Mária Krížová

Stále neviete, kde sme? Tak spomeňme ešte arganový olej, známy ako tekuté zlato, a už niet pochybností, že všetky spomenuté indície smerujú k jednej krajine. Kto sa vyberie do Maroka, neoľutuje. Svojou pestrosťou uspokojí horala, historika a rovnako umelca či kulinára.&nbsp;&nbsp;

Zo španielskeho prístavu Algecíras sa za 45 minút plavby trajektom ocitáme v&nbsp;Ceute, ktorá je síce africká, ale ešte stále španielska. Až tu prechádzame marockú hranicu a&nbsp;začíname si užívať atmosféru v&nbsp;duchu tunajšieho hesla: „Kam sa ponáhľaš? Veď si v&nbsp;Afrike!“ Pohľady upierame na skalnaté pohorie Ríf. Keby sme sa vydali hore vrchmi, všade by sme boli obklopení políčkami nelegálnej konopy. Tento región je jeden z&nbsp;najchudobnejších v&nbsp;krajine a&nbsp;o&nbsp;kontroverzné rastlinky sa tu starajú tisíce drobných roľníkov. Hoci sú od roku 1954 zakázané, všeobecne sú špecifickí farmári tolerovaní. Stroskotali totiž akékoľvek pokusy presvedčiť ich, aby sa zamerali na paradajky či avokádo, a&nbsp;v&nbsp;čase zberu sem mieria plné autobusy brigádnikov z&nbsp;neďalekého Tangeru. „Pestovanie konopy je predsa súčasťou nášho tradičného poľnohospodárstva, čo je na tom zlé?“ reagujú domorodí obyvatelia, pre ktorých sa hašiš stal zdrojom živobytia. Nuž a&nbsp;keďže je Maroko obľúbená dovolenková destinácia, mnohí turisti sú počas celého pobytu „vysmiati“. Pre tvrdé tresty si však previezť drogu cez hranice trúfne málokto.

Po krátkej zastávke v&nbsp;pokojnom mestečku na oceánskom pobreží Larache smerujeme do marockej metropoly Rabat. Dávno pred jeho vznikom tu ležalo mesto založené Feničanmi, neskôr ich vystriedali Kartáginci, nakoniec Rimania. Po zániku Rímskej ríše doslova zmizlo v&nbsp;piesku púšte. Až v&nbsp;10. storočí sa sem znova vrátil život. Vyrástla najskôr pevnosť, ktorá zohrala dôležitú úlohu vo svätej vojne, neskôr nové mesto. V&nbsp;12. storočí z&nbsp;neho almohadský sultán urobil kráľovské sídlo a&nbsp;organizoval výpady až do zámorskej Andalúzie. Najvýznamnejší z&nbsp;almohadských sultánov v&nbsp;ňom chcel vybudovať druhú najväčšiu budovu islamského sveta, Hassanovu mešitu. Mala sa stať symbolom moci a&nbsp;víťazstva nad Španielmi. Po jeho smrti zostala nedokončená. Dnes z&nbsp;nej možno vidieť len 44 metrov vysoký nekompletný minaret, Hassanovu vežu, zvyšok zničilo v&nbsp;roku 1755 zemetrasenie. Rabat upadol, keď vládcovia dali prednosť mestu Fez. V&nbsp;17. storočí sa doň začali sťahovať španielski moslimovia i&nbsp;maurskí piráti. Až očista od korzárov viedla k&nbsp;jeho znovuzrodeniu.

V&nbsp;porovnaní s&nbsp;Rabatom má Casablanca asi dvojnásobný počet obyvateľov a&nbsp;je najväčším marockým mestom. Po príchode mierime rovno k&nbsp;Veľkej mešite Hassana II., ktorá je po Mekke a&nbsp;Medine tretia najvýznamnejšia na svete. Dovnútra vojde asi 20-tisíc ľudí, na obrovské námestie ďalších 80-tisíc. Sprievodca nám vysvetľuje: „Je obklopená morom, čo má symbolizovať verš z&nbsp;Koránu - Alahov trón stál na vode.“

My však nestojíme. Frčíme ďalej, čoraz bližšie k&nbsp;jednému z&nbsp;našich cieľov, vrcholu najvyššieho pohoria Atlas. Podvečer v&nbsp;marrákešskom kempe narýchlo vykladáme batohy a&nbsp;utekáme si aspoň na chvíľu vychutnať atmosféru v&nbsp;nočných uliciach. Nasýtených architektúrou a&nbsp;životom moslimského sveta nás na ďalší deň čaká štvortisícovka Džabal Tubkál.

V&nbsp;mestečku Asni meníme autobus za dedinský nákladiak určený na prepravu dobytka a&nbsp;na dobrácke oslíky nakladáme batožinu. V&nbsp;mestečku Imlil vo výške 1&nbsp;750 metrov začíname výstup na horskú chatu po Džabalom. Menej zdatným to trvá sedem hodín, trénovanejším stačí štyri-päť hodín. Na každej tretine výstupu stojí malá zastávka s&nbsp;poctivou čerstvou šťavou z&nbsp;pomarančov, najväčšia odmena v&nbsp;úpornom teple. Pod horou sa môžete ubytovať v&nbsp;horskej chate, rozložiť vlastný stan alebo sa zazipsovať do spacieho vaku pod holým nebom.

Džabal Tubkál je najdostupnejší vrchol v&nbsp;pohorí Vysoký Atlas. Leží v&nbsp;jeho strednej časti, preto ponúka horalom a&nbsp;milovníkom vrchov najviac trekových ciest. O&nbsp;piatej ráno už svietime čelovkami ako svätojánske mušky a&nbsp;stúpame nahor. Až do výšky 4&nbsp;167 metrov. Tam nás víta silný vetor, prenikajúci cez všetky vrstvy odevu až na kožu. Máme problém nadýchnuť sa. Za vynaloženú námahu nás odmeňuje aspoň kostrbaté slnko, ktoré vytvára okolo masívu neuveriteľnú scenériu. Nadchýnajúci sa fantastickou panorámou ešte netušíme, že nám cesta nadol dá poriadne zabrať. Nehovoriac o&nbsp;nákladiaku, štrajkujúcom na každom metri, v&nbsp;ktorom na spiatočnej ceste do Asni stojíme natlačení „telo na telo“. Únavu rozptýli zábavný pohľad na nášho šoféra. „Tankuje“ od okoloidúcich áut šťavu, aby s&nbsp;nákladom vyšťavených turistov dorazil niekam do civilizácie. Celú situáciu ešte viac vyhrotí kolapsový stav unavenej turistky, s&nbsp;ľahkou reakciou na výškovú chorobu. Našťastie, všetko dopadne dobre.

Ráno sa s&nbsp;novou energiou zahryzneme do červenej perly Maroka - Marrákeša. V&nbsp;hlavnom stredisku Berberov si na neopakovateľnom námestí Džemaa-el-Fna užijete všetko, na čo len pomyslíte. Každodenné divadlo od zaklínačov hadov cez predavačov pomarančovej šťavy, bubeníkov, umelkýň, ktoré vás vymaľujú hennou. Keď sa zotmie, veľké priestranstvo sa zaplaví chuťovkami od výmyslu sveta a&nbsp;kulinárski fajnšmekri si skutočne prídu na svoje. Všade naokolo stoja reštaurácie, kde musíte v&nbsp;prvom rade skúsiť národný tradičný tažin, kuskus či hariru. V&nbsp;uličkách trhu v&nbsp;medine, nazývanom v&nbsp;arabskom svete suk, sa celkom iste stratíte. Nemáte šancu vrátiť sa tou istou cestou na pôvodné miesto. Sme úplne pohltení atmosférou, kupčíme s&nbsp;obchodníkmi, ktorí nás trhajú za rukáv: „Veď len sa pozrite.“ Teplomer ukazuje 46 stupňov, nemožno sa čudovať predavačom, ktorí vo svojich obchodíkoch polihujú a&nbsp;snažia sa hladní a&nbsp;smädní teplo jednoducho prespať.

Večer sa námestie mení, ramadán náladu ešte umocňuje. Všetko je intenzívnejšie, hlučnejšie, živšie, lákajú nás stánky s&nbsp;grilovanými rybami, baklažánmi, so zeleninou a&nbsp;s&nbsp;ostatnými dobrotami. Unikáme k&nbsp;mešite Koutoubia. Jej minaret je dominantou mesta, ktorého história sa začala písať už v&nbsp;11. storočí. Hlavne panovník Ben Youssef sa zaslúžil o&nbsp;najväčší rozkvet Marrákeša, vďaka čomu sa stal baštou západného islamu. Nájazdom novej dynastie Almohádovcov bol roku 1147 doslova zmetený, v&nbsp;krátkom čase však získal opäť vý­znam ako centrum vzdelanosti. Keď sa sídlo novej vlády prenieslo do Fezu, nanovo upadol. V&nbsp;súčasnosti je predovšetkým mestom mladých, umelcov, centrom zábavy a&nbsp;rušného života.

Po nočnej jazde cez pohorie Atlas sa dostávame do kaňonov Dádes a&nbsp;Todra. Tu sa príroda naozaj pohrala. Miestami sú kamenné steny vysoké aj 300 metrov od seba vzdialené len 10 metrov. Nasadáme na strechy džípov, neskôr nás čakajú voňavé ťavy vedené Berbermi. Pieskové duny Erg Chebbi tvoria 30 kilometrov dlhý pás a&nbsp;miestami dosahujú výšku až 150 metrov.

Rozprávkovým prostredím putujeme až do západu slnka. Sedieť na kopci duny s&nbsp;bosými nohami zaborenými do horúceho piesku a&nbsp;sledovať, ako obrovská žeravá guľa klesá za horizont, je práve na Sahare zážitok na celý život. Cítite len aktuálne okamihy, slnko meniace červenooranžovožlté spektrá farieb a&nbsp;neskôr tmavnúce ticho púštnej mystiky. Berberi nám v&nbsp;kašbe, ako všeobecne pevnosť nazývajú, pripravujú pestrý tradičný večer. Začína sa skvelou večerou kallyou, nasledujú bubny, tance. Neverbálnou rečou a&nbsp;gestikuláciou sa s&nbsp;domorodcami dorozumievame takmer do rána. Berberi predstavujú skupinu jazykovo a&nbsp;kultúrne príbuzných etník, ako sú Tuarégovia, žijúci na území Maroka a&nbsp;Alžírska. Časť z&nbsp;nich žije poľnohospodárskym životom, časť ako kočovní pastieri.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/atlas-dunami-kam-zenies-afrike-objavuj-uzivaj-skus-dobre-fajcivo-budes-vysmiaty/2" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII ►►►</a>

Takmer by sa odísť nechcelo, keby nás nelákal starobylý Fez. Najstaršie kráľovské mesto zaradilo UNESCO právom medzi kultúrne skvosty. Pre medinu Fés-el-Báli s&nbsp;labyrintom deväťtisíc uličiek ho vyhľadávajú cestovatelia z&nbsp;celého sveta. Na vlastné oči vidíme koželuhy, jedno z&nbsp;mála miest na svete, kde sa ešte ručne farbí koža. Slávna brána Bab Boujeloud je vstupom do mediny, za ňou sa v&nbsp;momente ponoríme do davu ľudí, s&nbsp;pocitom, že sme úplne stratení. Pomerne rýchlo však pochopíme značky v&nbsp;uličkách, čo nám dáva odvahu túlať sa lákavými zákutiami. Fez bol v&nbsp;9. storočí intelektuálnym centrom šírenia vzdelanosti. Dynastia Merenidovcov zjednotila Maroko a&nbsp;Fez sa roku 1248 stal sídlom ich vlády. Od 16. storočia celkovým úpadkom islamu aj Fez stratil na význame a&nbsp;takto zakonzervovaný, s&nbsp;islamskou tradíciou a&nbsp;chválou islamského umenia i&nbsp;vzdelanosti, zostal dodnes. Akoby sa v&nbsp;ňom zastavil čas.

Atlas nad dunami: Kam sa ženieš v Afrike? Objavuj, užívaj, skús dobré fajčivo, budeš vysmiaty

Výber pre vás

Atlas nad dunami: Kam sa ženieš v Afrike? Objavuj, užívaj, skús dobré fajčivo, budeš vysmiaty

Súvisiace články

Ostrov dlhovekých: Storočným na Sardínii neublížil ani koronavírus!

S nohou na stoličke: Gréci nie sú leniví, majú len vlastné tempo života!

Všetci svätí Neapola: V ukričanom meste uctievajú svätcov, mŕtvych, penisy aj futbalistov

Vôňa džungle: Utečenci táboria na francúzskom pobreží v hrozných podmienkach

Záhorák v Silicon Valley: Šikovným to sype. V práci majú fitness, golf, váľandy i jedlo zdarma

Výber pre vás