Za dva mesiace bolo po všetkom, hovorí Ľubo Horňák z Elánu o smrti svojej životnej lásky

Horňák z Elánu o posledných chvíľach svojej lásky: Boli sme zbalení do Chorvátska, lenže... 

Päť rokov utrpenia. Ľubo Horňák z Elánu prvýkrát prehovoril o náhlej smrti milovanej Andrei

Novinárkou chcela byť od 4. triedy základnej školy po vzore otca, ktorý vymyslel aj jej netypické krstné meno. Počas štúdií žurnalistiky na FF UK v Bratislave začala pracovať v týždenníku Mladé rozlety, po ich zániku bola 22 rokov redaktorkou týždenníka Život. Trénuje thajský box, tancuje zumbu, sleduje bojové športy, rada číta, počúva muziku a snaží sa držať známeho múdra Jana Wericha: „Když už člověk jednou je, tak má koukat, aby byl. A když kouká, aby byl, a je, tak má být to, co je, a nemá být to, co není, jak tomu v mnoha případech je.“

Felícia Boronkayová

Na tlačovej konferencii pri jej uvedení povedal, že skladba je jeho srdcovou záležitosťou. „Ak pomôže vám, tak ako pomohla mne, tak potom žiadna strata nie je stratou a v živote nič neskončilo,“ povedal tak trochu tajomne. Trvalo dlhých päť rokov, kým bol Ľubo Horňák (59) vôbec schopný vrátiť sa v čase a znova rozjatriť ešte stále nezahojenú ranu na duši.

„Keď stratíte milovaného človeka, musíte sa s tým nejako vysporiadať. Ja mám to šťastie od vesmíru alebo od Boha, akokoľvek to nazveme, že mám hudbu,“ povedal už pre PLUS 7 DNÍ. „Tie roky, ktoré nastali po Andreinom odchode, boli ťažké aj z toho hľadiska, že bol kovid, kedy sme boli zavretí doma, a mne tá hudba nejakým spôsobom pomáhala zabudnúť, vyspievať sa, vyhrať, ale nikdy som nevedel prekonať ten pocit smútku a nič reálne nevznikalo,“ priznal na rovinu. „Hovorí sa, že trvá sedem rokov, kým sa v tele vymenia bunky a zrejme to platí aj o tých pamäťových,“ zároveň však dodáva, že niet dňa, aby na svoju milovanú polovičku neustále nemyslel a stáva sa, že sa ho občas aj dotkne... Preto sa rozhodol, že sa do života vráti práve hudbou. „V lete to bude päť rokov, čo odišla, a tak sme si s textárom Ďurkom Soviarom povedali, že pripravíme súbor pesničiek, ktoré budú venované láske, žene a spolužitiu.“ V tom čase sa do svojej partnerky zamiloval aj textár, a tak obom pánom pred rokom nič nebránilo v tom, aby sa po dlhých chlapských rozhovoroch pustili do práce.

„Keď mi poslal text Znova sa ma dotkni, nahral som ju do piatich minút. Vtedy sa tá hrádza smútku akoby pretrhla a vyvalila von prvýkrát od jej smrti som bol schopný niečo reálne dokončiť,“ spomína na zásadný moment liečenia svojej duše. Skladba sa mu zdala celkom dobrá a ponúkol ju Elánu. „Ohlásili sme nové koncerty a povedal som si, že by sa zišla aj nová vec. Veď čo lepšie sa ti môže stať, keď ti Ráž naspieva pesničku,“ usmeje sa. „Dlho som to zo seba nevedel dostať a vďaka tejto pesničke som konečne vystrčil hlavu z piesku.“ POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Ľubo a Andrea začali svoj vzťah tak trochu hriešne. On bol ženatý a mal dve dcéry, ona mala dcéru a bola vydatá. „Andrea pracovala ako manažérka a bola výborná golfistka, niekoľkonásobná majsterka Slovenska a dvakrát bola aj na majstrovstvách sveta. S golfom skončila krátko po revolúcii, keď prišli na scénu mladšie a vytrénovanejšie kolegyne. Neuveríte, ale bola členkou športového klubu Elán,“ dostáva sa k momentu ich prvého stretnutia. „Zrejme preto sme sa zoznámili v Bernolákove, kde v roku 1996 otvárali prvé golfové ihrisko, a naše pohľady sa stretli. Nemal by som odkrývať svoje hriechy, ale áno, obaja sme mali záväzky, ale slovo dalo slovo a už sme vedeli, že je zle,“ smutne sa znova usmeje. Láske sa rozkázať nedá a tak sa obaja rozviedli.

„Našiel som v nej svoju druhú polovicu, ktorú každý z nás hľadá; niektorí to šťastie majú, niektorí nie. Ja som ho mal aj v tom, že som ho aspoň na nasledovných 24 rokov mohol zažiť,“ hovorí vďačne. Najprv spolu bývali v ružinovskom činžiaku a počas jeho fotenia pre PLUS 7 DNÍ pri Štrkoveckom jazere našiel v mobile fotografiu, kde je na ihrisku Andrea s deťmi, on ich fotil. Neskôr sa presťahovali do rodinného domu. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Ľubo Horňák sa vďaka novému rodinnému putu stal otcom štyroch dcér. „Barbara, Andreina dcéra, od ktorej mám trojročného vnuka, je tlmočníčka zo znakového jazyka a určite si ju pamätáte z čias kovidu, kedy bola takmer na každej tlačovke vlády,“ vymenúva hrdý otčim a otec, ku ktorému sa po Andreinej smrti všetky zlietli.

„Chvíľu bývali s vnukom u mňa, teraz sú už vo svojom,“ pokračuje. „Naša spoločná Sofia má hudobný aj výtvarný talent, vyštudovala priemyselný dizajn, a pracuje vo veľkej reklamnej agentúre. Najstaršia Karin sa venuje marketingu a žije v Prahe, Timea s priateľom v Pezinku a pracuje v oblasti obchodu,“ dokončí predstavenie najbližšej rodiny. Robí to na našu žiadosť, pretože foto všetkých štyroch dcér, ktoré vyloví z mobilu, je nádherným symbolom súdržnosti. „Po Andreinej smrti si dali všetky štyri vytetovať vetvičku levanduľy na ľavé rameno ako spomienku na ňu.“ POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Ľubo a Andrea sa naozaj našli. „Ona ma zachránila pre rodinný život, lebo v prvom vzťahu som určite nebol ideálny otec,“ zhodnotí sebakriticky. „Andrea bola lepič rodín, pospájala nás a zrazu tá rodina začala spolu fungovať. Do dnešného dňa, keď niečo riešim, pýtam sa: Čo by si urobila? Veľmi často mi napadnú veci, ktoré viem, že by urobila takto a tak ich riešim aj ja,“ priznáva. „Za tých 24 rokov si ani neviem spomenúť, že som niečo robil sám,“ spomína. „Keď hrala golf, ja som strážil malú, keď som mal koncerty, ona bola na každom koncerte s deťmi, naozaj sme nič nemuseli riešiť osve. Všetko nás bavilo a nepotrebovali sme nikoho. Samozrejme, mali sme kamarátov aj známych, ale ja som ani takých tých chlapských kamarátov nepotreboval, vystačili sme si sami dvaja,“ dokreslí ich vzťah.

Do rozhovoru zasiahne manažérka Elánu Karotka Halenárová: „Toto môžem len potvrdiť. Vždy, keď sme mali koncert, hľadala som v útrobách štadióna dve hlavy pri sebe; Jožo je vždy s Barborou a Ľubo sa bez Andrey tiež nepohol na ani krok,“ prezradí a Ľubo pokračuje. „Bola úžasná v tom, že vždy hovorila všetko na rovinu. Nie že sa urazím a týždeň na teba neprehovorím. Myslím si, že nám bolo spolu dobre preto, lebo ja som položena a polochlap a ona bola polochlap a položena. Vyrastala v prostredí, ktoré nebolo nábožensky riadené, ale svojím spôsobom bola viac veriaca ako ja. Keď sú dvaja ľudia spolu, nech robia veci spolu, to ma naučila ona, naučila ma to tak, že ma to vlastne ani neučila, len mi to zrazu bolo prirodzené. Keď ti niekto vlezie pod kožu, už odtiaľ nevylezie,“ zafilozofuje. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Autor mnohých oratórií, ktoré pravidelne uvádzali v Ríme a známych muzikálov Kráľ Dávid, Matúš Čák Trenčiansky, Mata Hari, Madam Pompadour či Mária Terézia neprerušil puto s Andreou ani vo chvíli, keď doma tvoril. „Štúdio mám hneď vedľa spálne a mnohokrát som pracoval až do noci. Často som sa jej pýtal, či to nemám stíšiť, ale Andrea zakaždým odpovedala nie a zaspávala s mojou hudbou,“ hovorí. Mala rada mnoho jeho piesní z muzikálov a z tých elánovských najradšej hit Tisíc a jedenkrát.

Dcéry postupne odrástli, čo Ľuba a Andreu ešte viac zomklo. Prežívali svoj čas intenzívne vo dvojici. „Kým deti nevyrástli, chodili sme po Slovensku a Česku, obe krajiny poznajú spredu aj zozadu. A keď odišli z domu a mali sme možnosť ísť niekam sami, objavili sme čaro víkendového kúpania v Chorvátsku,“ blíži sa poslednej ceste k moru, ktorá sa už, žiaľ, neuskutočnila. „Po šiestich hodinách si v Opatiji alebo na Krku, na Malom Lošinji, urobíš si krásny víkend a cesta trvá asi toľko ako autom do Košíc. My sme to praktizovali tak, že v piatok ráno sme odcestovali a v pondelok ráno sme boli naspäť. Aj v auguste 2019 sme to mali v pláne,“ odmlčí sa a dodá: „Pre mňa je Chorvátsko ideálne… ak Boh dá, tak tam dožijem.“ POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Ďalšie FOTO zosnulej partnerky a Ľuba Horňáka v GALÉRII

Spoločné šťastie páru prerušila nečakaná choroba. „Pol roka predtým ju bolel chrbát, takže sme riešili, prečo, na všeličo iné sme mysleli. Inak sa cítila dobre, pracovala, bola plná síl,“ dostáva sa k najťažšej časti rozprávania. „Išla k lekárovi, tam sa to zistilo a už bolo neskoro. Ono sa to chvíľu tvárilo ako obyčajná cysta v prsníku a zrazu to vypuklo do nádoru. Veľmi agresívneho nádoru,“ odmlčí sa na chvíľu. Po dvoch mesiacoch bolo po všetkom.

„Vybrala jednu dávku chemoterapie, ani vlasy jej nevypadali. Potom začala druhú, ráno odišla do nemocnice s tým, že na druhý deň dostane infúziu, príde domov a ideme do Chorvátska, všetko sme mali zbalené, hotel zaplatený. Už sme vedeli, že hneď po chemo je dobre, druhý deň sa cíti slabšie...“ pokračuje pomaly. „Ráno o deviatej som jej volal do nemocnice a ona mi zdôrazňovala, že príde kuriér a mám mu otvoriť… no a na obed toho dňa zomrela,“ dokončí smutný príbeh. POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Zrazu zostal sám, našťastie má dcéry a rodinu, s ktorou síce komunikovali, ale odchod milovanej osoby musel aj tak prežiť a vyrovnať sa s ním každý v sebe. Ľubo však vyštudoval teológiu, pomohla mu viera? „Určite áno, lebo napriek tomu, že som v tomto smere nezostal aktívny a som dosť kritický, z pohľadu kresťanov možno neverec, v človeku niečo zostane a aj to niečo mi pomohlo tú stratu prekonať. Tá spomienka sa vymazať nedá a ani to nechcem, ale život ide ďalej. Všetci, čo mali podobnú skúsenosť vedia, že jediná šanca, ako sa z toho dostať, je, že tú vranu, ktorá ti sadne na plecia a bude ti krákať za ušami, nemôžeš odohnať. Musíš ju nechať vykrákať sa a ona potom odletí.“ A odletela? „Už odlieta. Ale ona sa potvora vždy vráti, keď ju najmenej čakám. Príde, zakráka… Netreba s ňou bojovať, sú veci, ktoré musia odznieť, vyzrieť a týchto vrán máme veľa okolo seba. Ale zo všetkého si treba zobrať nejaké ponaučenie, aj keď neviem, aké z takéhoto smutného zážitku si mám zobrať ja, ale niečo asi áno.“

Vlani v auguste odišiel aj Ľubov spoluhráč Vašo Patejdl. Vrátili sa mu v tej chvíli ťaživé chvíle? „Jasné, že sa mi to vrátilo. Veľmi. Ja som s Vašom dva či tri týždne predtým hovoril a mal som z toho rozhovoru zvláštny pocit,“ spomína. „Myslím, že to môžem povedať, Elán je super kapela, ale nelezieme si do záhrady a do kuchýň, teda do súkromia, je to osobná vec každého z nás. Takže za tie dlhé roky, čo sme sa poznali, sme nikdy neriešili osobné veci. Lenže Vašo sa ma vtedy okrem pracovných pýtal, ako sa mám, keď som sám. Bolo to len pár viet, ale keď som zložil telefón, hovoril som si, fúha, čo sa deje? Pravdepodobne to cítil.“ POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Ako sa bude cítiť na blížiacich sa koncertoch Elánu bez Vaša na pódiu, ešte sám netuší. Určite to bude plné emócií. Okrem koncertovania a tvorby skladieb venovaných Andrei by sa rád pustil do nového muzikálu o Levočskej bielej pani, zvyšok necháva na osud.

„Som vo fáze, keď som vyliezol z nory, rozhliadam sa a nič neriešim. Po tejto skúsenosti si vôbec nič neplánujem, robím len to, čo mi obrazne povedané, prinesie rieka. Prináša ti veci a ty na ne musíš reagovať. Raz máš šancu preplávať ju a prejsť na druhú stranu, niekedy nie, tak počkáš, ako sa vyvinie situácia,“ odpovedá metaforicky no súčasne veľmi prakticky. „Tečiem ako voda, ktorá sa dostane všade…Nechcem, aby si niekto myslel, že je to nejaký nihilizmus alebo apatizmus, ale všetci máme skúsenosť, že niekedy sa môžeš s prepáčením aj po…ť, a nevyjde to. Inokedy nečakáš nič a zrazu to príde. Cesty životom sú nevyspytateľné, ale ak si k sebe čestný, tak nakoniec všetky správne.“