Dušan Valent

Pátraniu po stopách mimozemského života venujú astronómovia a astrobiológovia už desaťročia obrovské úsilie. Nie­ktorí výskumníci upriamili pozornosť na Mars. Náš planetárny sused pred miliardami rokov oplýval oceánmi aj miernou klímou. Život by tu v podobe mikróbov mohol prežívať dodnes niekoľko metrov pod povrchom. Iní bádatelia stavili na ľadové mesiace Jupitera a Saturna. Europa, Ganymedes, Enceladus a ďalšie telesá skrývajú pod ľadovou škrupinou hlboké tekuté oceány.

Napokon je možné, že preteky o&nbsp;prvé potvrdenie mimozemského života vyhrá prehliadaný kandidát - Venuša.

„Keď sme uvideli náznak prítomnosti fos­fánu vo svetelnom spektre Venuše, bol to pre nás šok,“ hovorí astronómka Jane Greavesová z&nbsp;Cardiffskej univerzity. Fosfán (plyn zložený z&nbsp;vodíka a&nbsp;fosforu) na&nbsp;Zemi vzniká iba priemyselne alebo činnosťou anaeróbnych mikroorganizmov (žijúcich v&nbsp;prostredí bez kyslíka), takže sa považuje za&nbsp;jednu z&nbsp;najpresvedčivejších biosignatúr - indícií činnosti živých organizmov.

Čo je dôležité, vedci ho vo svetelnom spektre Venuše zistili pri pozorovaniach dvoch observatórií: Vesmírneho ďalekohľadu Jamesa Clerka Maxwella (JCMT) na&nbsp;Havaji a&nbsp;ešte citlivejšej sústavy rádioteleskopov ALMA v&nbsp;Čile.

Fosfán sa podľa vedcov nachádza v&nbsp;oblakoch Venuše, a&nbsp;to v&nbsp;pomerne malej koncentrácii, iba asi 20 molekúl v&nbsp;miliarde. Aj to je však podľa výpočtov priveľa, aby mohol vzniknúť vďaka prirodzeným chemickým alebo geologickým procesom.

„Vznik fosfánu na&nbsp;Venuši je bez pričinenia života na&nbsp;základe nášho súčasného chápania fosfánu v&nbsp;atmosférach kamenných planét v&nbsp;podstate vylúčený,“ hovorí astronóm Európskej vesmírnej agentúry (ESO) Leonardo Testi, ktorý sa na&nbsp;objave nepodieľal.

Autori novej štúdie netvrdia, že objavili život na&nbsp;Venuši, len argumentujú, že ich zistenie je v&nbsp;súlade s&nbsp;prítomnosťou živých organizmov v&nbsp;mračnách tejto planéty. Zároveň uznávajú, že na&nbsp;potvrdenie „venušského“ života budú potrebné ďalšie výskumy.

Pripomínajú tiež, že hoci teplota vo výške 30-50 km nad žeravým povrchom Venuše dosahuje príjemných 30 °C, ide o&nbsp;neuveriteľne kyslé prostredie. Oblaky tvorí z&nbsp;90 percent kyselina sírová, čo predstavuje vážny problém pre akýkoľvek mikroorganizmus, ktorý by tu chcel prežiť.

„Na&nbsp;Zemi môžu niektoré mikróby zniesť v&nbsp;okolitom prostredí asi päťpercentnú kyselinu, ale oblaky na&nbsp;Venuši tvorí prakticky iba kyselina,“ hovorí členka výskumného tímu Clara Sousa Silvová.

Aj ostatní vedci sú objavom nadšení, no varujú pred unáhlenými závermi. „Ak si mám vybrať medzi neznámymi chemickými procesmi, neznámymi geologickými procesmi a&nbsp;neznámymi organizmami, tretia možnosť sa vždy ocitne ďaleko za&nbsp;prvými dvomi,“ hovorí astronómka Jessie Christiansenová z&nbsp;Ústavu exoplanetárnych vied NASA.

Výskumník John Carpenter z observatória ALMA dokonca upozorňuje, že signál poukazujúci na prítomnosť fosfánu môže byť falošný. „Zistený signál je príliš slabý a&nbsp;autori ho získali až pomocou výrazného spracovania dát. Toto spracovanie mohlo viesť k&nbsp;vzniku umelého signálu s&nbsp;rovnakou frekvenciou ako fosfán,“ upozorňuje.

Prekvapenie na Venuši: Tak blízko k potvrdeniu mimozemského života sme ešte neboli!

Výber pre vás

Prekvapenie na Venuši: Tak blízko k potvrdeniu mimozemského života sme ešte neboli!

Súvisiace články

Toto nás čaká: Ďaleká mŕtva hviezda demonštruje budúcnosť Zeme

Viete, kde boli najkrajšie pláže v celej Slnečnej sústave?

Výber pre vás