Martin Domček

Väčšina podobných štúdií sa zaoberá tým, ako je udalosťami v blízkom i vo vzdialenejšom vesmíre ohrozený ľudský život. Vedci David Sloan, Rafael Alves Batista a Abraham Loeb si však položili menej antropocentrickú otázku - čo by sa muselo prihodiť, aby život z našej planéty úplne vymizol a stala sa sterilnou.

Prišli na to, že zánik života by mohli na našej planéte spôsobiť tri najpravdepodobnejšie udalosti. Silné záblesky žiarenia gama, kolaps supernovy a dopad asteroidu. Teda tie, ktoré by viedli buď priamo, alebo sprostredkovane k extrémnemu zvýšeniu povrchovej teploty a zároveň k narušeniu ochrannej funkcie atmosféry. Otázka však je, čo je vlastne zánik života.

Vedci ho definovali ako situáciu, v ktorej by nedokázali prežiť ani extrémofily, teda formy života, adaptabilné na extrémne podmienky. Voľba padla na pomalky - maximálne milimetrové vodné živočíchy s valcovitým telom. Tie v rámci iných experimentov niekoľko hodín držali v prostredí s teplotou pod mínus 170 stupňov Celzia, potom ich premiestnili do prostredia s teplotou plus 150 stupňov a následne ich dali do vody s izbovou teplotou, kde o niekoľko hodín ožili. Pri inom experimente takmer tri štvrtiny z testovaných exemplárov prežili desaťdňový pobyt v otvorenom kozme. Ak by tieto „nezničiteľné“ živočíchy nedokázali prežiť, podľa spomínaných vedcov by bolo možné našu planétu definitívne označiť za neobývateľnú. Mohli by to spôsobiť tri spomínané udalosti, ktoré majú spoločné jedno - extrémne zvýšenie teploty. Viedlo by to k tomu, že voda z oceánov by sa vyvarila a všetok pozemský život by sa de facto upiekol - nakoniec aj pomalky.

Pozrime sa teraz na spomínané udalosti podrobnejšie. Najviac sa asi hovorí o možnosti dopadu veľkého asteroidu, čo je udalosť, ktorá našu planétu už niekoľkokrát postihla a podľa niektorých vedcov spôsobila minimálne jedno veľké vymieranie druhov. Približne pred 65 miliónmi rokov spôsobila takáto udalosť vymretie 75 percent živočíšnych druhov. Hlavne tých väčších a žijúcich na súši. Pamiatkou na ňu je impaktný kráter Chicxulub v Mexiku. Aby sa takáto udalosť zopakovala, presnejšie, aby ohrozila všetok život na Zemi, muselo by ísť o zrážku s naozaj veľkým telesom s hmotnosťou minimálne 1,7 x 1 018 ton.

Takýchto asteroidov a trpasličích planétok nie je v okolí našej planéty veľa (približne 20), navyše ich dráhy máme podchytené a pravdepodobnosť takejto udalosti je minimálna. Supernova: Dostatok energie na planetárnu kataklizmu by mohol priniesť aj výbuch supernovy a rázová vlna, ktorá ho sprevádza. Aby skutočne nastala, vedci vypočítali, že takáto supernova by sa musela nachádzať vo vzdialenosti maximálne 0,13 svetelného roku (0,04 parseku) od nás. A v nej nie je žiadna. Je to totiž oveľa bližšie, než sa nachádza naša najbližšia hviezda - Proxima Centauri. Tá je od nás vzdialená približne 4,24 svetelného roku. Ak by teoreticky v tejto vzdialenosti vybuchla nejaká supernova, tak voda v pozemských oceánoch by sa ohriala asi o 0,1 stupňa Celzia. To by však v systéme Alfa Centauri musela byť nejaká hviezda s ašpiráciou na supernovu. Najbližšia taká je od nás vzdialená takmer 150 svetelných rokov.

So supernovou čiastočne súvisí ďalšia možná príčina zániku pozemského života. Sú ňou intenzívne záblesky gama. Pokiaľ ide o svietivosť, sú to najvýraznejšie fyzikálne javy, vznikajúce prevažne v centrách galaxií, aké sme doteraz pozorovali vo vesmíre. Ich príčinou môže byť výbuch supernovy, zrážka neutrónových hviezd, kolízia hviezdy a čiernej diery, prípadne dvoch čiernych dier. Pred nimi nie sme nijako chránení a nevieme ich ani vopred predpovedať.

Niektorí vedci sa domnievajú, že sú to práve záblesky gama, ktoré dokážu spoľahlivo „sterilizovať“ celý vesmír tak, že inteligentný život jednoducho nemá dostatok času na rozvinutie. My máme zatiaľ šťastie, že ležíme viac-menej na galaktickej periférii, no je len otázka času, kedy sa tak stane. Existujú krátke a dlhé záblesky gama, v závislosti od príčiny ich vzniku, v každom prípade sa pri nich uvoľní extrémne množstvo energie, ktoré by dokázalo spoľahlivo zlikvidovať všetok život na Zemi. Pravda, muselo by k nemu dôjsť relatívne blízko, inak nás pred jeho dôsledkami chráni atmosféra.

Je naša Zem odolná proti hrozbám z vesmíru? Podľa vedcov ju môžu zničiť až tri katastrofy

Výber pre vás