Plus 7 dní

Teroristická organizácia Islamský štát v Iraku a Levante sa podľa odborníka na islam stala najpríťažlivejšou značkou radikálov. Neustále vzbudzuje pozornosť, médiá zásobuje správami a videami o svojom neľudskom vyčíňaní.

Vražda japonského rukojemníka a skúseného vojnového dopisovateľa Kendžiho Gotu, upálenie jordánskeho pilota, únos stoviek kresťanov z obcí na severe Sýrie, obchod s ľudskými orgánmi, výcvik armády malých chlapcov až po útoky v Európe, ktoré v ich mene páchajú verní obdivovatelia.

Pred pár dňami militanti z Islamského štátu vstúpili do Turecka a údajne plánujú útoky na diplomatické misie v Ankare a Istanbule. Okrem toho, brutalitou a zastrašovaním, inšpirujú ďalšie radikálne skupiny. O vzniku a hrozbe tejto militantnej organizácie sa s islamológom ATTILOM KOVÁCSOM (41) zhovárala MONIKA MIKULCOVÁ.

Slovo islamista evokuje brutalitu a strach. Je jeho používanie v súvislosti s radikálnymi moslimami oprávnené?

Kedysi sa islamistami nazývali odborníci na islam. Niektoré radikálne skupiny však samy seba začali označovať islámíjún, v preklade islamisti, a postupne sa začal tento termín bežne používať. Islamista je teda predstaviteľ radikálnych skupín, ktoré sa inšpirujú islamom.

Na rozdiel od slova moslim, ktoré pomenúva vyznávača islamu. Nemýľme si význam týchto dvoch slov. Moslimovia sú bežní veriaci, islamisti radikáli.

A islamisti majú rôzne podskupiny - napríklad salafisti, reformistický radikálny prúd a iné ideologicky a lokálne veľmi rozličné skupiny a hnutia. Keďže slovo islamisti sa používa v kontexte s radikálmi, odborníkom na islam sa posledné desaťročie hovorí islamológovia.

Takže islamisti nie sú len prívrženci Islamského štátu?

Nie, islamisti majú aj ďalšie organizácie, napríklad Moslimské bratstvo, ktoré nie je také radikálne ako iné skupiny - chcú zmeniť spoločnosť cez vzdelávanie a politickú agitáciu. Ďalšou skupinou sú džihádisti, zástancovia ozbrojeného boja. To sú práve členovia Islamského štátu.

Džihádizmus má svoj pôvod v Afganistane. Začal sa formovať po sovietskej invázii v roku 1979. Reprezentovala ho skupina al-Káida, tá vznikla na konci osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia.

Okolo roku 2008 sa sformoval novodžihádizmus, založil ho Abú Mus’ab az-Zarkáwí, militantný vodca al-Káidy v Iraku, a iní. Z týchto skupín sa potom vyvinul Islamský štát, ktorý má, obrazne povedané, second hand ideológiu - vlastnú nevytvára, opiera sa o Zarkáwího a ďalších.

Džihádisti sú teda tiež islamisti, len radikálnejší?

Áno, ale je to komplikovanejšie. Veľkú množina tvoria islamisti, menšiu v nej salafisti a v rámci nich sú džihádisti. Lenže mnohé skupiny sa aj prekrývajú, takže sa nedajú úplne jednoznačne definovať. Nie všetky militantné organizácie sú džihádisti. To sú len sunniti a inšpirujú sa tradíciou, ktorá siaha od afganských mudžáhidov až po Bin Ládina.

Špecifickou skupinou sú wahhábovci v Saudskej Arábii, puritánske hnutie založené Mohamedom Abd al-Wahhábom na konci osemnásteho storočia. Wahhábizmus je tam dodnes štátnou ideológiou. Zjednodušene by sme mohli povedať, že džihádisti sú najradikálnejší islamisti.

Bohužiaľ, mnohí s týmito pojmami zle narábajú. Často sa spomína islamský terorizmus, lenže terorizmus nie je ideológia, ale metóda. Využívajú ju aj iné organizácie a krajiny.

Ale keď stále hovoríme o islamskom terorizme, vzbudzuje to dojem, že islam sa zákonite spája s terorom. Vhodnejšie by bolo hovoriť o islamistickom terorizme. Termín islamizmus je namieste - je rozdiel, či poviete islamské alebo islamistické.

Môžete stručne opísať, čo predchádzalo vzniku Islamského štátu a ako sa mu podarilo na seba strhnúť toľkú pozornosť?

Jeho základy sa začali formovať po druhej americkej invázii do Iraku v roku 2003. Dovtedy v krajine nebol fundamentalizmus či islamisti, lebo Saddám Husajn vládol tvrdou rukou a každého odporcu hneď zlikvidoval. Po vojne nastal v krajine chaos. Rabovalo sa v múzeách aj iných inštitúciách.

Radikáli zistili, že Irak sa stal vhodným miestom, kde by mohli realizovať svoje predstavy. Al-Káida tam založila svoju pobočku a jej členmi sa stávali ľudia, ktorí už predtým bojovali v Čečensku alebo v Afganistane. Vedenia sa ujal Abú Mus’ab az-Zarkáwí, ktorý predtým tiež pôsobil v Afganistane.

Prezentoval sa ako veľký bojovník, málokto však vie, že napísal knihu, ktorá mala tisícdvesto strán. On bol ten, kto začal meniť ideológiu radikálov. Napríklad sa vyslovil, že zabiť šiitských moslimov je v poriadku. Po ňom prišli rôzni vodcovia až po Abú Bakr al-Bagdádího, vodcu Islamského štátu.

Zohralo nejakú úlohu zatvorenie známeho väzenia Abú Ghrajb neďaleko Bagdadu v roku 2004, ktoré sa zviditeľnilo zábermi, kde americkí vojaci týrali tamojších väzňov, a vytvorenie najväčšieho zadržiavacieho centra Camp Bucca v irackej púšti?

Áno, to bol pomerne významný moment. V Camp Bucce, kde dochádzalo k mučeniu, boli nejaký čas aj dvanásti vysokí predstavitelia súčasného Islamského štátu. Práve v tomto väzení sa radikalizovali.

V roku 2004 tam desať mesiacov pobudol aj al-Bagdádí. Takže radikáli sa tam spolčili a keď sa dostali von, využili situáciu, ktorá nastala v Sýrii a v Iraku zmietanými vojnou.

Američania, finančne aj zbraňami podporujúci umiernené sunnitské moslimské skupiny, odišli a postupne sa začali rodiť základy Islamského štátu. Využili chaos, ktorý v Iraku a v Sýrii pre občiansku vojnu zavládol.

V krajinách nastalo akési bezvládie, radikáli začali formovať mocenskú základňu v pohraničí. Na tomto púštnom území ich ťažko mohol niekto kontrolovať, najmä keď v rozbombardovanej krajine prestali fungovať štátne inštitúcie.

Na Blízkom východe sa však často stáva, že štát prestáva byť aktérom verejných vecí a nahrádzajú ho rôzne organizácie a ropné firmy. V prípade Iraku a Sýrie štát zlyhal úplne.

V čom sa prejavuje nefunkčnosť tamojších štátnych inštitúcií?

Celý rozhovor nájdete v aktuálnom vydaní týždenníka Plus 7 DNÍ

Islamské skupiny bojujú aj medzi sebou, hovorí odborník Attila Kovács

Výber pre vás