<p>venuje sa politickému dianiu, legislatíve, politickým komentárom a investigatíve</p>

Juliána Bieliková

<p>Sedel v senáte, ktorý poslal Mariana Kočnera do väzby. Tvrdí, že to bol pre neho bežný prípad. V medializovaných kauzách musia sudcovia jednoducho zvládnuť tlak verejnosti a rozhodovať podľa spisu a dôkazov. O situácii v súdnictve sa s predsedom trestnoprávneho kolégia na Najvyššom súde a novým prezidentom Združenia sudcov Slovenska <strong>FRANTIŠKOM MOZNEROM (45) rozprávala JULIÁNA BIELIKOVÁ.&nbsp;</strong></p>
<h3>Ste novým šéfom Združenia sudcov Slovenska, ktoré už má čo-to za sebou. Plánujete nejaké zmeny v&nbsp;jeho fungovaní?</h3>
<p>Združenie má tento rok 30 rokov, čo je dobrý čas na bilancovanie. Na hlavnom zhromaždení, ktoré bude koncom roka, chcem predstaviť novú víziu. Ešte predtým sa chcem zamerať na zefektívnenie komunikácie združenia. A&nbsp;keďže justícia v&nbsp;rámci V4 čelí podobným problémom, budem sa venovať aj kontaktom so sudcovskými organizáciami v&nbsp;okolitých krajinách, ale aj v&nbsp;Únii.&nbsp;</p>
<h3>Koľko sudcov máte v&nbsp;združení?</h3>
<p>Asi 600, čo je približne polovica sudcov na Slovensku.</p>
<h3>Hovoríte o&nbsp;komunikácii s&nbsp;verejnosťou. Sudcovský stav sa už dlhšie stretáva s&nbsp;nízkou dôveryhodnosťou. Čo by mohlo pomôcť?</h3>
<p>Povesť slovenskej justície, žiaľ, nie je lichotivá. Podiel na tom majú aj podozrenia, ktoré vyplávali na povrch za posledný rok a&nbsp;pol. Kľúčové je, aby boli všetky náležite objasnené. Základ je, aby sudcovia profesionálne a&nbsp;zodpovedne vykonávali svoje povinnosti. Jedným z&nbsp;predpokladov však je, aby mali zabezpečené adekvátne podmienky, personálne aj materiálne.</p>
<h3>Nebudem sa vás pýtať na konkrétnych ľudí, lebo tie prípady vám môžu pristáť na stole, ale zaujíma ma, aký máte pocit z&nbsp;podozrení voči sudcom.</h3>
<p>Pre mňa to bolo nečakané a&nbsp;veľmi prekvapivé. Nepríjemne.</p>
<h3>Hovoríte o&nbsp;personálnom zabezpečení. Dlhodobým problémom sú platy súdnych úradníkov, zapisovateliek, ktoré sú veľmi nízke.</h3>
<p>Personálne a&nbsp;materiálne zabezpečenie má priamy vplyv na riadny a&nbsp;včasný výkon spravodlivosti. Zodpovedná je za to však výkonná moc, v&nbsp;tomto prípade ministerstvo spravodlivosti. Nutné je aj mať odborný aparát, ktorý bude primerane hodnotený. To je veľký problém justície. Napríklad v&nbsp;Bratislave, kde sú vyššie náklady na život, nie je niekedy možné zabezpečiť kvalifikovaný personál. Poznám také prípady, keď kolegovia v&nbsp;snahe udržať si dobrých ľudí, im z&nbsp;13. a&nbsp;zo 14. platu prispievajú. Ale to nemôže sanovať sudca, to musí robiť štát.&nbsp;</p>
<h3>Ako som pochopila, tak vzťah združenia a&nbsp;pani ministerky nie je práve ideálny. Môže to vychádzať z&nbsp;toho, že váš predchodca a&nbsp;zároveň strýko Juraj Sopoliga bol v&nbsp;minulosti podporovateľom Štefana Harabina?</h3>
<p>Čo je dôvodom na chladné vzťahy, je skôr otázka na pani ministerku. Ja som vo funkcii krátko a&nbsp;chcem sa obrátiť na pani ministerku so žiadosťou o&nbsp;stretnutie. Ak ide o&nbsp;neustále otváranie témy doktora Harabina, on stratil vplyv na chod justície ešte v&nbsp;roku 2014. A&nbsp;nemám pocit, že by mal veľký vplyv na združenie, odkedy som jeho členom, alebo by ho združenie nejako podporovalo.</p>


Z&nbsp;hľadiska výchovného účinku trestu nie je vždy rozhodujúce, že je prísny, ale musí byť neodvratný a&nbsp;rýchly.


<h3>Predtým, než ste sa stali sudcom, ste robili na prokuratúre. Vždy ste túžili stať sa sudcom alebo ste sa tak rozhodli počas práce na prokuratúre?</h3>
<p>Keď som končil právnickú fakultu, mojím cieľom bolo byť sudcom. Bolo to ovplyvnené aj tým, že v&nbsp;blízkej rodine bol sudca, ktorý ma inšpiroval. Ale keď som končil školu, menila sa veková hranica na vymenovanie za sudcu. To, že poznám prácu prokurátora, mi dosť pomáha aj teraz.</p>
<h3>Na stole máte asi aj medializované prípady, keďže ste na Najvyššom súde.</h3>
<p>Áno, ale vzhľadom na agendu, ktorú momentálne vybavujem, ide viac o&nbsp;zaujímavé riešenia právnych problémov než o&nbsp;mediálny záujem.</p>
<h3>Boli ste členom senátu, ktorý rozhodol o&nbsp;prvej väzbe pre Mariana Kočnera. Kočner bol dovtedy nedotknuteľný, vydali ste prelomové rozhodnutie.</h3>
<p>Tá vec sa vymykala len tým, že sa o&nbsp;ňu zaujímali médiá. Pokiaľ išlo o&nbsp;to, či boli dané dôvody väzby, to bola bežná vec. Nevnímal som to nejako inak pre osobu, o&nbsp;ktorú išlo. Ale keď sa na to pozrieme z&nbsp;dnešného pohľadu, tak áno, bolo to rozhodnutie, ktoré ovplyvnilo ďalšie udalosti.</p>

<h3>Bola zverejnená komunikácia v&nbsp;Threeme, kde Monika Jankovská hovorila Marianovi Kočnerovi, že jeho väzbu riešila s&nbsp;vaším strýkom. Ten poprel, že by ho oslovila. Čo si o&nbsp;tom myslíte?</h3>
<p>K&nbsp;tomu môžem povedať len to, čo komunikoval senát po zverejnení týchto informácií z&nbsp;Threemy, že v&nbsp;Threeme naznačovaným ani iným spôsobom nebolo ovplyvnené či už moje rozhodovanie, alebo rozhodovanie členov senátu.</p>

<h3>Obvinení alebo obžalovaní často hovoria o&nbsp;tlaku verejnosti, ktorý stál za ich obvinením. Pociťovali ste niekedy takýto tlak?</h3>
<p>Súdne konanie je v&nbsp;zásade verejné. Záujem verejnosti je prirodzený a&nbsp;je namieste. Je to kontrola výkonu súdnej moci. To, čo mi niekedy vadí, je, keď sa ešte pred rozhodnutím súdu prezentuje, že je iba jedno možné alebo správne rozhodnutie. A&nbsp;vytváranie takej atmosféry môže vytvoriť tlak. Sudca však v&nbsp;konečnom dôsledku musí vždy rozhodnúť podľa dôkazov v&nbsp;spise. Nie je možné rozhodnúť podľa želania verejnosti, ak to nemá oporu v&nbsp;spisovom materiáli. Sudcovia musia ten tlak zvládnuť.</p>
<h3>Ste trestný sudca, nemyslíte si, že Slovensko má priveľa trestných činov opísaných v&nbsp;zákone, čiže sa trestá aj niečo, čo sa nemusí?</h3>
<p>Určitá tendencia kriminalizovať konanie, ktoré by trestné nemuselo byť, tu je. Napríklad čierne stavby. Pripravuje sa novela Trestného zákona, ktorá by niečo mala zmeniť. Ale fakt je, že si to vyžaduje poriadnu analýzu stavu, definovať, čo chceme kriminalizovať a&nbsp;čo nie. Na to by mali existovať rôzne štúdie, z&nbsp;ktorých by legislatívny proces mohol vychádzať.</p>
<h3>Nemáme aj privysoké tresty za niektoré trestné činy?&nbsp;</h3>
<p>Máme prísne trestné sadzby, stačí to porovnať s&nbsp;Českou republikou. To je dôsledok toho, že keď sa robil Trestný zákon, nebolo jasné, čo chce dosiahnuť. Sú činy, ktoré musia byť potrestané prísne, lebo tam ide do popredia ochrana verejnosti pred páchateľom, ale sú aj také, kde to nie je nevyhnutné. V&nbsp;tých prípadoch majú súdy u&nbsp;nás pomerne malý manévrovací priestor. Sudca môže napríklad mimoriadne znížiť trest. To sa však viaže na splnenie určitých podmienok a&nbsp;nedá sa to vždy urobiť. Ja som za to, aby sa zmenili trestné sadzby, len to treba urobiť celkovo a&nbsp;nie iba po čiastkach. V&nbsp;Česku sa napríklad rozhodli trestať viac násilné trestné činy a&nbsp;pri ekonomických činoch dostali sudcovia väčší priestor rozhodnúť individuálne podľa okolností. Z&nbsp;hľadiska výchovného účinku trestu nie je vždy rozhodujúce, že je prísny, ale musí byť neodvratný a&nbsp;rýchly.</p>
<h3>Škandinávia má oproti nám nízke tresty, ale zároveň nízku recidívu. Naša verejnosť veľmi kritizovala trest pre Andersa Breivika, ale v&nbsp;Nórsku je pravdepodobnosť, že sa odsúdený do väzenia vráti, oveľa nižšia ako u&nbsp;nás. Nebolo by lepšie prikloniť sa k&nbsp;snahe človeka napraviť, aby sa už nevrátil?</h3>
<p>No to je, samozrejme, ideálny stav. K&nbsp;tomu by to malo smerovať. Trestanie by malo ochrániť spoločnosť, prevychovať páchateľa a&nbsp;odradiť ostatných od páchania trestnej činnosti. Keďže to však závisí od nastavenia spoločnosti, kultúrnych a&nbsp;historických daností, nie som si istý, či by automaticky fungovalo u&nbsp;nás to isté, čo vo Švédsku. Možno by bolo dobré vytvoriť viac tlak na ukladanie alternatívnych trestov, ako sú peňažné tresty, prepadnutie veci, majetku, povinnú prácu.</p>
<h3>Monitorovacie náramky sa však používajú maximálne pri riešení náhrady väzby.</h3>
<p>Niekedy je totiž problematické nastavenie podmienok. Aby sa uložil alternatívny druh trestu, musia byť splnené určité podmienky. Bolo by dobré, keby sme pozreli, či ich nemáme nastavené niekedy tak, že doslova znemožňujú ukladanie týchto trestov.</p>


Iný ako politický argument pri návrhu zrušiť krajské súdy v&nbsp;Bratislave a&nbsp;Košiciach nie je.


<h3>Čo si myslíte o&nbsp;prebiehajúcej reforme súdnictva?</h3>
<p>Reforma justície je potrebná. To nespochybňujeme, napríklad stanovenie veku odchodu do dôchodku na 67 rokov či prísnejšie posúdenie majetkových priznaní. Ako problém však vnímame napríklad to, že Ústavný súd nemôže posudzovať súlad ústavných zákonov s&nbsp;ústavou. To síce nebolo definované, ale Ústavný súd si to odvodil s&nbsp;poukazom na materiálne jadro ústavy. Problematická je aj možnosť preložiť sudcu na iný súd, ak sa zmení súdna sústava. Netvrdíme, že nemožno zmeniť organizáciu súdov, pretože sudcovia musia ostať na tých súdoch, na ktoré boli pridelení, je však nutné zabezpečiť, že sudca nepôjde na nižší súd. A&nbsp;hoci sa to teraz vraj neplánuje robiť, do budúcna neexistuje záruka, že to niekto nebude môcť zneužiť. Teda poslať sudcu na nižší súd, aby sa ho zbavil. Takisto problematicky vnímame obmedzenie funkčnej imunity.</p>
<h3>Tá sa pripravila kvôli boju proti korupcii.</h3>
<p>Áno, ale to, že nebolo možné sudcu stíhať za jeho rozhodovanie, neznamenalo, že nemôže byť stíhaný za korupciu. Problematické je to aj preto, lebo imunita sa u&nbsp;niekoho zachovala v&nbsp;pôvodnej podobe - napríklad pri sudcoch Ústavného súdu či poslancoch národnej rady -, a&nbsp;u&nbsp;niekoho, teda sudcoch všeobecných súdov, nie. Aj spôsob, akým sa obmedzila, je nešťastný a&nbsp;mohol by do budúcna slúžiť ako nátlak na nepohodlných sudcov. Záruky, na ktoré poukazuje ministerstvo, nie sú podľa nás dostatočné a&nbsp;hlavne trvalé. Dozor v&nbsp;týchto prípadoch síce má špeciálny a&nbsp;generálny prokurátor. Tí sú teraz dôveryhodní, ale kto zaručí, že tie funkcie budú aj v&nbsp;budúcnosti vykonávať dôveryhodné osoby? Najmä keď bývalý špeciálny aj generálny prokurátor sú momentálne stíhaní. A&nbsp;pokiaľ ide o&nbsp;súhlas súdnej rady s&nbsp;trestným stíhaním sudcu za trestný čin ohýbania práva, tak ten je, z&nbsp;dôvodov pre nás neznámych, iba dočasný.</p>
<h3>Ako hodnotíte novú súdnu mapu?</h3>
<p>Je nepochybné, že špecializácia sudcov pomôže tomu, aby sa človek rýchlejšie a&nbsp;efektívnejšie domohol spravodlivosti. Malé okresné súdy, ktoré majú málo sudcov a&nbsp;nemôžu zabezpečiť ich špecializáciu, je podľa môjho názoru na mieste zrušiť. Mali by však byť nastavené kritériá, podľa ktorých sa vyhodnotí, ktoré to budú. A&nbsp;treba pri tom brať do úvahy aj dostupnosť súdov vzhľadom na miestnu infraštruktúru.</p>
<h3>Vyčíta sa najmä rušenie krajských súdov, nie?</h3>
<p>Áno, teraz máme osem krajských súdov, tak ako máme osem krajov. Rušiť krajské súdy z&nbsp;dôvodu špecializácie podľa mňa nie je správne, pretože majú vytvorené kolégiá a&nbsp;pri adekvátnom počte sudcov majú špecializáciu zabezpečenú. Možno je problém s&nbsp;obchodným kolégiom, lebo agendy je menej, ale to sa dá zabezpečiť kauzálnou príslušnosťou, čiže nie všetky krajské súdy by robili obchodné spory.&nbsp;</p>
<h3>Zrušenie hrozí najmä krajským súdom v&nbsp;Bratislave a&nbsp;Košiciach. Prečo? Argumentovalo sa najmä prerušením korupčných väzieb.</h3>
<p>Podľa mňa iný ako politický argument pri návrhu zrušiť krajské súdy v&nbsp;Bratislave a&nbsp;Košiciach nie je. A&nbsp;pokiaľ ide o&nbsp;prerušenie korupčných väzieb, tak komplikácie, ktoré by tým vznikli, nevyvážia pozitívny efekt. Bolo navrhnuté, že Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky a&nbsp;Nitriansky kraj by mali spoločný krajský súd, teda prípady by sa prideľovali medzi väčší počet sudcov. Nebolo by však zatiaľ jedno sídlo súdu, ale viacero. Buď by teda účastníci museli cestovať na vzdialenejší súd, podľa toho, ktorému pracovisku by bola ich vec pridelená, napríklad z&nbsp;Trenčína do Bratislavy, alebo sudcovia s&nbsp;administratívou by museli cestovať. To však podľa nás nie je ekonomicky dlhodobo udržateľné.&nbsp;</p>
<p>Treba podotknúť, že návrh bol stiahnutý a&nbsp;pripravuje sa iná verzia. Do jej prípravy však nie sme ako združenie zapojení.</p>
<h3>Viac FOTO Františka Moznera v GALÉRII</h3>
<h3>Spomínali ste že Ústavný súd už nebude rozhodovať o&nbsp;súlade ústavných zákonov s&nbsp;ústavou, čo to znamená a&nbsp;čo bolo dôvodom na túto zmenu?</h3>
<p>To je dobrá otázka, úplne sme na to nenašli odpoveď. Nevieme, prečo niekomu vadí oprávnenie, ktoré si Ústavný súd vyvodil a ktoré by aplikoval vo veľmi obmedzenej miere v tých najzávažnejších situáciách. Je to totiž poistka proti prípadnému zvrhnutiu nejakej právnej úpravy. Novela ústavy by totiž mohla zmeniť čokoľvek, aj obmedziť základné práva a slobody. Treba pripustiť, že aj ústavodarca môže mať v budúcnosti tendenciu zmeniť charakter štátu. A toto bola poistka, aby to nemal príliš ľahké. My totiž nemáme takzvanú klauzulu večnosti, ktorá je zakotvená v niektorých ústavách. Tie majú vymenované ustanovenia, ktoré sú nezmeniteľné. Obvykle ide o piliere demokratického štátu, ktorých zmena by mohla ohroziť ďalšie fungovanie. Náš Ústavný súd sa preto snažil urobiť výpočet ustanovení tohto typu, takzvané jadro ústavy, ktoré nemôže byť zmenené.</p>

Sudca musí vydržať aj tlak verejnosti: Rozhoduje podľa dôkazov, nie nálad ľudí

Výber pre vás

Sudca musí vydržať aj tlak verejnosti: Rozhoduje podľa dôkazov, nie nálad ľudí

Súvisiace články

Ďakujú mu: Prokurátora, ktorý dostal za mreže Kočnera, zastavujú ľudia aj na ulici

Dzurindov exminister dobyl Ukrajinu aj Chorvátsko: Považujem sa za obyčajného podnikateľa

Ján Hrinko: Mladí majú schopnosť meniť spoločnosť, treba im dať priestor

Ako na rodičov, ktorí sa boja aj povinného očkovania: Toto na nich skúša lekárka Prokopová

Exmanželku a súčasnú partnerku mal mesiac pod jednou strechou. Takto skončil Jopov experiment

Výber pre vás