Zamlčali pravdu? Alexander Dubček sa dočkal v novom českom filme kontroverzného stvárnenia

Keď príbeh Dubčeka, ktorý sa nestal prezidentom, rozprávajú Česi... Takto to bolo naozaj!

Hlavné fakty o Dubečkovi, ktoré nový český film zamlčal: Vieme, prečo chcel byť prezidentom

Vedie šoubiznisové oddelenie, ale venuje sa aj témam z iných oblastí, ktoré sa dajú čítať. Novinárčinu berie ako životný štýl. V týždenníku PLUS 7 DNÍ pracuje od roku 2006.

Kristína Dugovičová

Rok 1989 sa blíži ku koncu a do rokovacej miestnosti, v ktorej sedí Alexander Dubček, vchádza bývalý disident, tvár Nežnej revolúcie a vychádzajúca politická megahviezda Václav Havel. Nie je extrovert, no niekdajšiemu prvému tajomníkovi Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) dá nekompromisne najavo, že na vytúžený úrad prezidenta môže zabudnúť. Hlavou štátu sa chystá stať sám Havel. A niekde vo vzduchu visí trpký pocit z toho, že Dubček dal kedysi Havlovi a ďalším chartistom košom. Tak nejako vyzerá drobná slovenská epizóda v&nbsp;novom českom životopisnom filme Havel. Pre Čechov možno nepatrné priblíženie Dubčeka, no roduverných Slovákov môže zdvihnúť zo stoličiek.

Havlov filmový príbeh nie je portrétom štátnika, skôr ide o&nbsp;rokenrolovú jazdu v&nbsp;časoch tvrdej normalizácie. „Zamerali sme sa na&nbsp;jeho váhavosť, čo je niečo, čo ľudia neradi počujú. Vedel, čo chce, ale neustále zvažoval, ako to dosiahnuť. Dva-trikrát obrátil každý argument. Ale keď niečo povedal alebo napísal, malo to skutočnú váhu,“ rozpráva pre PLUS 7 DNÍ režisér a&nbsp;scenárista filmu Slávek Horák. Nebije sa do&nbsp;pŕs, že by nakrútil verný obraz toho, čo sa naozaj stalo. V&nbsp;základných obrysoch zostáva podľa pamätníkov pravdivý, ale dej zhustil a&nbsp;pre dramatickejšiu linku si vyhradil právo na&nbsp;umeleckú licenciu. Aj preto na&nbsp;meno počúvajú vo filme len Václav a&nbsp;jeho manželka Olga. Pri ďalších postavách môžeme len tušiť, o&nbsp;koho ide. Žoviálny fiškus s&nbsp;fúzikmi je celkom určite herec Pavel Landovský. Identita milenca, ktorého si na&nbsp;večierok privedie vydatá Olga, však zostáva skrytá úplne.

Alexander Dubček - stvárňuje ho rodák z&nbsp;Banskej Bystrice Adrian Jastraban - vstupuje do&nbsp;deja v&nbsp;roku 1968 ako zbožňovaná ikona Československa. „Samozrejme, Dubček do&nbsp;malých avantgardných divadiel, ako sme to nakrútili, nechodil. To je fikcia, založená na&nbsp;tom, že Havel sa s&nbsp;Dubčekom vtedy naozaj stretli. Dubček pozval, myslím na&nbsp;Hrad, významných spisovateľov a&nbsp;dramatikov a&nbsp;na&nbsp;Havla urobil veľký dojem. Vlastne, milovali ho všetci. My sme ukázali jeho popularitu a&nbsp;rešpekt, ktorý k&nbsp;nemu Havel cítil,“ tvrdí Horák.

Tým sa však oslavné ódy na&nbsp;slovenského politika v&nbsp;českom filme končia. „Všetko dobré, čo urobil v&nbsp;šesťdesiatom ôsmom, je pravda. Ale tak­isto je pravda, že k&nbsp;chartistom sa potom nepridal. Čo je v&nbsp;poriadku, možno to tak ani necítil, veď bol celý život presvedčený komunista. Tak­že nikto mu to ani nevyčíta, samozrejme,“ pokračoval režisér a&nbsp;scenárista zmierlivo.

Treba dodať, že v&nbsp;čase nášho rozhovoru sa nachádzal na&nbsp;slovenskej pôde, v&nbsp;slovenskej kaviarni po&nbsp;slovenskej premiére filmu.

Štúdiom dobových materiálov strávil Slávek Horák roky, osobne hovoril s&nbsp;pamätníkmi, ktorí sa s&nbsp;Havlom priatelili. Vďaka tomu zobrazil Dubčeka po&nbsp;roku 1989 ako politika, ktorý už nemal čo ponúknuť. „Na&nbsp;úrad prezidenta boli iba dvaja kandidáti - Dubček a&nbsp;Havel. My sa vo filme prikláňame k&nbsp;Havlovi, lebo máme pocit, že toho v&nbsp;sedemdesiatych a&nbsp;osemdesiatych rokoch urobil viac, zaslúžil si to viac a&nbsp;česká, teda väčšia časť krajiny ho chcela.“

Ibaže Dubček, v&nbsp;celom Československu podstatne známejší a&nbsp;obľúbenejší, Havla pod nátlakom uznal a&nbsp;rozladený odišiel do&nbsp;Bratislavy. „Zakrátko volal, že si to rozmyslel. A&nbsp;že ide späť do&nbsp;Prahy. Takže Havel musel pritvrdiť a&nbsp;povedať mu nie, to nepripustím. Údajne mali jednu zásadnú debatu,“ zhodnotil filmár rokovania.

Tie sa vo filme scvrknú do&nbsp;jednej scény, hoci v&nbsp;skutočnosti trvali asi dva týž­dne. „Dubček s&nbsp;Havlom asi dvakrát preberali voľbu prezidenta aj za&nbsp;prítomnosti iných ľudí, s&nbsp;ktorými som hovoril. A&nbsp;podľa nich bol Dubček absolútne neprijateľný. Stále hovoril o&nbsp;nadviazaní na&nbsp;rok 1968, jednou nohou zostával v&nbsp;komunistickej strane. Veľmi nápomocná nám bola Anna Freimanová, ktorá mala na&nbsp;Hrádečku chalupu vedľa Havlovcov a&nbsp;dnes vedie Knižnicu Václava Havla. Práve ona tvrdí, že keď Dubček rozprával o&nbsp;socializme s&nbsp;ľudskou tvárou, všetci disidenti prevracali oči, lebo za&nbsp;dvadsať rokov sa svet posunul inam. Naopak, Havel symbolizoval radikálny rozkol s&nbsp;komunistickou minulosťou, čistú, stopercentnú demokraciu.“

História sa však Havlovi trochu vysmieva. Keď sa pozrieme na&nbsp;ponovembrový vývoj, radikálne skoncovanie s&nbsp;komunizmom sa v&nbsp;Česku nekonalo. KSČ tam nielenže prežila, ale tridsať rokov po&nbsp;prevrate sa podieľa na&nbsp;riadení štátu. „Havel by asi zízal. Na&nbsp;druhej strane komunistov v&nbsp;Česku aspoň vidieť, zostali v&nbsp;KSČ a&nbsp;sú definovaní, nerozpustili sa do&nbsp;iných umiernených ľavicových strán,“ domnieva sa Horák.

Vyobraziť Dubčeka ako komunistu, ktorý sa po&nbsp;novembri 1989 hnal za&nbsp;funkciou, je však na&nbsp;Slovensku, ako dráždiť hada bosou nohou. Minimálne pre jeho potomkov. „Keby túžil po&nbsp;funkciách, vyobjíma sa s&nbsp;Brežnevom a&nbsp;tu si ani nikto nekýchne. Naopak, hoci mal rodinu a&nbsp;deti, riskoval. Otec sa celý život riadil krédom - verím v&nbsp;dobro ľudí. Všetko robil iba pre nich, nie pre svoj prospech,“ zachováva otcovu pamiatku jeho syn Pavol Dubček.

Hodnotiť postavu Václava Havla však odmietol. „Všimnite si, že môj otec bol jeden z&nbsp;mála politikov, ktorí iných nekritizovali. Mal svoje ciele a&nbsp;nevyčerpával sa tým, že by hľadal chyby na&nbsp;politických súperoch. Keď kritizoval niekoho, tak konkrétne.“

Pokračovanie na ďalšej strane.

Tvorcovia potomkov Alexandra Dubčeka na&nbsp;premiéru filmu Havel nepozvali, tak ako ani iných príbuzných vyobrazených osobností. Vraj aby ich netlačili do&nbsp;neželanej medializácie. Pre mnohých to napokon ani nie je výnimočné. Aj Pavol Dubček videl viacero filmov so svojím otcom. „Asi najlepšie priblížil jeho povahu a&nbsp;ciele dokument Výjazdná doložka pre Dubčeka. Niektoré filmy sú vydarenejšie, iné menej. Ako sa hovorí, život je trošku ťažší. Mnohokrát film neodzrkadlí, aká náročná a&nbsp;nebezpečná tá doba bola,“ myslí si.

Hodnotiť Dubčeka za&nbsp;to, že sa k&nbsp;Havlovi a&nbsp;ďalším signatárom Charty 77 nepripojil, sa mu zdá scestné. „Charta bola zvláštna skupina ľudí a&nbsp;on nemohol byť všade. Keby sa vtedy angažoval, zavesia ho na&nbsp;prvý kandeláber. To nebola ľahká doba. Môj otec bol natoľko významný a&nbsp;mienkotvorný človek, že keby sa bol pridal ku každému, kto sa práve bil do&nbsp;pŕs, možno sa celá rodina nedožijeme ďalšieho rána. Všetci sme boli prenasledovaní, ja som ako lekár musel robiť na&nbsp;Mýtnej nočného strážnika. Tak o&nbsp;čom sa tu bavíme? A&nbsp;potom? Iní si zobrali všelijaké výhody a&nbsp;my sme odškodnení neboli,“ dodal trpko Dubčekov syn.

Nič nie je čierno-biele ani podľa bývalého disidenta a&nbsp;politika Františka Mikloška. Ten sa s&nbsp;oboma dôležitými mužmi našej histórie veľmi dobre poznal. „Je pravda, že sme nevideli celú pravdu,“ povedal nám po&nbsp;premiére filmovej novinky, ktorú v&nbsp;Bratislave videl medzi prvými. Havlova otázka na&nbsp;Dubčeka, prečo sa k&nbsp;nim nepridal, nemala podľa Mikloška opodstatnenie. „Dubček bol taká osobnosť, že on sa k&nbsp;nim nemal prečo pridávať. Ako hlavnú tvár pražskej jari ho mali osloviť ako prvého. V&nbsp;tom trochu zaúradoval pražský egocentrizmus, videli len seba. Čiže áno, Dubček im to nepodpísal, ale je to komplikovanejšie,“ pridal sa na&nbsp;stranu Dubčeka.

Pokiaľ išlo o&nbsp;voľbu prvého ponovembrového prezidenta, však drukoval Havlovi. „Bol ústrednou postavou. Dubček dvadsať rokov čakal na&nbsp;to, že ho Moskva rehabilituje, a&nbsp;s&nbsp;nikým sa nekontaktoval, takže život mu trošku ušiel. Sám som bol svedkom, ako v&nbsp;roku 1989 hovoril jazykom a&nbsp;myslením z&nbsp;roku 1968. Hoci doba pokročila,“ podporil Mikloško iné svedectvá.

Súčasne upozornil na&nbsp;moment, ktorý Alexandra Dubčeka mohol hnať do&nbsp;prezidentského paláca predovšetkým. Vraj pre neho nebolo podstatné stať sa hlavou štátu, pre neho bolo podstatné stať sa hlavou štátu po&nbsp;Gustávovi Husákovi.

„Viete, oni mali komplikovaný vzťah. V&nbsp;čase, keď Husák dostal doživotie a&nbsp;prežíval hrozné chvíle vo väzení, Dubček kariérne stúpal a&nbsp;Husáka sa nezastal. Potom išiel Husák hore a, áno, v&nbsp;jednej chvíli povedal, že stojí za&nbsp;Dubčekom. Ale keď sa Dubček dostal do&nbsp;nemilosti, Husák na&nbsp;neho rýchlo zabudol. Keď mám byť úprimný, nebol mu nič dlžný. V&nbsp;roku 1989 mohol Dubček nahradiť na&nbsp;poste československého prezidenta Husáka, čo by bola pre neho obrovská satisfakcia, potvrdenie, že to on mal pravdu. To je moje videnie.“

Hoci Dubček s&nbsp;Husákom si nemali čo vyčítať, dramatik Havel je úplne z&nbsp;iného súdka. Kým slovenskí komunisti žili nudným konzervatívnym životom, on bol súčasťou pražskej bohémy. Mimochodom, len rozpočet na&nbsp;cigarety, ktoré film Havel kompletne zadymili, produkcia prekročila päťnásobne.

Havel sa netajil ani otvoreným manželstvom s&nbsp;Olgou. A&nbsp;keď sa nevedel medzi svojimi múzami rozhodnúť, pozval ich na&nbsp;stretnutie hodné absurdnej drámy, aby im oznámil, že bude žiť so všetkými. „Áno, jeho manželstvo bolo trochu zvláštne. Platí tiež, že disidenti v&nbsp;Prahe sa schádzali na&nbsp;večierkoch plných alkoholu. Ale to treba vnímať na&nbsp;pozadí prenasledovania, psychického tlaku a&nbsp;toho, že tí ľudia boli štvanci,“ upozorňuje na&nbsp;inú optiku František Mikloško.

Prečo potom nebol Václav Havel na&nbsp;Slovensku, kde si nikto nedá dobrý žúr ujsť, taký obľúbený ako v&nbsp;Česku? „Pozrite sa, v&nbsp;novembri 1989 bola Verejnosť proti násiliu na&nbsp;vrchole a&nbsp;v&nbsp;januári už viedli naše rebríčky popularity bývalí komunisti - Čalfa, Čič, Dubček a&nbsp;potom Mečiar. My na&nbsp;Slovensku vnímame svet nejako inak. Pamätám si, ako v&nbsp;tom čase robila federálna vláda reprezentatívny prieskum verejnej mienky. V&nbsp;Česku a&nbsp;na&nbsp;Slovensku položili ľuďom rovnakú otázku - po&nbsp;čom najviac v&nbsp;tejto chvíli túžite? Česi najviac túžili po&nbsp;demokracii a&nbsp;priklonili sa k&nbsp;Západu, Slováci po&nbsp;sociálnych istotách. Jednoducho my sme iní.“

Napokon aj Havel mal k Slovensku dlhodobo zvláštny vzťah. Hovorí sa, že našu krajinu ni­kdy nespoznal a začalo sa to už v období disentu. „Kedykoľvek išiel na Slovensko, tým svojím povestným Mercedesom, aby tu navštívil Mira Kusého alebo kohokoľvek iného, tak ho tajní vrátili. Eštebáci ho sledovali, nechali ho prísť na česko-slovenské hranice a tam ho zastavili s tým, že buď sa otočí do Prahy, alebo ho zavrú. Štátna bezpečnosť nechcela, aby myšlienky Charty 77 šíril na Slovensko. Pred rokom 1989 sa k nám dostal naozaj len párkrát. A potom, keď sa stal československým prezidentom, pokiaľ išlo o atmosféru na Slovensku, prežíval traumu,“ upresnil Mikloško.

Chápe aj to, prečo tvorcovia nového filmu o&nbsp;Václavovi Havlovi vtesnali slovenské reálie len do&nbsp;pár scén. Na&nbsp;frflanie podľa neho nemáme nárok. „Pamätám si pražskú konferenciu k&nbsp;dvadsiatemu výročiu odchodu sovietskych vojsk z&nbsp;Československa. Prišli tam za&nbsp;mnou slovenskí novinári a&nbsp;pýtali sa ma, prečo Česi nespomínali Slovákov. A&nbsp;ja som odpovedal otázkou, prečo sme si niečo podobné nezorganizovali aj my v&nbsp;Bratislave. Slováci na&nbsp;takéto veci kašlú a&nbsp;potom vzdychajú. A&nbsp;tak je to aj s&nbsp;týmto filmom. Česi urobili z&nbsp;Havla, hoci príbeh normalizácie je náš spoločný, český príbeh. Nakrúťme si svoje filmy o&nbsp;tejto dobe a&nbsp;rozpovedzme svoj príbeh. Nemôžeme chcieť od&nbsp;iných, aby to robili za&nbsp;nás,“ prehovoril František Mikloško na&nbsp;záver.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/ludia/zamlcali-pravdu-alexander-dubcek-dockal-novom-ceskom-filme-kontroverzneho-stvarnenia" target="_blank" rel="noopener">FOTO z nového českého filmu Havel si pozrite TU</a>

Keď príbeh Dubčeka, ktorý sa nestal prezidentom, rozprávajú Česi... Takto to bolo naozaj!

Autor článku

Kristína Dugovičová

Výber pre vás

Keď príbeh Dubčeka, ktorý sa nestal prezidentom, rozprávajú Česi... Takto to bolo naozaj!

Autor článku

Kristína Dugovičová

Súvisiace články

Hral sa na skromného penzistu s malým dôchodkom a vilu predal za milióny: Taký bol Miloš Jakeš

Smutná realita: Filmom o Dubčekovi venujú v zahraničí väčšiu pozornosť ako na Slovensku

Havel bol lepšia voľba než Dubček: Úprimné slová prezidentovho poradcu po 30 rokoch!

Rozhádaní pre kšefty? V Národnom to vrie, odvolaný šéf činohry ustupoval najväčším hviezdam

Výber pre vás