť od nás vzdialenejšia, tým menší záujem o&nbsp;ňu prejavíme. Nezáleží na jej závažnosti. O&nbsp;dotácii hypoték na Slovensku sa písalo a&nbsp;hovorilo oveľa viac ako o&nbsp;konflikte v&nbsp;Jemene, ktorý trvá od roku 2014 a&nbsp;v&nbsp;ktorom umreli desaťtisíce detí. „Jemen v&nbsp;súčasnosti zažíva najhoršiu humanitárnu krízu na svete. V&nbsp;ohlušujúcom tichu. Žiadne fotografie, žiadne informácie. Akoby sa nič nedialo,“ píše Detský fond OSN na svojej internetovej stránke. Podobných príkladov je veľa. Poriadne cynické. Nadstavbou tohto zákona je túžba moderného človeka po novote. Keď vypukol ozbrojený konflikt medzi Hamasom a&nbsp;Izraelom, vojna na Ukrajine ustúpila do úzadia. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už pár mesiacov opakuje, že sa na nich akosi pozabudlo. Hoci je pravda, že jej mediálne pokrytie je slabšie ako pred rokom, treba upozorniť na iný fakt.

Podľa švédskeho projektu Uppsala Conflict Data Program, ktorého výstupy používajú OSN či Svetová banka, prebiehajú rozsiahle ozbrojené konflikty aj v&nbsp;Burkine Faso, Somálsku, Sudáne, Barme, Nigérii a&nbsp;Sýrii. A&nbsp;o&nbsp;nich podobne ako o&nbsp;Jemene sa takmer nepíše, nehovorí, prinajlepšom okrajovo. Nebuďme však úplne pesimistickí, čo sa týka toho, čo motivuje novinárov, čitateľov a&nbsp;divákov. Ďalšie dôvody hierarchie sú menej cynické. Človeka zaujímajú aj pochopiteľné riziká. Napríklad to, že sa dotknuté konflikty rozšíria a&nbsp;pritiahnu ďalšie krajiny vrátane veľmocí s&nbsp;jadrovými silami, ako je to v&nbsp;prípade dvoch vojen, o&nbsp;ktorých sa v&nbsp;súčasnosti najviac hovorí – Izrael verzus Hamas a&nbsp;Rusko verzus&nbsp;Ukrajina. Úlohu zohrávajú aj ďalšie faktory, napríklad blízkosť konfliktov k&nbsp;veľkým aglomeráciám, či existujú obmedzenia pohybu novinárov a&nbsp;mimovládnych organizácií, no aj dostupnosť fotografií, videí a&nbsp;informácií.

Dosahy slabšieho záujmu médií pritom nie sú iba etického charakteru. Rôzni odborníci pre BBC vysvetlili, že nedostatočná viditeľnosť vojen a&nbsp;konfliktov môže priamo ovplyvniť ich vývoj, tlak na prímerie, humanitárne koridory alebo dodávky potravín a&nbsp;liekov. Tu vyvstáva otázka našej zodpovednosti a&nbsp;vôbec riešiteľnosti tohto problému. Kde sa stala chyba? Ide o&nbsp;otázku kapitalizmu a&nbsp;toho, aké informácie lákajú čitateľov či divákov, čiže v&nbsp;konečnom dôsledku prinášajú tržby? Je problémom nastavenie ľudí, a&nbsp;teda zákon blízkosti? Mali by sa zmeniť osnovy v&nbsp;školstve, aby sa budúci uvedomelí občania viac zaujímali o&nbsp;dianie na opačnom konci zemegule? Začnime od seba. Realita nepustí, ľudia zomierajú a&nbsp;trpia po celej planéte. Snažme sa pozrieť za hranice svojho mentálneho sveta a&nbsp;každodenných starostí. Možno nám to – cynicky – pomôže vyrovnať sa s&nbsp;nimi.

KOMENTÁR Prečo sme pozabudli na vojnu na Ukrajine?

Súvisiace články

KOMENTÁR Nezvykajme si na vojnu: Svetové výdavky na zbrojenie neveštia nič dobré

KOMENTÁR Čierna labuť: Pre Spojené štáty a Európu nie je dlhodobo únosné riešiť dva živé spory

KOMENTÁR KAROLA LOVAŠA Aby nás november 1989 nezahanboval

Výber pre vás