Prehral státisíce: Kvôli závislosti sa Róbert dvakrát pokúsil o samovraždu, dnes pomáha iným

Do hracieho automatu hodil byt:  Chcel som byť bohatý, tvrdí Róbert, ktorého ničila závislosť 

Neodolal pokušeniu: Do hracích automatov nahádzal Róbert trojizbový byt, dnes pomáha gamblerom

Držiteľ výročnej ceny Literárneho fondu Slovenskej republiky za žurnalistiku, získal tiež prémiu Literárneho fondu Slovenskej republiky za žurnalistiku. V priebehu ôsmich rokoch štyrikrát vyhral súťaž Slovenského syndikátu novinárov, dvakrát bol vo finále Európskej súťaže novinárov. Na konte má jedno druhé miesto v súťaži fotoreportérov v Česku a prvú cenu v súťaži Czechtourism o Moravskoslezskom kraji. Mesto Liptovský Mikuláš mu pri príležitosti 25. rokov vzniku hudobnej skupiny Ploštín Punk udelilo výročnú cenu za prínos v kultúrnej oblasti a na hudobnej scéne, za šírenie dobrého mena mesta na Slovensku i v zahraničí. Pesničkár, autor viac ako sedemdesiatich textov a hudby, štyri autorské CD. Najradšej má ľudské príbehy, vie, že každý je neopakovateľný.

Ján Dzúr

Vyrastal v&nbsp;rodine, akých sú na Slovensku tisíce. Jeho mama bola usmievavá predavačka, otec šikovný a&nbsp;vzdelaný muž, technik v&nbsp;strojárskej výrobe. A&nbsp;k&nbsp;tomu populárny dobrovoľný hasič a&nbsp;hráč na baskrídlovke v&nbsp;dychovej hudbe. „Lenže stal sa z&nbsp;neho alkoholik. Keď sa domov vrátil opitý, stále sa chcel rozprávať. No hovorte s&nbsp;niekým, kto ledva stojí na nohách, o&nbsp;všetkých múdrostiach sveta. Ako dieťa som to neznášal, no netušil som, že raz sa karta otočí,“ nezakrýva Róbert Filipko (64), abstinujúci alkoholik a&nbsp;gambler, ktorý do hracích automatov nahádzal jeden pekný trojizbový byt.

Na pivo chodil už ako študent, popíjal aj na vojenčine pri raketovom vojsku v&nbsp;Česku. Vždy sa tam dostali k&nbsp;pivu a&nbsp;načierno naň chodili do mesta. „Lenže mňa zlákali peniaze, nuž som podpísal prácu v&nbsp;bani. Po roku a&nbsp;pol v&nbsp;zelenej uniforme som v&nbsp;Karvinej sfáral do podzemia. Na začiatku 80. rokov som v&nbsp;nej zarábal rozprávkové peniaze, najmenej trojnásobok vtedajšej priemernej mzdy. No už to so mnou išlo dolu vodou. Ak by predo mňa postavili vedro s&nbsp;pálenkou, vypil by som ho,“ pokračuje Róbert. V&nbsp;bani strávil osemnásť mesiacov, potom utrpel úraz ruky, ktorý mu nedovoľoval ďalej kopať uhlie. Z&nbsp;Moravy sa vrátil do Banskej Bystrice, kde sa v&nbsp;roku 1983 oženil s&nbsp;Erikou.

„Pil som ďalej, ale okrem môjho otca bol alkoholik aj svokor. Takže aj keď mi manželka dohovárala, stále sa v&nbsp;mojom okruhu našlo dosť ľudí, ktorí moje správanie obhajovali. Veď by bolo hanbou trhať partiu,“ nezakrýva Stredoslovák. S&nbsp;kamarátmi chodil na pivo a&nbsp;poldeci čoraz častejšie a&nbsp;stal sa závislým od alkoholu. Pracoval ako operačný dôstojník vo väznici, no pre pijatiku občas vynechal službu a&nbsp;napokon do nej nenastúpil celý týždeň. Rovnako ako kedysi jeho otec, teraz múdrosti sveta v&nbsp;alkoholovom opojení prednášal svojim dcéram on. No hneď ako vytriezvel, od hanby sa išiel prepadnúť doma i&nbsp;pred kolegami. S&nbsp;úplne jasnou hlavou si povedal, že takto žiť nechce.

„Strelil som si do brucha svetlicu. V&nbsp;nemocnici ma dávali dokopy deväť mesiacov, no svoje zranenia som zázračne zvládol. Následne som sa zo závislosti od alkoholu išiel liečiť. A&nbsp;dostal som sa k&nbsp;tej istej doktorke, ku ktorej chodil môj otec, vtedy už abstinent,“ vzdychne si náš spoločník. Terapiu v&nbsp;roku 1990 zvládol ambulantne, ale nepočúval rady odborníkov a&nbsp;urobil nepremyslený krok, zamestnal sa v&nbsp;krčme. „Cítil som sa silný. Piva som sa nedotkol, pil som len kofolu. Lenže zlákali ma svetielka hracích automatov, z&nbsp;ktorých si chlapi odnášali tisíce korún,“ podotýka pán Filipko. Závislosti od alkoholu sa zbavil, no stal sa gamblerom.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Hádzal do automatu peniaze a&nbsp;občas vyhral aj 10-tisíc korún. No chcel získať ešte viac, a&nbsp;tak opäť minul nielen výhru, ale aj ďalšie úspory. Róbertova manželka pochopila, že je zle, a&nbsp;spolu išli na sedenie klubu gamblerov. Vypočul si ich príbehy a&nbsp;zatváril sa ako majster sveta. Zvládol predsa závislosť od alkoholu, tak prečo by si neporadil s&nbsp;hracími automatmi. „Pol roka som nehral a&nbsp;splácal dlhy tak, že som mal dve práce. Keď som z&nbsp;nich pred Vianocami niesol domov výplatu, stretol som kamaráta. Išiel z&nbsp;herne a&nbsp;pochválil sa slušným balíkom peňazí, ktorý v&nbsp;nej vyhral. Pokušeniu som neodolal,“ šokuje nás šesťdesiatnik. Vošiel do herne a&nbsp;za hodinu v&nbsp;nej všetko minul. V&nbsp;roku 1995 dlhoval známym a&nbsp;bankám vyše 300-tisíc korún, sumu, za akú sa v&nbsp;tom čase dala zaplatiť slušná nehnuteľnosť.

„Došlo mi, že som stratený a&nbsp;tým, ako sa správam, iba trápim rodinu. Vzal som všetky lieky, ktoré som našiel, a&nbsp;išiel som sa otráviť. Kým som sa na svoju druhú samovraždu psychicky pripravil, týždeň som sa skrýval po okolí Banskej Bystrice. No opäť sa stal zázrak. V&nbsp;poslednej chvíli ma našli policajti. Doviezli ma na psychiatriu a&nbsp;odtiaľ na toxikológiu, pretože už som mal telo plné piluliek,“ opisuje Róbert to, čo vie len z&nbsp;rozprávania iných. Na Silvestra v&nbsp;roku 1994 nastúpil na základnú liečbu ako gambler, skončil ju v&nbsp;polovici februára 1995. Súhlasil s&nbsp;prísnym režimom, ktorý zmenil jeho myslenie, písal si denníky. Po terapii začal vedno s&nbsp;Erikou chodiť každý týždeň na sedenia v&nbsp;klube gamblerov.

Veľa ľudí sa Róberta pýta, čo sa odohráva v&nbsp;hlave človeka, ktorého zlomia výherné automaty tak, že v&nbsp;nich prehrá majetok. „Čo sa udeje, keď v&nbsp;noci otvoríte okno a&nbsp;zapálite v&nbsp;izbe svetlo? K&nbsp;lampe sa zlietne hmyz. Môžete to opakovať stokrát, vždy sa udeje to isté. Ja som ako gambler tiež nevidel nič, iba blikajúce svetlo výherných automatov. Stále som sa k&nbsp;nim vracal, pri predstave ľahkej výhry a&nbsp;rýchleho zbohatnutia ma nič nezastavilo,“ priznáva sa pán Filipko. Do barov a&nbsp;na miesta, kde by mohli byť hracie automaty, prestal chodiť, no všíma si, že hazard je vynachádzavý. Kým jeho generácia našla blikajúce svetielka iba v&nbsp;pohostinstvách pre dospelých, dnes útočia na všetkých z&nbsp;internetu.

„Vyhýbam sa tam aj čítaniu novín, pretože zovšadiaľ mi vyskakujú ponuky stávkových kancelárií. Ja už si nevezmem ani výherný lós, ktorý dávajú v&nbsp;potravinách pri pokladnici, no svet moderných technológií je lákadlom pre mladých, možno už deti,“ uzatvára Banskobystričan. Chuti hodiť mincu do automatu odoláva presne 30&nbsp;rokov, no zdôrazňuje, že závislosť nemusí byť len o&nbsp;peniazoch, je to aj o&nbsp;strate času, strate kontroly a&nbsp;sociálnych kontaktov. Dnes už majú špičkové telefóny aj tí najmenší a&nbsp;trávia pri nich hodiny času. „Nie vzdelávaním sa, ako sa nám kadekto snaží nahovoriť, ale hraním počítačových hier. Nepotrvá dlho a&nbsp;mnohé deti budú už o&nbsp;pár rokov bojovať so závislosťou, ktorej sa len tak nezbavia.“

Na Slovensku máme podľa Centra pre liečbu drogových závislostí niekoľko tisíc gamblerov, ktorí pre problémy s&nbsp;hraním hľadajú pomoc. Až 92 percent z&nbsp;nich sú muži, väčšina sa lieči len ambulantne. Závislí sú hlavne od hracích automatov. Podobne ako pri alkohole či drogách, ani hráči si svoju závislosť spočiatku nechcú priznať alebo ju skrývajú. Problém nastáva vtedy, ak z&nbsp;rodinného rozpočtu náhle miznú peniaze alebo gambler v&nbsp;herni minie oveľa viac, než mal pôvodne v&nbsp;úmysle.
 „Ja som si veľa požičiaval a&nbsp;nebol som schopný nikomu nič vrátiť. Manželka si v&nbsp;ťažkých chvíľach pomáhala liekmi, deti boli ešte celkom malé, nechápali situáciu,“ vysvetľuje Róbert. Už je na dôchodku, no stále pracuje vo svojej malej firme, kde šije plachty na trampolíny, obojky pre väčšie plemená psov a&nbsp;obaly na hudobné nástroje. „S&nbsp;fujarami sa dostali do rôznych kútov sveta,“ pochváli sa zhovorčivý muž s&nbsp;pohnutým osudom. S&nbsp;priateľmi, ktorí sú vďační za to, že sa stali abstinentmi, založili neziskovú organizáciu Chameleon, v&nbsp;ktorej sa venujú prevencii.
Pomáha aj lekárom na psychiatrii, chodí na besedy. Naposledy bol na Orave. „Chcem, aby ľudia na mojom príbehu videli, že so závislosťou sa dá bojovať. Gamblerstvo si nevyberá, bojujú s&nbsp;ním najnižšie aj najvzdelanejšie vrstvy. Šíri sa veľkými mestami aj vidiekom. No jeho začiatok je rovnaký: každý chce rýchlo a&nbsp;pohodlne zbohatnúť. Ale pri hracích automatoch sa to ešte nikomu nepodarilo.“

Prehral státisíce: Kvôli závislosti sa Róbert dvakrát pokúsil o samovraždu, dnes pomáha iným

Autor článku

Ján Dzúr

Výber pre vás

Prehral státisíce: Kvôli závislosti sa Róbert dvakrát pokúsil o samovraždu, dnes pomáha iným

Autor článku

Ján Dzúr

Súvisiace články

Krčmár Pinzo bol miláčik prvej série Big Brother: Reality šou sú podvod, neverte im, tvrdí dnes

Slováci zvozili sviatočný program pod čiernu zem: Najviac hanby utŕžil stand-up komik Zitron

Pózuje za ryby a vajcia: Najchlpatejší manekýn na svete sa nemôže fotiť s každým, hrozí bitka

Zachránilo ju bábätko: Do Zuzany dvakrát narazil kamión, tragédiu zvládla vďaka malej dcérke

Dopravná policajtka z Bratislavy sa vyzliekla do bikín: Muži sa pýtajú, kde ich Dagmar zastaví

Výber pre vás