Vždy som túžila vidieť Auroru borealis. Viackrát som sa aj vybrala do severských krajín, ale márne. Nezvolila som správny čas, ani zamračené počasie mi nehralo do karát. Je to trochu lotéria, hop alebo trop. Keďže som už nemala chuť príliš riskovať, stavila som na istotu&nbsp;– našla som si prácu a&nbsp;vybrala sa za polárny kruh na dlhšie obdobie.

Robotu som si začala hľadať v&nbsp;dostatočnom predstihu, už v&nbsp;lete. Odoslala som asi 50 životopisov, uchádzala sa o&nbsp;najrozličnejšie pozície&nbsp;–&nbsp;od zarezávania na husky farme cez domovníčku v&nbsp;hoteli až po animátorskú rolu elfa či dokonca Santu. O&nbsp;Fínsku som nevedela veľa, o&nbsp;to poctivejšie som sa vrhla na štúdium krajiny a&nbsp;po absolvovaní niekoľkých pohovorov som získala zamestnanie turistickej sprievodkyne v 60-tisícovom laponskom meste Rovaniemi. Už mi zostávalo len kúpiť letenku a&nbsp;v&nbsp;októbri sa vybrať za dobrodružstvom. 

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/cesta-polarnou-ziarou-slovenka-splnila-sen-este-jej-to-aj-dobre-zaplatili" target="_blank">FOTO z dediny Santa Clausa v GALÉRII</a>

Očakávania boli obrovské, ale aj rozpaky po prílete. Namiesto vysnívanej zasneženej krajiny ma privítalo daždivé, sychravé počasie. Zamestnávateľ ma síce ubytoval v&nbsp;peknom apartmáne, ale ten spočiatku pôsobil neútulne&nbsp;– všetky veci boli poukladané v&nbsp;škatuliach. A&nbsp;to zďaleka ešte nebolo to najhoršie. Chcela som si nabiť mobil a&nbsp;zistila, že nefunguje elektrina. Zúfalo som sa snažila zohnať pomoc, kontaktovala susedov, vytáčala rôzne čísla, ale všade som narazila na fínčinu, po anglicky nehovoril nikto. Asi nemusím zdôrazňovať, že zo severského jazyka som v&nbsp;tom čase neovládala ani slovo. Zostala som sama v&nbsp;tmavej, studenej izbe bez teplej vody a&nbsp;rozmýšľala, či moje rozhodnutie vybrať sa za polárny kruh nebolo trochu unáhlené.

Šťastie sa na mňa usmialo už na ďalší deň. Podarilo sa mi konečne skontaktovať so šéfom, ten rýchlo odstránil problémy s&nbsp;elektrinou. Navyše som sa od neho dozvedela ďalšiu výbornú správu. Spoločnosť, pre ktorú som mala počas nasledujúcich troch mesiacov pracovať, ponúka stovku rôznych exkurzií – jazdy bielou tundrou na štvorkolkách či snežných skútroch, turistiku, bežkovanie, rybolov, návštevu dedinky Santa Clausa neďaleko Rovaniemi a&nbsp;množstvo ďalších. Asi si dokážete predstaviť, aké bolo moje nadšenie, keď som sa dozvedela, že náplňou mojej práce bude sprevádzanie skupín pri pozorovaní polárnej žiary. Nielenže sa mi splní sen, ale dokonca mi za to aj zaplatia. A nie málo – 2000 eur mesačne. A bol tu ešte jeden bonus. Výlety za Aurorou borealis sa organizujú v&nbsp;noci, takže deň, aj keď pomerne krátky, som mohla využiť na spoznávanie Fínska. Najprv som absolvovala akýsi rýchlokurz, zúčastnila sa na dvoch exkurziách, naučila, čo a&nbsp;ako mám robiť, čo presne hovoriť zákazníkom. Už na ďalší deň mi priradili osemčlennú skupinu a&nbsp;išlo sa na vec. Napriek obavám, tréme a&nbsp;stresu som to zvládla nad očakávania. Všetko vyšlo dokonale. Áno, mali sme šťastie, ukázala sa aj polárna žiara.

O&nbsp;Aurore borealis existuje mnoho legiend. Pôvodní obyvatelia Laponska – Sámovia&nbsp;–&nbsp;v&nbsp;minulosti verili, že na oblohe sledujú líšku s&nbsp;horiacim chvostom alebo duše zosnulých. Ako som už naznačila, vôbec nie je samozrejmé, že aj pri najlepšej vôli nádherný prírodný úkaz uvidíte. Mimoriadne ťažko sa totiž predpovedá. Môžete si síce stiahnuť početné aplikácie, ktoré vám majú pomôcť pri pozorovaní, ale sú nespoľahlivé. Opakovane sa mi stalo, že hlásili vysokú pravdepodobnosť viditeľnosti polárnej žiary a&nbsp;na oblohe sa napokon nič nedialo. Naopak, aurora nás niekedy prekvapila, keď ju nikto nečakal. Ako sprievodkyni mi nepresné predpovede spôsobovali menšie komplikácie. Niektorí zákazníci sa nevedeli zmieriť s&nbsp;tým, že na oblohe neuvideli vytúžené divadlo. Darmo som im vysvetľovala, že to nedokážem ovplyvniť. Hnevali sa, chodili sa sťažovať za mojimi nadriadenými.

Práca mala aj ďalšie menšie nástrahy. Zima v&nbsp;tejto časti Fínska dokáže byť naozaj krutá, teploty klesajú až do mínus tridsať stupňov Celzia, preto sa treba poriadne obliecť, nebrať to na ľahkú váhu. V&nbsp;zimných mesiacoch navyše slnko vychádza len na dve hodiny denne, okolo obeda. Pozor som si musela dať aj pri riadení auta, keďže som v&nbsp;rámci náplne práce aj prevážala zákazníkov. Množstvo snehu, poľadovica spôsobujú šoférom nemalé ťažkosti. A&nbsp;k&nbsp;tomu pasúce sa severské zvieratá. Soby sú lenivé, neboja sa áut ani ľudí, často sa im nechcelo pohnúť z&nbsp;cesty. Oveľa nebezpečnejšie sú však vysoké a&nbsp;ťažké losy, stretnutie s&nbsp;nimi sa môže pre nepozorného vodiča skončiť veľmi zle. Plaché zvieratá mi neraz skočili do cesty a&nbsp;mala som čo robiť, aby som sa uhla.

Exkurzie sa časom pre mňa stali rutinou, hoci som občas mala na starosti aj veľké skupiny. Zmluva sa mi končila na Nový rok, keď som s&nbsp;prehľadom sprevádzala dva plné autobusy ľudí. Na začiatku výletu som vždy zákazníkom v&nbsp;kancelárii poskytla potrebné zimné oblečenie a&nbsp;potom sme sa vybrali na výpravu. Najčastejšie autom, ale občas aj na štvorkolkách, čo bola o&nbsp;poznanie väčšia zábava. Obišli sme niekoľko lokalít, odkiaľ polárnu žiaru dobre vidieť. Súčasťou exkurzie bola aj kratšia turistika na miesto, z&nbsp;ktorého Auroru borealis vidno, aj keď je v&nbsp;údolí hmla. A&nbsp;záväzne sme sa zastavili pri lesnom prístrešku, kde som rozložila oheň a&nbsp;rozdala pripravené jedlo zákazníkom. Tí prichádzali z&nbsp;celého sveta – Austrálie, Japonska, Mexika, Číny aj z&nbsp;európskych krajín, Nemecka, Anglicka, Poľska. Iba som nemala šťastie na žiadneho Slováka.

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/cesta-polarnou-ziarou-slovenka-splnila-sen-este-jej-to-aj-dobre-zaplatili" target="_blank">FOTO polárnej žiary si pozrite v GALÉRII</a>

Hoci zimu vo Fínsku považujem za najlepšie obdobie svojho života, zažila som tu najhoršie Vianoce. Chýbala mi rodina. Napriek tomu, že som bola neďaleko dediny Santa Clausa, cítila som sa osamelo, celý deň som trávila sama. Kolegovia končili v&nbsp;práci o&nbsp;piatej a&nbsp;mali naplánovanú spoločnú večeru, ja som však vyfasovala nočnú exkurziu k&nbsp;polárnej žiare. Cez deň som si uvarila cestoviny, pozrela si Sám doma a&nbsp;šla do roboty. Počas koncoročných sviatkov sem cestujú zástupy ľudí, aby v&nbsp;dvojhodinových radoch čakali na stretnutie so Santom. Pri pomyslení na nich ma zaplavil smútok – najradšej by som cestovala domov a&nbsp;dala si štedrú večeru s&nbsp;rodinou.

Text: Kamila Kurpašová

Cesta za polárnou žiarou: Slovenka si splnila sen, ešte jej za to aj dobre zaplatili

Výber pre vás

Cesta za polárnou žiarou: Slovenka si splnila sen, ešte jej za to aj dobre zaplatili

Súvisiace články

Metrosexuál Jánošík a majestátne UFO: Ako by svetoví architekti navrhli naše dominanty

Pôvabný francúzsky juhozápad: Užili sme si povestný Canal du Midi spolu s domácimi

Konstantin a Viktoria liečia choré deti: Na Ukrajinu za našou terapiou cestujú aj Slováci

Výber pre vás