Dušan Valent

S mocou neprichádza len veľká zodpovednosť, ale aj strata schopnosti rozlišovať, kedy za neúspechom ostatných stoja vonkajšie okolnosti a kedy ich vlastné chyby. A takisto strata schopnosti objektívne usúdiť, čo je a čo už nie je primeraný trest.

Naznačuje to nová štúdia, ktorú vykonali psychológovia z&nbsp;Kalifornskej univerzity v&nbsp;San Diegu.

Výskumníci svoje závery postavili na troch odlišných, ale vzájomne sa doplňujúcich experimentoch. Tie uskutočnili v&nbsp;rôznych prostrediach, aby tak overili, ako ďaleko siaha platnosť ich zistení a&nbsp;zároveň to, či sú zistenia jednotlivých experimentov vierohodné. „Experimenty boli navrhnuté tak, aby sa ich výsledky doplňovali a&nbsp;navzájom overili,“ hovorí členka výskumného tímu Pamela K. Smithová.

Každý z&nbsp;viac ako tisícky účastníkov vyplňoval niekoľko špeciálnych dotazníkov v&nbsp;závislosti od toho, akú „rolu“ mu vedci pridelili. V&nbsp;rámci prvého a&nbsp;druhého experimentu im bolo pridelené postavenie univerzitného výskumníka, respektíve študenta. V&nbsp;rámci tretieho im bol náhodne pridelený status šéfa spoločnosti alebo podriadeného.

Dobrovoľníci dostali za úlohu vykonať rôzne úlohy. Napríklad posúdiť, či si administratívny pracovník, ktorý nedávno meškal s&nbsp;dokončením dôležitého projektu pre konflikty svojich priorít, zaslúži za svoju doterajšiu prácu platový bonus. Alebo hodnotiť prácu anonymného pracovníka, ktorý pri vykonávaní zadania urobil rôzne chyby.

Okrem iného sa ukázalo, že keď skupina ľudí, ktorým bol náhodne pridelený status vedúceho alebo podriadeného, hodnotila anonymného pracovníka, dobrovoľníci v&nbsp;pozícii vedúcich boli oveľa kritickejší a&nbsp;za pochybenia odporučili oveľa prísnejšie tresty. Ďalšie experimenty tieto zistenia potvrdili - ľudia s&nbsp;vyšším postavením videli chyby podriadených aj tam, kde ich spôsobili vonkajšie okolnosti, a&nbsp;spravidla odporúčali tvrdšie tresty.

Podľa odborníkov z&nbsp;výsledkov štúdie zároveň vyplýva, že pocit moci zvyšuje pravdepodobnosť, že danému človeku neprekáža spoločenská nerovnosť, pretože z&nbsp;nej viní ľudí, ktorí ňou trpia. Inými slovami, bohatí a&nbsp;mocní sú častejšie presvedčení, že bieda niektorých skupín obyvateľstva nie je zapríčinená objektívnymi spoločensko-ekonomickými príčinami, ale lenivosťou a&nbsp;neschopnosťou.

„V&nbsp;porovnaní s&nbsp;ľuďmi, ktorí nemajú v&nbsp;rukách takú moc, si bohatí a&nbsp;mocní menej často uvedomujú obmedzené možnosti ostatných ľudí. V&nbsp;dôsledku toho im prisudzujú väčšiu vinu za chyby alebo nedostatky. A&nbsp;tak im súčasná hierarchia moci pripadá viac opodstatnená,“ sumarizuje zistenia vedúci výskumu Yidan Yin. Podľa výskumníkov majú zistené psychologické javy celospoločenské dôsledky. Napríklad môžu ovplyvňovať prístup autorít - politikov či úradníkov - k&nbsp;ľuďom bez práce alebo bez domova, či k&nbsp;marginalizovaným a&nbsp;vylúčeným skupinám.

Bola to tvoja chyba! Bohatí a mocní vraj strácajú súdnosť

Výber pre vás

Bola to tvoja chyba! Bohatí a mocní vraj strácajú súdnosť

Súvisiace články

Život na bludných planétach? Vedci tvrdia, že je to možné!

Vojaci si nakúpili sudy pálenky a porazili sami seba. Bola to najpotupnejšia prehra histórie?

Dračí muž: TOTO je náš najbližší praveký príbuzný!

Ako hudba ovplyvňuje náš mozog: TOTO vás skutočne prekvapí

Jupiterov mesiac ukrýva prekvapenia: ​V útrobách mesiaca Europa to žije!

Výber pre vás

Jupiterov mesiac ukrýva prekvapenia: V útrobách mesiaca Europa to žije!