Dušan Valent

Zapisovanie poznámok prebieha čoraz častejšie na digitálnych zariadeniach. Tradičné „pero a papier“ ustupujú notebookom, tabletom a smartfónom aj v školách, a to už od najnižších ročníkov. Výskumníci porovnávajúci vplyv písania na klávesnici a písania perom na papier však volajú po zvrátení tohto trendu.

Psychologička Audrey Van der Meerová z&nbsp;Nórskej univerzity vedy a&nbsp;technológií s&nbsp;kolegami skúmali aktivitu mozgu u&nbsp;12-ročných detí a&nbsp;dospelých pri rôznych spôsoboch zapisovania poznámok. Pomocou elektroencefalografu s&nbsp;250 elektródami zistili, že mozog dospelých aj detí je oveľa aktívnejší pri písaní rukou na&nbsp;papier než pri písaní na klávesnici.

Zistený vzorec mozgovej aktivity podľa vedkyne naznačuje, že „staromódne“ písanie poznámok vedie k&nbsp;lepšiemu osvojovaniu informácií. „Ak si zoznam na&nbsp;nákup alebo poznámky z&nbsp;vyučovacej hodiny zapíšete rukou a&nbsp;nie klávesnicou, obsah si lepšie zapamätáte,“ hovorí Audrey Van der Meerová.

Používanie pera a&nbsp;papiera podľa nej poskytuje viac podnetov a&nbsp;akýchsi záchytných bodov, na&nbsp;ktorých sa neskôr ukotvia spomienky.

„Písanie rukou vedie k&nbsp;oveľa intenzívnejšej aktivite senzomotorických častí mozgu. Pri tlačení pera o&nbsp;papier, pri vnímaní písmen, ktoré píšete, a&nbsp;vnímaní zvuku samotného písania sa aktivuje nervová sústava do&nbsp;oveľa významnejšej miery. Tieto senzorické zážitky pomáhajú prepájať rôzne časti mozgu a&nbsp;takpovediac nastaviť mozog na&nbsp;učenie. Lepšie si osvojujeme nové poznatky a&nbsp; zapamätáme si ich dlhšie,“ hovorí Van der Meerová.

Z novej štúdie aj zo starších výskumov podľa vedkyne vyplýva, že deti by mali byť vedené ku kresleniu a k písaniu na papier do čo najväčšej miery, a to obzvlášť v škole. Zdôrazňuje, že zavádzanie „digitálneho učenia“ nesmie nahradiť manuálne písanie rukou na papier.

„Vývoj v&nbsp;posledných rokoch sa uberá smerom, pre ktorý riskujeme, že jedna alebo niekoľko generácií stratí schopnosť písať rukou. Náš výskum naznačuje, že je to veľmi neblahý následok,“ hovorí Van der Meerová. „Naučiť sa písať rukou na&nbsp;papier trvá dlhšie a&nbsp;je to namáhavejšie ako písanie na&nbsp;klávesnici, ale ide o&nbsp;dôležitý proces pre detský mozog.“

Psychologička vysvetľuje, že keď píšeme na&nbsp;klávesnici, používame ten istý pohyb pre každé písmeno. Písanie rukou naproti tomu vyžaduje zapojenie jemnej motoriky a&nbsp;vnímanie širšieho spektra vnemov. „Je dôležité, aby sa detský mozog dostal do&nbsp;tohto stavu prospešného pre učenie čo najčastejšie,“ upozorňuje Van der Meerová. „Esej by som síce písala na klávesnici, ale poznámky z vyučovania by som si určite radšej písala manuálne na papier.“

plyv všadeprítomných elektronických zariadení na vzdelávanie a učenie je predmetom rýchlo rastúceho počtu štúdií. Celkový obraz zatiaľ nie je úplne jasný. Črtá sa viacero negatív. Predovšetkým sa ukazuje, že silný sklon gúgliť informácie u študentov (namiesto zapamätávania) súvisí s horšími výsledkami testov. Viaceré výskumy tiež potvrdili súvislosť nadmerného (ale nie mierneho) trávenia času videohrami či sociálnymi sieťami a zhoršeného prospechu. Niektoré výskumy však priniesli pozitívne zistenia. Napríklad sa ukazuje súvislosť medzi lepším prospechom a písaním školských prác, ako sú eseje a predovšetkým seminárne práce, na počítači.

Späť k peru a papieru: Písanie na klávesnici ohrozuje učenie a pamäť detí!

Výber pre vás

Späť k peru a papieru: Písanie na klávesnici ohrozuje učenie a pamäť detí!

Súvisiace články

Strácate chuť do jedla? Nemusí to byť kvalitou či chorobou. Vedci radia, čo treba zmeniť

Synček už prespí celú noc: Spoveď matky, ktorá podáva dieťaťu dodnes zakázané CBD

Veľký mýtus o autách na elektrický pohon: Elektromobily nie sú len hudbou budúcnosti

Výber pre vás