Renáta Némethová

Vek je len číslo. Aspoň u&nbsp;Rudolfa Schustera to platilo odjakživa. Hyper­aktívny bývalý primátor Košíc a&nbsp;prezident na svojej bujarej narodeninovej párty v&nbsp;legendárnej košickej kaviarni Slávia svojim hosťom spieval, premietal filmy, spomínal na nebohú manželku Irenku a&nbsp;krstil knihu, ktorá sľubuje pohľad do zákulisia vysokej politiky.

Už v&nbsp;neskorých nočných hodinách však na oslávencovi bolo podľa svedkov vidieť únavu a&nbsp;slabosť. Na druhý deň ho odviezla záchranka na Kliniku srdcovej chirurgie Východoslovenského ústavu srdcových a&nbsp;cievnych chorôb a&nbsp;odborníci rozhodli o&nbsp;urgentnej operácii. Srdcová príhoda ho dostala na operačný stôl a&nbsp;ako narodeninový bonus dostal dva aortokoronárne bajpasy. Mimochodom, šéf košických srdciarov František Sabol bol tiež jedným z&nbsp;gratulantov.

Predvalentínsky večer v&nbsp;Košiciach, kaviareň Slávia na Hlavnej ulici praská vo švíkoch. Prezident Rudolf Schuster oslavuje svoje 85. narodeniny v&nbsp;kruhu rodiny, priateľov a&nbsp;mnohých osobností. Vyše dvesto hostí, ktorým zaspieval na pódiu zmes najobľúbenejších evergreenov z&nbsp;čias svojej mladosti, mu venuje obrovský standing ovation. Neobyčajná vitalita, pracovitosť a&nbsp;najmä hmatateľné výsledky, ktoré premenili šedivé a&nbsp;zničené historické centrum Košíc na jedno z&nbsp;najkrajších v&nbsp;celej Európe, budú pre Košičanov navždy spojené s&nbsp;primátorovaním Rudolfa Schustera. Aj keď musel uniesť kritiku za obrovský dlh, ktorý Košice splácajú, prekrásne centrum prinieslo metropole východu tisíce turistov i&nbsp;titul európske mesto kultúry.

„Nikdy som nebol barový typ, svoju ženu Irenu som ľúbil, ale obzrieť sa za peknou ženou zakázané nebolo a&nbsp;ja dodnes pookrejem v&nbsp;príjemnej debate s&nbsp;peknými a&nbsp;múdrymi ženami. Ale to, čo sa deje v&nbsp;dnešnej vysokej politike, že nejaká Zsuzsová má v&nbsp;hrsti dôležitých ľudí, je pre mňa nepochopiteľné. Politici zabudli na voličov, na obyčajných ľudí. Vždy som sa držal motta nesľubovať, ale urobiť čo najviac. Nikdy som nemal majetok na prvom mieste, ctil som si rodinu, lebo som mal najlepší vzor vo svojej mamke a&nbsp;otcovi, ale na prvom mieste bola práca pre mesto, pre Slovensko. Nepotreboval som desať domov ani luxusné bavoráky a&nbsp;hoci veľa cestujem, neženiem sa za luxusom, ale za poznaním, a&nbsp;vždy z&nbsp;toho niečo natočím, napíšem, aby som ľuďom sprostredkoval nové vedomosti a&nbsp;zážitky,“ hovorí prezident, ktorý je v&nbsp;neuveriteľne dobrej kondícii.

Každý večer píše aspoň dve-tri hodiny, veľa chodí pešo, miluje hlavne múčne jedlá, ako sú pirohy, halušky, buchty. „Zo všetkého trochu, hlavne striedmosť, aj drienkovicu si dám, ale nie veľa, aby som nedopadol ako Miki Dzurinda, keď to na mojich narodeninách s&nbsp;pitím prehnal a&nbsp;pred Hiltonom si rozbil hlavu. Ale vyriešil to ako chlap, kalap dolu, nezapieral a&nbsp;ľudia pochopili. Veď ktorý Slovák to niekedy s&nbsp;alkoholom neprehnal?“ smial sa Rudolf Schuster.

Rudolf Schuster po odchode z&nbsp;politiky rozhodne nezaháľa, stretnete ho na výstavách, krstí vlastné i&nbsp;cudzie knihy, natáča cestopisy, popritom neustále cestuje a&nbsp;píše. V&nbsp;Košiciach ho volajú perpetuum mobile, tempo s&nbsp;ním majú problém udržať aj chlapi z&nbsp;ochranky. Program má nabitý, sedieť doma v&nbsp;papučiach ho vôbec nebaví. Pre týždenník PLUS 7 DNÍ priznal, že práve prepracovanosť a&nbsp;rôznorodé aktivity spôsobili zdravotné problémy, ktoré ho potrápili v&nbsp;jeseni predminulého roku, no na verejnosť sa nedostali. „Aj som sa trochu preľakol, mal som bolesti brucha. Našťastie, mám takú dohodu s&nbsp;profesorom Walterom Hasibederom z&nbsp;nemocnice v&nbsp;Innsbrucku, kde mi pred 18 rokmi zachránili život, že keď sa objavia nejaké problémy, priletím. Veď ma tam majú dokonale zmapovaného,“ smeje sa Rudolf Schuster.

„Ešte som si robil žarty, že profesor Bodner mi dával záruku 15 rokov a&nbsp;v&nbsp;júni minulého roku uplynulo od operácie, ktorá ma vrátila do života, už 18. Našťastie sa nič vážne nepotvrdilo, bol to zápal čriev. Na vine bola moja prepracovanosť, prikázali mi viac oddychovať a&nbsp;pribrzdiť. Snažím sa, ale veľmi mi to nejde. Po niekoľkých dňoch oddychu už so mnou šijú všetci čerti, nedokážem len tak sedieť, mám veľa plánov a&nbsp;aktivít,“ usmieval sa Rudolf Schuster, ktorý za ten čas dokončil hrubočiznú knihu spomienok, z&nbsp;ktorej sa vraj dozvieme mnoho pikantérií nielen zo zákulisia vysokej politiky, ale aj z&nbsp;jeho rodiny, o&nbsp;výčinoch v&nbsp;mladosti a&nbsp;ambícii stať sa hercom. Na pozadí historických udalostí opisuje cestu mantáckeho chlapca z&nbsp;chudobnej medzevskej rodiny až do pracovní svetových politikov, z&nbsp;ktorých mnohí sa stali jeho priateľmi.

Kniha má symbolický názov. „Návraty sú oveľa dôležitejšie ako schody, po ktorých stúpaš hore, do rôznych funkcií. Treba sa naučiť vracať, ja som v&nbsp;živote niekoľkokrát stúpal nahor a&nbsp;potom dole a&nbsp;znovu hore, či už ako primátor, politik, predseda Slovenskej národnej rady, prezident. Vedel som vždy odísť s&nbsp;noblesou bez straty kytičky. Na rozdiel od mnohých politikov sa nebojím chodiť po ulici, ľudia ma zdravia, debatujú, nebojím sa, že ma budú opľúvať. Nikdy som zlo neodplácal zlom, vždy som šiel za svojím cieľom, robota ma bavila,“ konštatuje Rudolf Schuster.

„Je to pre mňa človek rozkvetu a&nbsp;živý príklad toho, čo dokáže spojenie srdca, vízií a&nbsp;pracovitosti,“ komentoval dielko prezidenta textár Kamil Peteraj a&nbsp;pridáva sa k&nbsp;nemu aj básnik Ľubomír Feldek, ktorý sa so Schusterom zoznámil pred desaťročiami u&nbsp;televíznej dramaturgičky Katky Svetkovej: „Ja aj Rudolf Schuster sme boli jej autori. Rudo bez ohľadu na to, aká bola doba, nestriedal svojich priateľov - a&nbsp;jeho priatelia zas v&nbsp;čase, keď on bol v&nbsp;nemilosti, nestriedali jeho.“

Aj známy podnikateľ Ladislav Krajňák tlieskal v&nbsp;stoji, Schustera má rád od čias, keď ako študent na Technickej univerzite v&nbsp;Košiciach prišiel za ním na bývalý krajský národný výbor. „Chcel som, aby pochopil, že vysokoškoláci by už mohli mať zmiešané internáty. Veď sme mali 21 rokov, prečo by museli byť iba chlapčenské a&nbsp;iba dievčenské. Navyše dievčatá dbali na poriadok a&nbsp;nehrozilo by, že budeme liezť po hromo­zvode za nimi a&nbsp;dôjde k&nbsp;zraneniam,“ smeje sa šibalsky jeden z&nbsp;najbohatších východniarov.

„Schuster bol aj za socíku rozumný človek, dal nám za pravdu a&nbsp;zmiešané internáty sa stali realitou. Odvtedy sa stretávame pri rôznych príležitostiach, robil som mu poradcu, keď bol na Hrade, písal som mu analýzy pri privatizácii. Existuje dôkaz, ako Schuster reční v&nbsp;parlamente a&nbsp;v&nbsp;prejave sú moje odporúčania, a&nbsp;Mikloš s&nbsp;Dzurindom si šepkajú - toto mu napísal Krajňák. Schuster je pre mňa výnimočný človek, úplne naj, čo si na ňom celý život cením, je fakt, že nikdy nehovoril to sa nedá, vždy hľadal, ako sa to dá, aj keď musel bojovať s&nbsp;množstvom obmedzení, problémov a&nbsp;so závisťou. Klobúk dole.“

Vek je len číslo. Aspoň u Rudolfa Schustera to platilo odjakživa

Výber pre vás

Vek je len číslo. Aspoň u Rudolfa Schustera to platilo odjakživa

Súvisiace články

Žbrnda pre Schustera: Polícia v Rimavskej Sobote vyšetruje, kto vypil drienkovicu uloženú v colnom sklade

Večný mladík Rudolf Schuster: Pozrite sa, kto všetko s ním žúroval počas oslavy jeho 85ky

Pančovanie v colnom sklade: Okrem Schusterovej drienkovice mohli zlodeji riediť aj ďalší alkohol

Výber pre vás