Panika v činohre SND vyvrcholila najmä v posledných dňoch. Bývalí kolegovia sa totiž dozvedeli, že Kukura má po vyše tridsiatich rokoch opäť hrať v Národnom! A to nie hocijakú rolu, ale Richarda III.

Návrat na prvú scénu ponúkol Jurajovi Kukurovi riaditeľ činohry Roman Polák už pred tromi rokmi. Úlohu starého Karamazova v Bratoch Karamazovovcoch vtedy herec odmietol. „Mal som pocit, že tá úprava nenapĺňa to, s čím by som mal po toľkých rokoch na dosky Národného divadla vstúpiť. Ak chce, aby som tam hral, tak si musí dať na tom záležať. Nájsť niečo také, kde by som nebol súčasťou jedného repertoárového predstavenia len preto, že sa na to typovo hodím,“ tvrdil vtedy Kukura.

Teraz sa mu predstava zrejme naplnila. Richarda III. má režírovať jeho obľúbenec Martin Čičvák, ktorého posledný režijný počin v SND sa skončil neslávne. Matka Guráž a jej deti bola v repertoári iba jeden rok.

Kukurov avizovaný príchod vyvolal podľa našich informácií búrlivé reakcie najmä v radoch generácie okolo Dušana Jamricha a Zdeny Studenkovej. „Čo si myslí, že sme tu padli z hrušky?“ vyjadril sa jeden z hercov divadla, s ktorým sme hovorili. Od Richarda III. dávajú podľa neho všetci ruky preč, akoby išlo o žeravý uhlík. Kritike sa nevyhol ani Roman Polák.

V akom štádiu sú prípravy na inscenáciu a s akými reakciami členov súboru sa stretol, však riaditeľ činohry odmietol komentovať. „Na túto otázku nebudem odpovedať, to ma fakt nezaujíma. Ani nemám chuť riešiť to, ani sa tým nebudem zaoberať,“ povedal nám Polák. Ako sme zistili, ponúknutú postavu v novom naštudovaní hry Williama Shakespeara odmietla už Jana Oľhová. „Ja v tom čase účinkujem v Martine,“ reagovala herečka. Znalá situácie v divadle pokračovala: „Takže idete teraz Kukuru riešiť. Ja sa k tomu nevyjadrujem, dobre?“ dodala.

A prečo vlastne toľko vzruchu a antipatie? Prečo leží Juraj Kukura svojim niekdajším priateľom, spolužiakom či javiskovým partnerom v žalúdku?

Všetko to pravdepodobne súvisí s jeho odchodom z komunistického Československa, keď v roku 1983 zostal v západnom Nemecku. Vyhnanstvo, exil aj útek. To sú pojmy, ktoré sa v tejto súvislosti spomínajú. Prečo sa jeden z najobsadzovanejších slovenských hercov odrazu tak znepáčil vtedajšiemu totalitnému režimu? Po Nežnej revolúcii a návrate mal už Kukura v SND dvere zatvorené.

„Nikdy som neodišiel z Národného divadla. Vyhodili ma z tejto republiky, keď som točil Viu Malu. Nikdy som nedostal výpoveď. Po istých nedorozumeniach som v tomto zmysle hovoril v roku 1990 aj s Dušanom Jamrichom, vtedy som bol členom divadla a on generálnym riaditeľom. Myslel som si, že budeme spolu niečo robiť a na moje veľké prekvapenie sa on spýtal prečo. Tak som povedal - Preto, lebo som nikdy nedostal výpoveď. Myslel som, že povie - Super, tak ideme spolupracovať. A on reagoval - Aj nedoručená výpoveď je výpoveď,“ povedal nám pred časom Kukura.

Na druhej strane je evidentné, že hercov odchod do zahraničia vnímajú jeho dávni kolegovia podstatne inak. „Voľakedy nás označovali za komunistické herečky. Neemigrovali sme, musel tu niekto zostať. Nie všetci emigrovali do Nemecka, aby sme sa potom odtiaľ vrátili a hovorili ostatným, že tu kolaborovali,“ vyjadrila sa napríklad vlani Zdena Studenková, čím zjavne narážala na Kukurov osud.

Možno mohlo byť všetko inak, keby sa pred rokmi nestretli obaja v divadelnej inscenácii Komunizmus. Hoci mali stále vypredané a získali za ňu niekoľko ocenení, počas jedného zájazdu došlo medzi oboma k ostrej a hlasnej výmene názorov. Odvtedy nevie herečka prísť kolegovi na meno a teraz hrozí, že ho na divadelných doskách stretne znova. Kto teda uspeje? Odpor časti súboru alebo snaha o Kukurov návrat?

Herci v národnom divadle sa vzbúrili: Nechcú tam Kukuru

Výber pre vás