Matúš Német

Je to už pätnásť rokov odkedy na Slovensku začali fungovať hniezda záchrany. Na ich fungovaní má hlavný podiel občianske združenie Šanca pre nechcených. Za každým dieťaťom, ktoré sa podarilo zachrániť, či už v hniezde záchrany, alebo v režime utajeného pôrodu, je individuálny príbeh.&nbsp; Niektoré z nich sa objavili v publikácii Anny Ghannamovej Nechcené tajomstvá.

„Ťažko sa mi hľadajú slová na človeka, ktorý mi tak veľmi ublížil, ak sa ešte vôbec dá nazvať človekom. Myslela som pôvodne, že ak ho zažalujem za znásilnenie, pomôže mi to dostať sa z neustáleho pocitu strachu a neúcty. Návšteva jeho ženy, ktorá ma varovala, nech to nerobím, lebo ten chlap je schopný zabiť ma, ak mu takto zničím kariéru, ma však vydesila ešte väčšmi. No tým sa to neskončilo. Pocítila som, že sa so mnou niečo deje. Tehotenský test potvrdil predtuchu… Prvé, čo mi napadlo, bola interrupcia. Nemala som o čom uvažovať. Šialenstvo a beznádej boli čoraz väčšie.&nbsp; Nemala som však peniaze na potrat. A keď som ich zohnala, lekár mi povedal, že na zákrok je už neskoro. Každý deň, keď som už vedela, že mám v sebe dieťa, prežívala som muky. Preplakané dni striedali bezsenné noci. Nechcelo sa mi žiť. Telo ma však pomaly, ale isto prezrádzalo, a tak som v jeden aprílový deň všetko povedala matke. Čakáte, že najbližší vám budú oporou, ale opak bol pravda. Vraj je moja chyba, čo sa mi stalo. Musela som si poradiť sama. Začala som sa zaujímať o adopciu a utajený pôrod.“ Žena si napokon svoje dieťatko zobrala späť. Predposledný deň pred ukončením šesťtýždňovej zákonnej lehoty odtajnila svoje údaje v súvislosti pôrodom.

Betka nezvykla reflektovať na žobrákov, ale keď si všimla, že tá žena má tehotenské bruško, podišla k nej a kúpila jedno Nota Bene. Po niekoľkých dňoch okolo nej opäť prešla a nedalo jej to. Vrátila sa k tomu dievčaťu. „V koľkom si mesiaci? - „Neviem,“ odpovedalo dievča, „ale už ma kope.“ - A si na ulici alebo máš kde bývať, spať a umyť sa? - „Nie som na ulici, mám brloh pod mostom so svojím priateľom. Umyť sa? Hm, hm...“ zasmiala sa podivne. „Niekedy sa niekde umyjem. Na pumpe na záchode...“ Odpoveď dievčiny Betku dosť vydesila. Po tomto zážitku musela stále myslieť na bezdomovkyňu spred supermarketu. Na druhý deň sa tam vybrala cielene. Dozvedela sa, že mladá žena kedysi žila v byte s rodičmi. Taká „talianska“ domácnosť, podporovaná niekoľkými fľašami tvrdého denne.

Skončilo sa to tak, že mama s otcom byt úplne prepili a všetci sa ocitli na ulici. Keď si našla frajera, netúlala sa už s nimi, ani nevie, či ešte žijú. Priateľ ju má rád, stará sa, ale povedal, že o decko sa nebude, nech sa ho zbaví. „Aj som chcela ísť k doktorovi, ale z ambulancie ma vyhnali, že smrdím,“ pozrela nešťastne na svoje bruško. Betka to poňala ako poslanie a bezdomovkyni pomáhala až do pôrodu. Betka narazila aj na odpor manžela, ktorý s jej samaritánstvom nesúhlasil. Keď však priniesla bezdomovkyňu s novorodencom k nim domov, obmäkčila ho. Uisťovala manžela, že hľadá pre matku nejaký útulok. Bezdomovkyňa však po zotavení z pôrodu nejavila o dieťa záujem a namiesto toho sa túlala po uliciach, kým o dieťa sa jej starala Betka. Vtedy rázne zakročil manžel a bezdomovkyňa musela ísť z domu. Niekoľko dní nato do hniezda záchrany na Kramároch položili malé dievčatko. Bezdomovkyňa sa rozhodla vrátiť k priateľovi pod most.

Ak to spravím, tak ma zabije: Príbehy žien, s ktorými sa život nemaznal

Výber pre vás

Ak to spravím, tak ma zabije: Príbehy žien, s ktorými sa život nemaznal

Súvisiace články

Problémy s pohotovosťami neutíchajú: Lekári odmietajú slúžiť

Ohrozenie starostlivosti? Lekári kritizujú Kalavskú ohľadne Univerzitnej nemocnice

Tam, kde si rodičia so svojimi ratolesťami podávajú kľučky: Detskí lekári varujú pred kolapsom

Lekári jej dávali malé šance otehotnieť: Nakoniec porodila najťažšie dieťa v nemocnici

Výber pre vás