<p>Venuje sa témam z domácej politiky, občas ju to zaveje aj k príbehom ľudí, ktorí poukazujú na to, ako štát niekedy nefunguje</p>


Veronika Cosculluela

Nemajú ju radi súčasní vládni politici ani tí minulí. Zistenia verejného ochrancu práv vyrušujú a je jedno, kto v úrade sedí. Ombudsmanka sa zastáva tých, ktorých vidíme neradi: menšiny, cudzincov, väzňov. S učiteľkou práva a do 30. marca úradujúcou ombudsmankou MÁRIOU PATAKYOVOU sa rozprávala VERONIKA COSCULLUELA.

Môže váš úrad robiť niečo pre ukrajinských utečencov?

Môžeme pomáhať v&nbsp;prípadoch, keď dochádza k&nbsp;porušovaniu práv zo strany orgánov verejnej správy. Napríklad ak oprávnenej osobe nebol umožnený vstup na územie Slovenskej republiky, nebola poučená o&nbsp;možnostiach požiadať o&nbsp;azyl alebo dočasné útočisko, ak žiadosť o&nbsp;azyl alebo dočasné útočisko vyplnil príslušník polície nesprávne, alebo napríklad ak oprávnenej osobe nebol umožnený prístup k&nbsp;bezodkladnej zdravotnej starostlivosti. Okrem toho zmapujeme situáciu priamo v&nbsp;záchytnom tábore a&nbsp;na štátnej hranici.

Keď rinčia zbrane, múzy mlčia, ale inštitúcie zabezpečujúce ochranu ľudských práv mlčať nesmú a&nbsp;nemôžu. Do popredia sa dostávajú práva ľudí, ktorí utekajú z&nbsp;krajiny ohrozenej vojnovým konfliktom, ako sme, žiaľ, toho svedkami v&nbsp;týchto dňoch priamo na našich hraniciach. Aj v&nbsp;stave mimoriadnej situácie, ktorá bola vyhlásená 26. 2., však musí byť zabezpečené dodržiavanie základných práv a&nbsp;slobôd všetkých občanov Slovenska a&nbsp;osôb nachádzajúcich sa na jej území.

Poslanci zvyčajne neodobria správy, ktoré prednášate o&nbsp;svojich zisteniach v&nbsp;parlamente. Prečo?

Prvýkrát sa stalo, že správa nebola vzatá na vedomie, v&nbsp;roku 2020. Išlo pritom o&nbsp;zistenia z&nbsp;roku 2019, nešlo o&nbsp;nastavenie zrkadla novej vláde, ale starej. O&nbsp;to bolo neprijatie správy paradoxnejšie a&nbsp;neviem si ho vysvetliť.&nbsp; Postoj poslancov môže vyplývať z&nbsp;nepochopenia úlohy verejného ochrancu práv v&nbsp;spoločnosti. Nie je im jasné, ktoré veci môžem riešiť a&nbsp;ktoré nie. To bolo z&nbsp;rozpravy jasné. Napríklad zaznela otázka, prečo som sa nevenovala šikanovaniu na školách alebo na pracovisku.

Nie je vám smiešne, že poslanci nevedia, čo robíte?

Rozumiem, že každý prichádza do parlamentu na miesto poslanca z&nbsp;inej oblasti. Nemusí mať detailnú predstavu o&nbsp;tom, čo ombudsman robí. Ale ak sa niekto ozve v&nbsp;rozprave, očakávala by som, že bude mať niečo naštudované a&nbsp;minimálne pôsobnosť ombudsmana pozná. Verejný ochranca práv predstavuje takzvaný prvok otvoreného vládnutia, to znamená, že prináša na stôl témy, ktoré vyplývajú z&nbsp;podnetov ľudí. To nie je fiktívna problematika. Sú to konkrétne situácie ľudí, s&nbsp;ktorými bojujú vo vzťahu k&nbsp;úradom.

Poslancom sa možno nepozdáva vaše nasadenie pre marginalizované skupiny: venujete sa Rómom, LGBT komunite, väzňom, cudzincom u&nbsp;nás…

Ak sa chceme k&nbsp;problémom, ktoré ste tu aj vy uviedli, stavať tak, že ich nebudeme vidieť, je to podľa mňa úžasne krátkozraká politika. Ak problémy neriešime, zoslabujú dôveru ľudí v&nbsp;štát, v&nbsp;to spoločenské zriadenie, v&nbsp;ktorom žijú, pracujú, chcú byť na dôchodku. Napätie, niekedy až nenávistného charakteru, potom narastá. Moje závery nie sú spojené s&nbsp;okrúhlou pečiatkou. Ja nerozhodujem. Dávam odporúčania na to, aby sa problém zo spoločnosti odstránil.

Posielal vás za päť rokov vo funkcii niekto z&nbsp;politikov, aby ste sa presídlili na východ? Ako Pavol Paška vašu predchodkyňu Janu Dubovcovú, lebo v&nbsp;Košiciach je bližšie k&nbsp;problémom, ktorým venuje energiu…

Oficiálne ma tam nikto neposlal, ale v&nbsp;rozhovoroch som si to neraz vypočula.

Prečo sa ombudsmanka venuje pôrodníctvu?

Pôrodníctvo je veľmi významný aspekt z&nbsp;hľadiska tvorby rodiny. Registrovali sme viaceré podnety, ktoré smerovali k&nbsp;tejto problematike. Sústredili sme sa teda na zmapovanie situácie, zamerali sme sa na to, ako sa práva a&nbsp;štandardy v&nbsp;poskytovaní zdravotnej starostlivosti dodržiavajú pri príchode dieťatka na svet.

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti pri pôrodoch je dôležité vnímať v&nbsp;kontexte ochrany a&nbsp;dodržiavania práv žien. Právo na zdravie je základné právo garantované v&nbsp;článku 40 ústavy.

Môžete povedať, čo nefungovalo, ako by malo?

Výsledky online prieskumu poukázali na hrubé porušovanie práva na ochranu súkromia, dôstojnosti a&nbsp;rešpektovania telesnej a&nbsp;psychickej integrity rodičiek, práva na informovaný súhlas. Takisto poukázali na absenciu právnej úpravy zabezpečujúcej právo rodičky na sprevádzajúcu osobu pri pôrode. Rezort v&nbsp;októbri 2021 prijal štandardy v&nbsp;oblasti pôrodníctva. Zhodli sa na viacerých odporúčaniach, ktoré vychádzali z&nbsp;našej mapovacej štúdie.

Takže od októbra by sa už sťažovať nemal nik?

Nejde ani tak o&nbsp;to, kto sa sťažuje. Postupy sa dostávajú do štandardnej činnosti zdravotníckej starostlivosti v&nbsp;zariadeniach, kde sa pôrody vykonávajú. Tak sa aj zvyšuje vedomosť o&nbsp;tom, ktoré postupy by sa v&nbsp;súčasnosti už skutočne využívať nemali, napríklad rutinné nástrihy hrádze, nedodržiavanie práva rodičiek na informovaný súhlas, súkromie. No a&nbsp;zaiste sa to týkalo aj sprevádzajúcich osôb. V&nbsp;prvej vlne pandémie to vypuklo naplno. Pri predčasne narodených deťúrencoch to bolo vypuklé a&nbsp;pritom je vedecky dokázané, že blízky, fyzický kontakt rodičov deti cítia aj v&nbsp;inkubátoroch. Niekoľkotýždňové oddelenie od rodičov spôsobuje často problémy v&nbsp;budúcnosti. Upozorňovala som teda na to, že rodič nie je návšteva. Takisto sprevádzajúca osoba pri pôrode nie je návšteva.

Poslanci mali na stole zákon o&nbsp;tejto téme, poslankyňa Marcinková aj médiá ukazovali fotografie detí priviazaných k&nbsp;postieľkam. Zákon neprešiel. Vy ste boli za to, aby sa z&nbsp;možnosti rodiča byť pri svojom hospitalizovanom dieťati stalo právo?

Z&nbsp;hľadiska kapacity je to náročné. Ale rodičia bývajú nápomocní personálu, ktorý sa stará o&nbsp;ich dieťa. Mrzí ma, že právo nebolo priznané zákonnou úpravou. Pravidlom by malo byť, aby mala sprevádzajúca osoba právo byť pri mamine, ak prichádza dieťa na svet, alebo mamina pri dieťati, ak je choré.

Naposledy sme sa v&nbsp;rozhovore venovali výsledkom vášho veľkého prieskumu o&nbsp;tom, ako nefunguje kontrola v&nbsp;domovoch sociálnych služieb, teda v&nbsp;tých, kde žijú dôchodcovia. Medzitým koncom vlaňajška jedna taká v&nbsp;Osadnom vyhorela. Vy ste na problém dávno upozorňovali. Čo vám napadlo, keď ste videli obrázky v&nbsp;televíziách?

Predovšetkým som cítila veľký smútok z&nbsp;toho, že takýchto zraniteľných ľudí nevieme ochrániť. Kontroly sa zameriavajú na administratívu, zmluvy a&nbsp;podobne, ale nie na skutočné prežívanie dôstojného života v&nbsp;týchto zariadeniach. Jediní, ktorí skutočne vykonávajú precízne a&nbsp;systematické kontroly, sú príslušníci hasičského a&nbsp;záchranného zboru. Rok čo rok poukazovali na to, že veľa budov nie je vhodných na účel DSS. Vyslovene upozorňovali na to, že treba vykonať zásadné protipožiarne opatrenia alebo ľudí presťahovať inde.

Čakáte, kedy príde k&nbsp;ďalej katastrofe? Alebo sme sa prebudili a&nbsp;začalo sa vo všetkých zariadeniach niečo diať?

Pravdupovediac, neviem. Veľa zo zariadení pre seniorov sa nachádza v&nbsp;niekoľkoposchodových budovách, v&nbsp;starých kaštieľoch. Aj zariadenia, ktoré som osobne navštevovala, boli problematické. Sama som sa zamýšľala nad tým, keď som išla na podlažie schodmi, ako by sa ľudia evakuovali, keby nastal požiar. Ale či sa začalo niečo diať… Všetky problémy, na ktoré upozorňujeme, nie sú problémami, ktoré sa odstránia zo dňa na deň. Je to beh na dlhé trate. Sú to aj finančne náročné akcie.

Zdá sa, že vaším najväčším víťazstvom je výhra na Ústavnom súde. Uznal, že štátna karanténa zo začiatku pandémie bola chyba. Tí, ktorých nezaujímajú menšiny a&nbsp;roky si prácu úradu ombudsmanky nevšímali, si povedali, že ste konečne urobili aj niečo pre normálnych hrdých Slovákov.

Ďakujem za túto spätnú väzbu. (Smiech.) Od začiatku sme upozorňovali na problematickosť spôsobu, akým sa vykonávala štátna karanténa. Jednak samotný prechod cez hranice, ale aj sústreďovanie ľudí, ich prevoz autobusmi a&nbsp;umiestňovanie tých, ktorí sa predtým vôbec nepoznali, spoločne na izby. Keď máme veľmi striktné kritériá na to, kedy a&nbsp;ako môže byť niekto vzatý do väzby, ako môže človek vykonávať trest odňatia slobody, tak potom takéto pravidlá, že na základe príkazu nariadime občanom pobyt v&nbsp;zariadeniach a&nbsp;nepustíme ich domov, nie sú v&nbsp;súlade s&nbsp;ústavou. Keď človeka umiestňovali do zariadenia, ani nevedel, koľko času v&nbsp;ňom musí stráviť. Moja hlavná motivácia bola, aby sme už nesiahali po takom nástroji.

Prečo ste podnet na Ústavný súd podali až na jar 2021?

Dovtedy som sa snažila politikov presvedčiť o&nbsp;svojom videní. Potom pandémia ustúpila, už sme ľudí do štátnej karantény nebrali. Ale prišla ďalšia vlna a&nbsp;v&nbsp;januári 2021 sa rozbehla diskusia, že išlo o&nbsp;účinný nástroj, tak som siahla po využití najsilnejšej zbrane, akú mám. V&nbsp;decembri sa Ústavný súd stotožnil s&nbsp;tým videním - áno, je to zásah do osobnej slobody. Parlament potom zmenil zákon a&nbsp;odstránil možnosť vykonávať karanténu v&nbsp;zariadení určenom štátom.

Vaše kovidové víťazstvá si všimla dezinformačná scéna. Museli ste vyvracať hoaxy, pretože písali, že nosenie rúšok je protiústavné.

Áno, mimoriadne nás to prekvapilo. Nález súdu sme si starostlivo prečítali, odôvodnenie bolo precízne. Neočakávali sme teda takúto možnosť interpretácie. Ústavný súd povedal jasne, že bianko šek - formulácia akékoľvek iné ďalšie nevyhnutné opatrenia - nie je v&nbsp;poriadku, lebo zákonné ustanovenie nekladie dostatočné medze potenciálnym ďalším opatreniam. Ale opatrenia, ktoré sa objavili v&nbsp;hoaxe - teda potreba preukazovania sa covidpasom, testom, prekrytie horných dýchacích ciest, tie sú obsiahnuté v&nbsp;zákone a&nbsp;spochybnené neboli. Pri nich zákonodarca vymedzil zásah do slobody človeka a&nbsp;v&nbsp;rámci ochrany zdravia skonštatoval, že sú relevantné.

Hľadá sa váš nástupca. Končíte k&nbsp;30. marcu. Balíte teda kufre?

Nie, ešte dokončujem rozpracované veci. Verím, že dvadsaťročná, teda už dospelá inštitúcia by mala mať zvoleného verejného ochrancu práv predtým. Aby nebola narušená kontinuita a&nbsp;aby sa podnety od ľudí vybavovali.

Myslíte, že stihnú zvoliť vášho nástupcu do konca marca? Rozprávame sa koncom februára a&nbsp;ešte nie je ani vypísaný výber. Voliť musí parlament. Prečo vlastne nechcete pokračovať?

Pri zakladaní inštitúcie alebo ešte skôr, v&nbsp;roku 1992, keď som mala možnosť zúčastniť sa na prvých stretnutiach k&nbsp;príprave úradu ombudsmana na Slovensku, veľmi silne zaznieval princíp jedného funkčného obdobia. Je podľa mňa bytostne spojený s&nbsp;princípom nezávislosti. Aj ja som vykonávala svoj mandát od začiatku s&nbsp;tým, že bude jeden. Dovoľuje vám to, aby ste sa nemuseli obzerať, ako sa berú vaše prieskumy, zistenia a&nbsp;zrkadlo, o&nbsp;ktorom som hovorila na začiatku, to, ktoré nastavujete spoločnosti, nekalíte politickými farbami.

Čo by malo byť okrem dobrého profesionálneho životopisu a&nbsp;prehľadu v&nbsp;ľudskoprávnej agende, vo výbave vášho nástupcu.

Mal byť aj dreamer, teda rojko ako sa hovorí, a&nbsp;to aj teraz v&nbsp;súvislosti s&nbsp;medzinárodnou situáciou, ako sa spieva v&nbsp;piesni Johna Lennona Imagine.

Ktorý list, podnet alebo stretnutie sa vo vás najviac zapísalo počas tých piatich rokov vo funkcii?

Veľmi zaujímavý podnet nám napísal človek, ktorý si odpykával trest odňatia slobody. Počas výkonu trestu mu zomrela mama a&nbsp;on sa cez infozákon domáhal informácií, čo sa stalo. Nevedel sa ich domôcť. Skonštatovali sme porušenie práva na informácie a&nbsp;tým sme v&nbsp;podstate prinútili inštitúcie, aby mu to, čo požadoval, poslali. To mi veľmi silno pripomenulo pieseň od Olympicu Slzy tví mámy. Človek vo výkone trestu odňatia slobody potreboval v&nbsp;sebe spracovať nielen väzenie, ale aj smrť mamy. Možno ešte jeden, trochu veselší, ale nie oveľa. Napísalo nám deväťročné dievča. Rodičia sa rozviedli a&nbsp;jej mamina, ktorá ju mala v&nbsp;starostlivosti, sa odsťahovala z&nbsp;mesta, kde dovtedy žili.

Dievčatko napísalo jeden úžasný list, maturant by sa za jeho štýl a&nbsp;kultivovanosť nemusel hanbiť. Povedala, že má rada maminu aj ocina, ale tým, že sa mama odsťahovala z&nbsp;mesta, stratila kamarátov, kamarátky, spolužiačky a&nbsp;že by bola rada, ak by mohla žiť s&nbsp;otcom a&nbsp;veľmi často sa stretávať s&nbsp;maminou. List som postúpila kolíznej opatrovníčke a&nbsp;žiadala, aby brala ohľad na jej želanie. Deti majú právo vyjadrovať sa vo všetkých veciach, vo všetkých konaniach, ktoré sa ich týkajú. Ich hlas by sa mal brať do úvahy. Dievčatko prejavilo krásnu dôveru v&nbsp;inštitúciu štátu. To je zaujímavý moment.

Politici ju v láske nemajú: Klobúk dole pred JEDINÝM zborom, ktorý ombudsmanka pochválila

Výber pre vás

Politici ju v láske nemajú: Klobúk dole pred JEDINÝM zborom, ktorý ombudsmanka pochválila

Súvisiace články

Zabudnuté decká Slovenska: Ako to vyzerá v polepšovni? VIDEO zo zámku kovových postelí a plesne

Krásna Ukrajinka Oľga utiekla, skončila v košickej nemocnici: Vojna neberie ohľad na chorých

Dojatý Markizák sa narodil v Moskve: Chcem veriť, že to nie je vojna Rusov proti Ukrajine

Ani vojna MEDOVÉ týždne nezastavila: Z ceny letenky, ktorú strelil minister Vlčan, odpadnete

Ako vyzerá skutočná ROBOTA pána poslanca Pročka: Veľký nepriateľ Blahu, ktorému uleteli včely

Výber pre vás