<p>zahraničie, zahraničná politika, život v zahraničí, zaujímavosti zo zahraničia
dlhé roky sa venuje zahraničnej politike, začínala v denníku, pokračovala v elektronických médiách, pracovala ako spravodajkyňa Rádia Slovensko v Poľsku</p>

Zuzana Kohútková

Pol roka bojov dvoch poľnohospodárskych veľmocí uvrhlo krehký svetový potravinový systém na úplné dno. Potrebujúcim krajinám sa obmedzila potravinová pomoc a&nbsp;Svetový potravinový program súrne potrebuje 14 miliárd dolárov. Rusko-ukrajinská vojna urýchľuje katastrofu, ktorú prehĺbili klimatické zmeny. Zvýšili sa ceny palív, hnojív, obilia, znížila sa poľnohospodárska produkcia. To má za následok ďalší nárast cien potravín, menšiu kúpyschopnosť, menši investície do pestovania plodín, čoho následkom je menej úrody a&nbsp;ďalší nárast cien... Začarovaný kruh a&nbsp;svetlo na konci tunela nevidieť.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/bude-horsie-zeme-stava-globalna-hladova-dolina-taka-megakriza-tu-este-nebola" target="_blank" rel="noopener">Viac fotografií si pozrite v GALÉRII.</a>

Agresia Moskvy v&nbsp;tzv. obilnici Európy veľmi vážne zatriasla svetovými trhmi potravín a&nbsp;ceny obilia vystrelili raketovo nahor. Zmluva o&nbsp;opätovnom otvorení koridorov v&nbsp;Čiernom mori pre lode s&nbsp;obilím z&nbsp;Ukrajiny na istý čas situáciu upokojila. Trhy pri vidine dodávok cca 20 miliónov ton obilia z&nbsp;ukrajinských sýpok koridor zaznamenali v&nbsp;období od polovice júna do polovice júla pokles cien o&nbsp;14,5 %. Lenže dohoda je podľa pozorovateľov nestabilná. Keď po porozumení Turecka, Ruska, Ukrajiny a&nbsp;OSN uzrela 22. júla svetlo sveta, Moskva okamžite odpálila rakety na prístavnú Odesu a&nbsp;Kyjev. Väčšina lodí, ktoré sa cez čiernomorský koridor dostali, bolo tých, čo uviazli v&nbsp;prístavoch ešte na začiatku vojny. A&nbsp;stačí „jedna zablúdená raketa“, ako cituje expertov portál Politico, a&nbsp;„koridor sa opäť uzavrie“. Navyše, ak sa aj neuzavrie, resty vo vývoze sa už zrejme nedoženú, aj keby Rusko a&nbsp;Ukrajina vybičovali export na plné obrátky. Všetky tieto faktory môžu popohnať ceny obilia opäť nahor.

Až v&nbsp;36 krajinách predstavuje&nbsp; dovoz pšenice z Ruska a&nbsp;Ukrajiny vyše polovicu importu tejto komodity. Navyše, nedostatok obilia a&nbsp;zvýšenie cien prinútili humanitárne organizácie znížiť potravinové prídely pre krajiny ako napríklad Jemen.

&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; Vojna dvoch poľnohospodárskych gigantov a&nbsp;následný nárast cien palív, energií, hnojív a&nbsp;potravín zvýšila počet krajín neschopných platiť za potravinové produkty na 60, uvádza Politico. Za všetko sa všade platí viac, od Peru po Burundi. Ako príklad uvádza portál blízkovýchodný Libanon, ktorý gro pšenice dováža z&nbsp;Ruska a&nbsp;Ukrajiny. V&nbsp;krajine stúpla inflácia cien potravín na 122 percent! Podľa Svetovej banky je však inflácia v&nbsp;takmer všetkých krajinách s&nbsp;nižšími a&nbsp;strednými príjmami taká vysoká, že ľudia si nebudú môcť dovoliť kúpiť základné potraviny ani v&nbsp;tam, kde doteraz nedostatok nebol. Podľa Svetového potravinového programu tak okolo 50 miliónov ľudí zo 46 krajín môže spadnúť do hladovej pasce.

Ako ďalší príklad začarovaného kruhu uvádza Politico Srí Lanku. Nízke valutové rezervy krajiny sťažujú dovoz potravín, vláda sa snažila zvrátiť prepad platobnej bilancie zákazom importu umelých hnojív, čo v&nbsp;kombinácii s&nbsp;úplným zákazom ich používania viedlo k&nbsp;zničeniu polovice úrody ryže na ostrove. „Domáca produkcia potravín za ostatný rok prudko klesla, nedostatok pohonných hmôt skomplikoval zber, prepravu i&nbsp;predaj plodín. A&nbsp;import je nesmierne drahý,“ cituje portál Politico Shalmaliu Guttalovú, výkonnú riaditeľu think tanku Focus on the Global South. Podobne aj v&nbsp;iných krajinách pestovanie zdraželo. Ceny hnojív boli aj pred rusko-ukrajinskou vojnou vysoké, lenže vystrelili dohora v&nbsp;dôsledku zdražovania iných komodít. Ale ak poľnohospodári na celom svete nebudú používať hnojivá, aby nezvyšovali výdavky, bude menšia úroda. Cenové skoky ohrozujú budúce úrody a&nbsp;sú predzvesťou, že potraviny zostanú dlhodobo drahé, povedal pre Politico nemenovaný úradník OSN.

Najviac postihnuté sú krajiny ako Etiópia, Nigéria, Južný Sudán, Somálsko, Afganistan a&nbsp;Jemen. Tieto štáty chronicky trpia nedostatkom potravín, ale v&nbsp;dôsledku krízy a&nbsp;sucha hrozí, že tam z&nbsp;hladu zomrie najmenej 750-tisíc ľudí, z&nbsp;toho 400-tisíc len v&nbsp;samotnom regióne Tigraj v&nbsp;Etiópii, kde zúri občianska vojna. Sucho však už nie je doménou čierneho kontinentu. V&nbsp;mnohých častiach sveta živelné katastrofy ako extrémne horúčavy či povodne ničia úrody, v&nbsp;dôsledku čoho potraviny opäť len rastú a&nbsp;ich produkcia sa znižuje. „Svet potrebuje poľnohospodárov pracujúcich na plné obrátky na všetkých kontinentoch, pretože kvôli klimatickým zmenám vždy bude nejaký región sveta v&nbsp;problémoch,“ cituje Politico Robyne Andersonovú z&nbsp;Výboru OSN pre potravinovú bezpečnosť.

Potravinová kríza sa nebude dať zvládnuť bez poriadnej finančnej injekcie, je však otázne, či bohatšie krajiny ešte nejaké rezervy majú. Svetový potravinový program zhromaždil na tento rok osem miliárd dolárov od donorov, ale potrebuje 22 miliárd! A&nbsp;to je len zaplátanie tohtoročnej diery na hladovom vreci, aby nezomieralo toľko ľudí. Finančná injekcia by síce pomohla zmierniť najhoršie dopady krízy, ale nie je to systémové riešenie, ktoré svet potrebuje ako soľ.

Bude horšie: Zo Zeme sa stáva globálna hladová dolina, taká megakríza tu ešte nebola!

Výber pre vás