Katarína Alberty Ondrejková

Titulka portugalského vydania módneho magazínu Vogue nebývala na&nbsp;Slovensku nikdy témou, ktorá by sa rozoberala. Až doteraz, keď sa na&nbsp;nej objavila americká herečka Sharon Stonová, ktorá fotoaparátu odhalila, že napriek šesťdesiatke je stále tým, čím bola - sexsybolom. V&nbsp;našich končinách viac ako to, čo sa dialo pred objektívom, rezonovalo, kto stál za&nbsp;ním - keďže snímky, ktoré obleteli svet ako otvorená a&nbsp;intímna spoveď hviezdy legendárneho filmu Základny inštinkt, má na&nbsp;svedomí slovenský fotograf Branislav Šimončík (41).

Ako mladučký grafik začínal v týždenníku PLUS 7 DNÍ, no čoskoro prerazil módnou fotografiou. Doma aj vo svete. A tak úspešný Bratislavčan zoči-voči veľkému umeniu nestál prvýkrát. Keď na ponuku módneho časopisu Vogue prikývla Sharon Stonová, neprekvapilo ho to. „Ide o prestížny magazín a toho si bola od začiatku vedomá. Pozícia portugalskej edície je veľmi dobrá, len v minulom roku sme mali na titulke hudobníčku Jamie Bochertovú alebo topmodelky Stellu Maxwel­lovú a Alessandru Ambrosiovú,“ hovorí fotograf a zo zákulisia tvorby svetového magazínu prezrádza, prečo voľba padla práve na Sharon. „Téma májového vydania bola vopred daná - Sex Issue(s) (v preklade sexuálne záležitosti). Rozhodli sme sa teda osloviť niekoho, kto by otvorene rozprával o sexe v rôznych súvislostiach. Niekoho, kto bude predstavovať absolútnu príťažlivosť, kto bol sexsymbolom v celosvetovom meradle a kto sa vie k téme postaviť invenčne aj kriticky. Osobnosť, ktorá aj z estetickej, aj inteligenčnej stránky spĺňa to, čo magazín vyžaduje,“ odkrýva Braňo pozadie vzniku hviezdnej titulky. Herečka nakoniec ukázala, že trafili do čierneho. Počas interview otvorene komentovala aj sexizmus vo filmovom priemysle. „Keď som vstúpila do tohto biz­nisu, podľa toho, či ste dostatočne ľahká, sa posudzovalo, či ste zamestnateľná.“

Hoci americká hviezda sama seba nikdy, v&nbsp;minulosti ani teraz, za&nbsp;sexsymbol nepovažovala, na&nbsp;Braňovu víziu vychádzať z&nbsp;filmu, ktorý ho z&nbsp;nej natrvalo spravil, prikývla. „Nedá sa povedať, že by som mal od&nbsp;tohto fotenia intenzívnejšie očakávania ako od&nbsp;iných. Trošku som sa možno obával, či bude dostatočne otvorená nechať sa viesť mojou víziou. Predsa len sa niekedy stáva, že počas fotenia musím pristúpiť aj na&nbsp;kompromisy. Som rád, že Sharon bola od&nbsp;prvého momentu veľmi priateľská a&nbsp;spolupracujúca. Myslím, že sme si hneď zo začiatku po&nbsp;rozhovore o&nbsp;konkrétnych obrazoch porozumeli.“ Podľa slovenského fotografa často netreba veľa rozprávať. „Po prvých snímkach je jasné, že fotenie sa nedá opísať slovami, že sa to deje a kreuje na mieste v danom momente. Pri takýchto väčších foteniach však vždy posielam vopred istý vizuálny scenár týždeň-dva dopredu. A ten musí byť schválený.“ Braňo bol podľa vlastných slov na&nbsp;pochybách, kam zájsť. „Sharon som vnímal ako zrelú, inteligentnú, nebojácnu ženu, ktorá sa už aj v&nbsp;minulosti postavila za&nbsp;hnutie MeToo a&nbsp;prostredníctvom ktorej sme chceli rozoberať fyzické alebo sexuálne násilie páchané na&nbsp;ženách. Otázka pre mňa bola, či pomerne odhalenými fotografiami nespôsobíme presný opak toho, čo bolo ich cieľom. Chceli sme podporiť jej názory, ktoré odzneli v&nbsp;interview. Ak by šlo len o&nbsp;fotografie, ostalo by to na&nbsp;úrovni šokovania odhalením.“

V prípade hollywoodskej hviezdy sa nedalo neinšpirovať filmom Základný inštinkt, kde zvádzala hereckého kolegu Michaela Douglasa. Dnes Sharon Stonová otvorene hovorí, že ak nejaké otázky neznáša, tak tie, ktoré sa k erotickému trileru Paula Verhoevena z roku 1992 vracajú. „Je predsa také veľké množstvo iných zmysluplnejších tém. Napríklad, či si všetci môžeme dovoliť odmietať báť sa mentality nadradenosti u ľudí, ktorí o nás rozhodujú. Či sme schopní nezabúdať, kto sme a prečo sme tu,“ položila svoje vlastné otázky, prekračujúce hranice hollywoodskej fabriky na sny.

Koniec koncov, rozhľadom prekvapila aj Braňa. „Hneď v&nbsp;úvode nášho prvého rozhovoru sa pýtala na&nbsp;momentálnu situáciu na&nbsp;Slovensku. Spomínala stretnutie s&nbsp;Václavom Havlom, sama dokonca otvorila tému Nežnej revolúcie v&nbsp;Československu a&nbsp;pýtala sa na&nbsp;to, ako sa obe krajiny vyvíjajú, aké máme dnes vzťahy,“ odhaľuje fotograf atmosféru v&nbsp;zákulisí. Fotenie nakoniec trvalo niekoľko hodín, pred fotoaparátom nemalo prečo dôjsť ku komplikáciám. „Poznala moje portfólio, dôverovala nám v&nbsp;plnej miere. Stylistu Parisa Libbyho, s&nbsp;ktorým som už v&nbsp;minulosti fotil hercov Luka Evansa a&nbsp;Jeremyho Rennera, pozná dobre a&nbsp;v&nbsp;rámci stylingu sme prihliadali aj na&nbsp;jej názor.“

Na&nbsp;pľac prišla pripravená nielen Sharon. O&nbsp;to sa snaží aj Braňo Šimončík. Niektoré, najmä veľkovýpravné práce chystá so štábom niekoľko týždňov. „Samozrejme, zostaviť tím, ktorý priletí v&nbsp;daný čas na&nbsp;jedno miesto, nebýva ľahké. Keď robíme fotografie inšpirované nejakou dobou, filmom alebo životopisom osobnosti, snažíme sa získať čo najviac informácií, kontaktujeme ľudí, ktorí by nám pomohli vytvoriť čo najlepší vizuálny scenár. Keď sme napríklad fotili prvú titulku československého Vogue, ktorá bola venovaná životu Olgy Havlovej, začali sme jej biografiami a&nbsp;spomienkami spolupútnikov, dokonca sme kontaktovali ľudí z&nbsp;vtedajšieho disentu. Nehovoriac o&nbsp;kulisách. Zháňali sme dobové oblečenie a&nbsp;rekvizity vrátane maličkostí, ako boli legendárne Sparty či víno, ktoré sa pilo počas večierkov v&nbsp;Hrádečku.“

V prípade americkej hviezdy si Braňo dopredu určil predovšetkým miesto fotografovania. Od prvého momentu videl v predstavách slávnu milionársku rezidenciu Jamesa Goldsteina, ktorá sa rozprestiera na hollywoodskych svahoch a je z nej unikátny výhľad na Los Angeles. „Je to architektonický skvost, súčasne symbol hollywoodskeho života. Postavil ju v roku 1963 John Launtner. Obrovský betónový objekt stojí vo svahu rezidenčnej štvrte Beverly Crest, presklená stena oddeľuje interiér od majestátnej terasy a bazéna. V tejto vile sa nakrúcal kultový film Big Lebowski a ja som roky sníval, že tam raz budem fotiť,“ priznal sa nám. Získať kľúče od&nbsp;architektonického diela vyžadovalo množstvo súhlasov, pečiatok a&nbsp;povolení. Keď sa tam slovenský fotograf konečne dostal, musel myslieť na&nbsp;svoje vlastné začiatky, keď s&nbsp;vizážistom zobrali auto, tri modelky a&nbsp;v&nbsp;priebehu víkendu pri mori nafotili štyri editoriály. A&nbsp;nadránom, keď svitalo a&nbsp;ulice boli prázdne, zastavil ešte uprostred najfrekventovanejších miest a&nbsp;jednoducho cvakal. „Chytili nás len raz, na&nbsp;Karlovom moste o&nbsp;pol piatej nadránom,“ usmeje sa pri spomienke na&nbsp;moment, jeden zo stovák, ktoré z&nbsp;neho urobili to, čím je dnes. „Každý má v&nbsp;sebe nejaký fundament, ktorý v&nbsp;nás ostane, a&nbsp;to je dobre. Ja si v&nbsp;sebe nesiem svoju Petržalku a&nbsp;s&nbsp;ňou slobodu, ktorá sa nedá nadobudnúť veľkovýpravným štábom, ale radosťou z&nbsp;poznávania a&nbsp;zo zvedavosti.“

Branislav Šimončík myslí aj na chvíle, keď sa v ňom ako v malom chlapcovi rodil fotograf bez toho, aby si to uvedomoval. „Od malička si pamätám chladničku plnú analógových filmov a večery, keď sme šli spať. Otec sa vtedy zavrel v kúpeľni a v tme vo vani aj v umývadle vyvíjal fotografie, ktoré sa tam potom do rána sušili,“ spomína na petržalské detstvo s otcom fotografom. Tam pod kúpeľňovými šnúrami v opare po vývojke sa celkom určite začala jeho cesta, ale nie vychodený chodníček. „Všetko išlo postupne, nič som nepreskočil. Samozrejme, mal som veľké šťastie na ľudí, čo tú cestu výrazne ovplyvnilo. Nikdy som nikoho nemusel presviedčať. Robila to za mňa práca.“ To, mimochodom, platilo aj pri fotení so Sharon Stonovou, od&nbsp;ktorej si Braňo vyslúžil prívlastok génius. Našiel totiž podľa nej svetlo aj tam, kde ona žiadne nevidela. Dá sa dosiahnuť ešte viac? Alebo je to vrchol, ktorý v&nbsp;kariére môže fotograf dosiahnuť? „Nič také neriešim,“ ohradzuje sa Braňo, ktorý vlani získal cenu za&nbsp;snímku modelky a&nbsp;modela bez kúska oblečenia, inšpirovanú životom spisovateľky Harper Leeovej. „Tá fotografia otvorila vášnivú diskusiu a&nbsp;získala si naozaj mimoriadnu pozornosť. Človek sa v&nbsp;takom momente určite na&nbsp;pár sekúnd zastaví s&nbsp;dobrým pocitom, ale po&nbsp;minúte musíte ísť ďalej. Nikdy nevieme, čo bude zajtra a&nbsp;či bude zajtra. Pri každom fotení chcem preto odovzdať to, čo vládzem, a&nbsp;to v&nbsp;atmosfére, v&nbsp;ktorej sa moji blízki, spolupracovníci aj kolegovia cítia príjemne.“

Nezáleží na tom, či pred fotografom stoja najžiadanejšie top modelky sveta alebo ktokoľvek neznámy. „Mám rešpekt pred každým, kto vo svojom odbore niečo významné dokázal, ale, samozrejme, rešpekt mám aj pred ľuďmi, ktorí nie sú kariérne orientovaní a majú srdce na správnom mieste,“ vraví Branislav Šimončík. Lebo ak ide o prácu, fotografuje „vždy s takým istým nasadením a s tou istou túžbou vytvoriť niečo zmysluplné“. „Samozrejme, že fotenie hollywoodskych hviezd alebo topmodeliek má väčší celoplošný ohlas ako nejaké undergroundové fotenie, ale čo sa týka energie, ktorú do práce vkladám, nerobím rozdiely. Úspech je pre mňa naozaj slovo ako akékoľvek iné.“&nbsp; Aj preto sa úspech v&nbsp;manželovi spisovateľky Tamary Šimončíkovej-Heribanovej nebije s&nbsp;láskou. Keď totiž dostal otázku, či nie je v&nbsp;spoločnosti, v&nbsp;ktorej sa pohybuje, pre muža problém zostať verný, odmietol ju čo i&nbsp;len pustiť do&nbsp;svojho sveta. „Nechcem nad tým ani rozmýšľať. Pre mňa je naozaj to, že pracujem so ženami, spoločnosťou vnímanými ako krásne, v&nbsp;osobnom živote bezpredmetné.“

Zaujímalo ju, aké dnes máme vzťahy s Čechmi, opisuje slovenský fotograf prácu so Sharon Stone

Výber pre vás

Zaujímalo ju, aké dnes máme vzťahy s Čechmi, opisuje slovenský fotograf prácu so Sharon Stone

Súvisiace články

EXKLUZÍVNE Doposiaľ nezverejnené fotografie mafiána Tutiho, démona Bratislavy

Čo dokáže jedna pusa? Americká fotografka zachytila emócie ľudí po tom, čo ich pobozkala

Provokatívne a šokujúce: Rozprávkové fotografie kultového Salvadora Dalího

Exkluzívne fotografie: Bývalá Ficova pravá ruka Mária Trošková sa na nich zabáva v nočnom bare

Výber pre vás