Plus 7 dní

Plán postaviť mesačnú elektráreň vyzerá na prvý pohľad až príliš fantasticky a neuskutočniteľne, no zdanie môže klamať. Stojí za ním totiž známa japonská spoločnosť Shimizu, ktorá je na trhu už viac ako dvesto rokov.

Zaoberá sa inžinierskymi prácami a špeciálnu pozornosť venuje novým technológiám, použiteľným aj v neštandardných prostrediach - napríklad v oceánoch alebo v kozme. Sem spadá aj jej vízia obrovskej mesačnej slnečnej elektrárne, pracovne nazvanej Lunar Ring.

Tento projekt možno skutočne nazvať megalomanský. Slnečnú energiu by mal totiž zachytávať obrovský pás solárnych panelov, obopínajúci celý Mesiac. Pre názornosť - mal by byť široký 400 kilometrov a 11-tisíc kilometrov dlhý. Pokiaľ ide o výkon takejto elektrárne, bola by schopná vyprodukovať viac než trikrát toľko energie, ako sa v priebehu jedného roka vyrobí v celých Spojených štátoch.

Pre tých, čo majú radšej čísla než názorné príklady - elektráreň by mala byť schopná vyrobiť 13-tisíc terawattov energie, zatiaľ čo v USA sa vyrobí približne 4 100 terawattov. To je údaj, ktorý platí za rok 2011.

Shimizu nechce odhadnúť cenu, no pokiaľ ide o potrebné technológie, mohla by sa takáto elektráreň začať stavať už v tretej dekáde tohto storočia. Nestavali by ju však ľudia, ale autonómne roboty, špeciálne vyvinuté na prácu na Mesiaci. Tie by mali na starosti ťažbu prírodných zdrojov, výrobu betónu a kompletizovanie solárnych článkov.

Na vývoji podobných strojov už v súčasnosti pracuje niekoľko firiem, ktoré by chceli na Mesiaci postaviť prvú trvalú základňu, nachádzajúcu sa na inom vesmírnom telese. A rozhodne by jej vybudovanie nebola len otázka technologickej prestíže. Na Zemi nám už pomaly dochádzajú základné suroviny, preto ich budeme musieť zháňať niekde inde. Do úvahy prichádza Mesiac, Mars a asteroidy.

Pokiaľ ide o Mesiac, ten je zaujímavý hlavne preto, že by sa pod jeho povrchom mohli nachádzať veľké ložiská mimoriadne vzácnych prvkov - európia a tantalu.

Prvý z nich sa využíva pri výrobe televíznych obrazoviek a ako zachytávač neutrónov v jadrových reaktoroch, druhý sa pridáva do rôznych zliatin a zvyšuje ich odolnosť proti korózii a žiaru. Používa sa aj v raketovej technike a tiež na výrobu niektorých chirurgických nástrojov a implantátov. Takisto sa uvažuje aj o ťažbe vzácneho izotopu hélia (hélium-3), ktoré by slúžilo ako palivo pri jadrovej fúzii.

Podobnými projektmi sa zaoberá napríklad privátna vesmírna ťažobná spoločnosť Planetary Resources, v ktorej sa angažujú aj také osobnosti ako zakladateľ Googlu Larry Page alebo režisér James Cameron. Pre nich by bola mesačná elektráreň priam darom z nebies, pretože by dokázala zabezpečiť dostatok energie pre ich stroje.

Prospech z budovania elektrárne by tak mali obe strany a nie je vylúčené, že v budúcnosti budú svoje úsilie koordinovať a zamerajú sa na výrobu prvých mimozemských ťažobných strojov, ktoré potrebujú obe strany.

A ako by takáto elektráreň mala fungovať? Energiu budú zachytávať solárne články nepretržite a na Zem sa bude vysielať z privrátenej strany Mesiaca bezdrôtovo dvoma cestami - prostredníctvom mikrovĺn a lasera.

Na Zemi by sa na niekoľkých miestach energia zachytávala, pričom by sa na nich nachádzali aj antény meniace mikrovlnnú energiu na jednosmerný elektrický prúd. Takáto elektráreň by mohla byť riadená na diaľku a fungovať úplne samostatne bez toho, aby sa o ňu museli starať ľudia. S plánom na jej postavenie prišla spoločnosť Shimizu už pred tromi rokmi, no vtedy veľký záujem nevzbudil.

Opäť sa o ňom začína hovoriť až teraz, impulzom bola havária japonskej jadrovej elektrárne Fukušima a s ňou súvisiaci odklon od jadrovej energie a hľadanie alternatívnych zdrojov, ktoré by ju mohli nahradiť. A slnečná elektráreň Lunar Ring je jedným z nich.

S opatrným súhlasom sa k celému projektu postavila dokonca aj japonská vesmírna agentúra Jaxa, ktorá by chcela v tretej dekáde tohto storočia vybudovať na Mesiaci robotickú autonómnu základňu. Tá by zároveň mohla slúžiť aj ako základ na realizáciu takého ambiciózneho projektu, ako je Lunar Ring. Otázka je, ako sa k takýmto plánom postaví zvyšok sveta.

Problém je v tom, že nerastné bohatstvo Mesiaca z právneho hľadiska nepatrí nikomu a nikto nie je oprávnený ekonomicky ho využívať. Preto nie je jasné, akým spôsobom by sa na ťažbu na jeho povrchu a ďalšie ekonomické aktivity, k akým patrí aj stavba obrovskej slnečnej elektrárne, udeľovala licencia.

Pritom to vyzerá tak, že túto otázku budeme musieť už čoskoro riešiť. Komerčného využitia Mesiaca by sme sa totiž mohli dočkať už v druhej polovici tohto storočia.

Japonci si trúfajú na všetko: Bude na Mesiaci elektráreň?

Výber pre vás