Gréta Klimkovská

Obyvatelia hlavného mesta mohli pred pár dňami zažiť návrat do minulosti. Po Dunaji sa totiž plavila replika rímskej riečnej veslice typu lusoria zo štvrtého storočia. Loď s názvom Danuvina Alacris vyrobili v Nemecku a záujem previezť sa na nej bol obrovský. To sme videli aj na vlastné oči, keďže nebol jeden okoloidúci, ktorý by sa pri lodi kotviacej na brehu Dunaja nepristavil.

V&nbsp;skutočnosti tí, ktorí plavbu replikou po&nbsp;Dunaji mohli absolvovať, museli spĺňať aj isté kritériá. „Posádku v&nbsp;Bratislave tvorili rôzni ľudia, mladší aj starší, no väčšinou muži. Od&nbsp;februára sa prostredníctvom internetového linku robil nábor posádky. Mohol sa prihlásiť každý, kto spĺňal podmienky projektu. Museli mať hlavne odvahu, chuť a&nbsp;skúsenosti s&nbsp;vodáctvom a&nbsp;voľný čas, aby mohli tráviť až dva týždne na&nbsp;lodi, keďže tá sa plavila ďalšími siedmimi krajinami. Nábor sa robil na&nbsp;báze dobrovoľníctva, každý si hradil cestu na&nbsp;miesto nalodenia sám a&nbsp;projektoví partneri zabezpečovali ubytovanie, stravu a&nbsp;program. Posádku na&nbsp;slovenskom úseku tvorili Briti, Taliani, Španiel, Nemci, Rakúšania, Maďari, Česi a&nbsp;Slováci, ktorí boli oblečení v&nbsp;dobových kostýmoch,“ povedala nám Margaréta Musilová, archeologička z&nbsp;Metského ústavu pamiatok v&nbsp;Bratislave.

Odborníčka nám priblížila aj detaily o&nbsp;výrobe historickej lode a&nbsp;celej dvojtýždňovej plavbe. „Nápad so stavbou lode vznikol síce už v&nbsp;roku 2016, ale realizovať sa začal až v&nbsp;roku 2020 v&nbsp;rámci projektu Living Danube Limes. Autorom nápadu stavby lode je profesor starovekých dejín Boris Dreyer z&nbsp;Nemecka, ktorý už má stavbu podobnej lode za&nbsp;sebou. Loď je celá drevená, je dlhá osemnásť metrov, široká takmer tri metre a&nbsp;váži šesť ton. Drevo na&nbsp;jej stavbu pochádza z&nbsp;nemeckých lesov a&nbsp;je to konkrétne dubové drevo,“ toľko o&nbsp;historickom dopravnom prostriedku prezradila archeologička. Zaujímavé pritom je, že stromy museli byť vysoké dvadsaťjeden metrov a&nbsp;zoťaté na&nbsp;jeseň, aby malo drevo čo najmenej vlhkosti a&nbsp;ľahšie pre­šlo procesom vysušenia. Žiaľ, kovidová pandémia práce spomalila, no napokon sa podarilo projekt dotiahnuť do&nbsp;konca. Na&nbsp;stavbe lode pracovalo približne dvadsať dobrovoľníkov.

Na&nbsp;replike lode sa nadrelo mnoho dobrovoľníkov, z&nbsp;čoho vyplýva aj suma za&nbsp;tento nákladný projekt. Nádherná drevená stavba bola ohodnotená na&nbsp;viac ako sedemstotisíc a&nbsp;má pred sebou ešte množstvo kilometrov plavby po&nbsp;rôznych krajinách. „Loď vyplávala, aj keď nie doslovne, šestnásteho júla z&nbsp;Ingolstadtu. Neďaleko Ingolstadtu, bavorského mesta na&nbsp;Dunaji, sa nachádza jazero Altmühlsee pri Günzenhausene, pri ktorom loď postavili aj odskúšali. V&nbsp;deň D však pre nízky stav Dunaja v&nbsp;Bavorsku zakázali plavbu akéhokoľvek plavidla na&nbsp;rieke. Takže Danuvinu museli previezť až do&nbsp;Regensburgu, približne osemdesiat kilometrov nižšie po&nbsp;Dunaji. Tam začala svoju plavbu osemnásteho júla. Replika rímskej lode má pred sebou dohromady 2&nbsp;400-kilometrový úsek až do&nbsp;delty Dunaja v&nbsp;Rumunsku pri Tulcei,“ ozrejmila archeologička.

Plavba pokračovala z&nbsp;Nemecka ďalej do&nbsp;Rakúska cez krásne zákutia dunajských úžin. Na&nbsp;Slovensko, k&nbsp;ústiu Moravy s&nbsp;Dunajom pri Devíne, priplávala v&nbsp;piatok piateho augusta a&nbsp;o&nbsp;päť dní mávala posádka na&nbsp;odchod v&nbsp;Iži pri Komárne. Odtiaľ sa plaví do&nbsp;Maďarska, Srbska, Chorvátska, Bulharska a&nbsp;Rumunska. Keďže niektoré krajiny si delia brehy Dunaja, ako napríklad my s&nbsp;Maďarskom, loď pristáva na&nbsp;striedačku na&nbsp;brehoch rôznych krajín. Na&nbsp;Slovensko sa vráti možno o&nbsp;päť rokov. Kto ju nestihol vidieť tento rok, má ešte teda šancu. Ako prízvukovala Musilová, predbežne sa dohodli s&nbsp;riaditeľom galérie Danubiana v&nbsp;Čunove pri Bratislave, že by loď mohla byť vystavená tam. Typ lode, akou je Danuvina, čiže hliadkovací čln, plával Dunajom počas štvrtého storočia. Vraky takýchto lodi sa našli v&nbsp;Nemecku v&nbsp;rieke Rýn pri Mainzi pri stavbe hotela Hilton v&nbsp;roku 1981. Dva z&nbsp;nich slúžili ako vzor na&nbsp;stavbu Danuviny. Dnes možno vidieť vraky rímskych lodi v&nbsp;múzeách v&nbsp;Mainzi a&nbsp;v&nbsp;Manchingu v&nbsp;Nemecku, ale aj v&nbsp;Holandsku, pretože na&nbsp;dolnom toku Rýna sa ich našlo veľké množstvo.

S&nbsp;dobrovoľníkmi sa plavil predseda predstavenstva Bratislava Tourist Board Vladimír Grežo, ktorý pobyt lode aj posádky finančne podporil. Spolu s&nbsp;ním sa po&nbsp;Dunaji zviezla archeologička Margaréta Musilová.

„Atmosféra bola vynikajúca. Ja som sa s&nbsp;nimi odviezla z&nbsp;Karloveského ramena k&nbsp;Danubiane, bol to krásny zážitok, na&nbsp;ktorý nezabudnem, keby sa dalo, išla by som s&nbsp;nimi až k&nbsp;Čiernemu moru. Od&nbsp;Mosta SNP nás sprevádzali aj plavci z&nbsp;občianskeho združenia Ľadové medvede a&nbsp;rôzne kanoe a&nbsp;kajaky, dokonca aj dunajská polícia, ktorá Danuvinu pozdravila hlasným trúbením. Výborná nálada a&nbsp;stmelenie nastalo už pri Devíne, kde posádku ponúkli Devínčania ríbezľovým vínom. Pokračovalo to v&nbsp;Karloveskom ramene, kde vodáci z&nbsp;rôznych klubov, ale hlavne z&nbsp;Tatrana pripravili pre nich v&nbsp;piatok večer úžasnú hostinu, bryndzové halušky a&nbsp;kapustnicu,“ prezradila svoje dojmy odborníčka na minulé obdobia.

Vodáci na Dunaji si zaveslovali na replike rímskej lode: Jej hodnota je až sedemstotisíc eur

Výber pre vás

Vodáci na Dunaji si zaveslovali na replike rímskej lode: Jej hodnota je až sedemstotisíc eur

Súvisiace články

Odkaz po smrti: Ľubo Roman zanechal vnučkám vzácnu pamiatku

Hviezda Oteckov nehasne: Marek Fašiang prijal ponuku, ktorá mu vynesie ďalší balík peňazí

Pocisková si zlizla kritiku za prezentáciu nahých detí: Iní majú z toho istého dodnes traumu

Hviezdu zo Sestričiek sme prichytili v obchode: Anikó Vargová vo švungu a plným náručím FOTO

Herečka Diana Mórová sa s tým nekašle: Má po päťdesiatke, no pri mori behá hore bez FOTO

Výber pre vás