Dušan Valent

Pozorovať vesmír obvykle znamená hľadieť do minulosti. Napríklad svetlo niektorých hviezd, ktoré vidíme voľným okom na oblohe, k nám putovalo tisícky rokov. Ale čo budúcnosť? Sledovať udalosti, ktoré sa ešte neodohrali, samozrejme, nedokážeme. Tímu európskych vedcov sa však podarilo pozorovať tie isté procesy, aké čakajú slnečnú sústavu asi o šesť miliárd rokov, na príklade mŕtvej hviezdy vzdialenej 2 000 svetelných rokov. Výsledky pozorovaní zverejnili v&nbsp;prestížnom vedeckom časopise Nature.

Starnutie a smrť hviezd sprevádza dramatická transformácia. Najprv 200- až 300-násobne zväčšia svoj objem – fáza červeného obra. Následne odvrhnú svoje vonkajšie obaly a zvyšok sa scvrkne do extrémne hustého jadra, takzvaného bieleho trpaslíka. Ten môže dosahovať hmotnosť Slnka, ale iba rozmery Zeme.

&nbsp;Európski vedci sa zamerali na bieleho trpaslíka s&nbsp;označením WD J091405.30+191412.25. Bielych trpaslíkov tvorí prevažne kyslík a&nbsp;uhlík. Na povrchu tohto telesa však astronómovia zachytili stopy vodíka. Jeho prítomnosť sprvu vysvetľovali prítomnosťou hviezdneho spoločníka, keď­že mnohí bieli trpaslíci vďaka silnej gravitácii odsávajú hmotu blízkym hviezdam, ktoré sú obvykle bohaté na vodík. Ibaže po hviezdnom spoločníkovi nenašli ani stopy.

Čo bolo ešte zvláštnejšie, na povrchu skúmaného bieleho trpaslíka zistili okrem vodíka síru. Vo hviezdach je veľmi vzácna, čo naznačilo, že teleso pohltilo mate­riál iného ako hviezdneho pôvodu.

Aby záhadu vyriešili, výskumníci využili spektrograf veľmi veľkého ďalekohľadu (VLT) Európskeho južného observatória (ESO) v&nbsp;Čile. Okolo bieleho trpaslíka zistili plynný disk, ktorý mŕtva hviezda absorbuje. Jeho zloženie prezradilo, že materiál disku pochádza z&nbsp;obrovskej planéty podobnej Uránu a&nbsp;Neptúnu.

Musí ísť o úchvatné divadlo. Zvyšok mŕtvej hviezdy s rozmermi menej ako 10-tisíc kilometrov odsáva atmosféru trikrát väčšej planéty tempom asi 3 300 ton za sekundu. A vytvára sedem miliónov kilometrov široký rotujúci disk plynu. Prečo sa však zistená obrovská planéta zatúlala tak blízko k bielemu trpaslíkovi, aby jej začal odsávať atmosféru? Podľa astronómov ju z pôvodnej obežnej dráhy zrejme vychýlili gravitačné interakcie s ostatnými, zatiaľ neobjavenými planétami. Ak sa ich podarí potvrdiť, pôjde o prvú známu planetárnu sústavu bieleho trpaslíka.

Nový výskum demonštruje, že aj planéty, ktoré „prežijú“ fázu červeného obra svojej hviezdy, môžu byť neskôr rôznymi spôsobmi nepriaznivo zasiahnuté aktivitou jej zmršteného jadra. Podľa astronómov nám to ponúka dobrú predstavu, čo čaká slnečnú sústavu asi o&nbsp;šesť miliárd rokov.

&nbsp;„Slnko sa vo fáze červeného obra roztiahne takmer k&nbsp;obežnej dráhe Zeme. Merkúr, Venuša a&nbsp;možno aj Zem budú pohltené. Ale neskôr sa Slnko zmení na bieleho trpaslíka a&nbsp;stratí časť hmoty, takže Mars, pásmo asteroidov, Jupiter a&nbsp;ďalšie planéty sa odeň vzdialia,“ hovorí spoluautor výskumu Christopher Manser.

Podľa Mansera je možné, že niektoré gravitačné interakcie vychýlia telesá, takže napokon spadnú do bieleho trpaslíka. „Ak Jupiter alebo Saturn zostanú príliš blízko, silná radiácia Slnka zmeneného do podoby bieleho trpaslíka spôsobí odparenie ich atmosféry, takže z&nbsp;nich zostanú len kamenné jadrá,“ uzatvára vedec.

Toto nás čaká: Ďaleká mŕtva hviezda demonštruje budúcnosť Zeme

Výber pre vás

Toto nás čaká: Ďaleká mŕtva hviezda demonštruje budúcnosť Zeme

Súvisiace články

Prvý vesmírny DJ: Taliansky kozmonaut roztancoval tisícky ľudí priamo z obežnej dráhy Zeme

Ako sa modliť vo vesmíre: Arabský kozmonaut musel riešiť svoj let s duchovnými

Zvláštny úkaz na Urale: Hory pukajú, vidno to až z vesmíru

Keď hviezdy blednú: Aj Slováci pátrajú po vzdialenom živote a hrozbách z vesmíru...

Výber pre vás