Jana Čavojská

Dobrý deň. Taký nepatričný pozdrav ľuďom, ktorí sa zobudili do tohto strašného rána a až s denným svetlom zisťujú obrovský rozsah škôd. Predchádzajúci večer ich zvalcovalo tornádo, aké sa pravdepodobne ešte nikdy v tejto časti sveta nevyskytlo. Zničilo im domov, domy, ktoré roky budovali a zveľaďovali, autá, pozemky, záhrady, vinohrady. A čo je horšie, zabilo šesť ľudí. Jedna z nich bola tehotná Slovenka. Neprežilo ani jej nenarodené dieťa. Táto bilancia ešte nemusí byť konečná, v nemocniciach stále ležia pacienti vo vážnom stave.

Trvalo to minútu. Ako prvý mi tie udalosti opisuje Tomáš z&nbsp;Hodonína. Neskôr počujem podobné príbehy od&nbsp;ďalších ľudí. „Zrazu všetko stíchlo a&nbsp;zotmelo sa. Potom prišiel strašný hukot. Nedá sa to prirovnať k&nbsp;ničomu, čo som doteraz zažil. A&nbsp;pár sekúnd nato začala obrovská sila triasť budovou a&nbsp;ničiť všetko okolo. Človek sa nestihne ani spamätať a&nbsp;uvedomiť si, čo sa deje. Po&nbsp;chvíli všetko stíchlo. Mali sme šťastie. Na&nbsp;našej ulici nikto nezomrel. Ale pri benzínovej pumpe spadla na&nbsp;nejakého človeka búdka a&nbsp;škaredo ho dolámala. Začal aj unikať plyn.“ Tomáš spal u&nbsp;príbuzných, ale hovorí, že boli hrdinovia, ktorí prespali v&nbsp;polozničených domoch. Rozsah katastrofy si naplno uvedomili až ráno. Napriek tomu nikto nezaháľa. Ľudia vypratávajú trosky a&nbsp;opravujú strechy, tie úplne poškodené aspoň prekrývajú igelitom, ak by začalo pršať. Tomáš zháňa škridly a&nbsp;okná.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/foto-exkluzivna-reportaz-moravy-tornade-tychto-zaberov-boli-srdce" target="_blank" rel="noopener">FOTO v GALÉRII&gt;&gt;</a>

V&nbsp;sobotu stretávam neďaleko jeho domu partiu dobrovoľných hasičov zo Slovenska. Nadránom vyrazili z&nbsp;Predajnej. Vedeli, čo sa stalo, a&nbsp;chceli pomôcť, vysvetľuje mi Rudolf. Neprišli na&nbsp;vlastnú päsť, dobre vedia, že pri takýchto katastrofách je nutná koordinácia. Spojili sa s&nbsp;českou stranou a&nbsp;čakali na&nbsp;súhlas. Tu ich hneď zapriahli do&nbsp;práce: treba píliť poškodené stromy. Dobrovoľníci netušia, kde prespia, ale to je vraj jedno. Zostávajú do&nbsp;nedele popoludnia. Potom treba ísť naspäť a&nbsp;v&nbsp;pondelok do&nbsp;práce.

Lužice, prvá zo štyroch najviac zasiahnutých dedín, je len pár kilometrov od&nbsp;Hodonína. Auto nechávam na&nbsp;začiatku dediny. Presne tam, kde o&nbsp;pár hodín už vjazd pre autá policajti uzavrú. Lenže momentálne neviem, kde presne zničená časť dedinky je, a&nbsp;nechcem autom zavadzať záchranným zložkám. Tak idem radšej pešo. Aspoň vidím, aký neuveriteľný tento prírodný živel je: časť dediny vyzerá, akoby sa nič nestalo. Ešte aj kvety naďalej pokojne kvitnú v&nbsp;záhonoch.

A&nbsp;potom zrazu sek. Druhá časť Lužíc je zničená na&nbsp;nepoznanie. Domy síce stoja, väčšina však nemá strechu. Všade sú trosky stavebného materiálu a&nbsp;úlomky stromov. Obrovská sila tornáda dokonca pozapichovala trámy do&nbsp;fasád. Autá dokrčila neuveriteľným spôsobom. Mnohé skončili vtlačené do&nbsp;zvyškov budov.

„Všetko je zničené,“ krúti hlavou Péťa, majiteľ jedného z&nbsp;domov. Parkujú mu pred ním dve rozbité autá. Aj do&nbsp;nich vrážali letiace predmety neuveriteľnou silou. Dom nemá strechu a&nbsp;horné poschodie zmenilo tornádo na&nbsp;hromadu trosiek. Vo vnútornom dvore vidno ešte väčšiu de­štrukciu. Všade sa váľajú rozbité škridly, tehly, sklo a&nbsp;kusy kovu. Chlapi podľa pokynov hasičov vynášajú trosky na&nbsp;ulicu do&nbsp;veľkokapacitného kontajnera. Sú to Péťovi kamaráti, príbuzní a&nbsp;susedia z&nbsp;časti dediny, ktorá zostala stáť. Ďalší členovia partie pomáhajú so strechou. Teda s&nbsp;tým, čo z&nbsp;nej zostalo. Treba čím skôr vyhádzať trosky a&nbsp;prach a&nbsp;natiahnuť aspoň provizórnu plastovú pokrývku, aby sa dom ešte viac nezničil, ak by začalo pršať. „Aj keď, pozrite. Múry sú vlhké,“ ukazuje Péťa.

Je to nepredstaviteľné a&nbsp;hrozné. No stále nie najhoršie. Pár domov ohradili policajnou páskou. Zákaz vstupu. Ulicou postupne prechádzajú statici a&nbsp;kontrolujú, či je vôbec bezpečné do&nbsp;domu vojsť. Nebezpečné stavby, určené na&nbsp;demoláciu, označia krížikom.

Psychológovia hovoria, že po&nbsp;takejto katastrofe si ľudia až s&nbsp;odstupom dní uvedomia jej reálny dosah na&nbsp;svoj život. Až potom príde šok, pocity smútku, hnevu, nespravodlivosti. Dovtedy nejako fungujú. Presne to sa deje v&nbsp;Lužici. Nikto bezmocne nesedí so založenými rukami. Všetci makajú. Fixujú strechy, vynášajú trosky a&nbsp;zničené zariadenie domov. Železničná trať vyzerá ako po&nbsp;apokalypse. Hasiči sa snažia odstrániť nalietané stromy a&nbsp;opraviť trakčné vedenie.

V&nbsp;lužickej sokolovni sídli krízový štáb. Hovorca juhomoravských hasičov Jaroslav Mikoška hovorí, že on ani nikto z&nbsp;jeho kolegov nikdy podobnú katastrofu nezažili. „Len členovia USAR tímov, ktoré sa špecializujú na&nbsp;vyhľadávanie a&nbsp;záchranu ľudí po&nbsp;živelných katastrofách a&nbsp;chodia pomáhať aj do&nbsp;zahraničia, videli niečo také.“ USAR tímy vtedy ešte prehľadávali trosky. Statici sa zas pokúšali čo najrýchlejšie obísť stovky poškodených budov. „Hlavne prosíme dobrovoľníkov, aby sem zatiaľ neprichádzali sami na&nbsp;vlastnú päsť,“ zdôrazňoval Jaroslav Mikoška. „Blokovali by dopravu. Zatiaľ potrebujeme hlavne priestor pre záchranné zložky a&nbsp;zaistenie pitnej vody.“

Z&nbsp;Lužíc do&nbsp;Mikulčíc kráčam popri zničenej železničnej trati, okolo polí a&nbsp;viníc. Vinohradníci hovoria, že vinice už neexistujú. Tornádo vytrhlo zo zeme aj betónové stĺpiky. Z&nbsp;rozhovorov ľudí nepočuť beznádej. Skôr vecné diskusie o&nbsp;tom, čo ako urobiť, kam čo vyniesť. Pred Mikulčicami policajti zastavujú a&nbsp;otáčajú autá. Prejdem popod most - a&nbsp;dedina nie je.

Z&nbsp;domov vľavo zostala hromada trosiek. Z&nbsp;oficiálnych tlačových správ sa neskôr dozvedám, že tretina až polovica mikulčických domov musí ísť dolu. Tu nevidno ruch ako v&nbsp;Lužiciach. Niet čo opravovať. Ulice sú opustené, iba kde-tu sa skupinky ľudí potichu rozprávajú. Opravuje sa až v&nbsp;ďalšej časti dediny. „Videl som to cez okno,“ vyrozpráva mi jeden muž, čo zažil. „Rútilo sa to rovno na&nbsp;mňa. V&nbsp;poslednej chvíli sa kotúč tornáda zrazu stočil a&nbsp;zamieril iným smerom.“ Má zničené auto a&nbsp;poškodenú strechu. Našťastie nič horšie.

V&nbsp;sobotu som opäť v&nbsp;Lužiciach. Neuveriteľné, koľko toho ľudia dokázali urobiť. Hromady trosiek sú preč. Postupne ich nahrádzajú ďalšie, lebo obyvatelia pokračujú s&nbsp;vypratávaním domov. No urobil sa obrovský kusisko práce.

Ráno pred odchodom do&nbsp;Česka som robila rozhovor pre bulharskú televíziu. „Keď sa podobná katastrofa stane u&nbsp;nás, ľudia cítia beznádej. Sedia a&nbsp;uvažujú, ako opäť naštartovať svoj život a&nbsp;kde na&nbsp;to vziať silu. Deje sa niečo podobné aj na&nbsp;Morave?“ opýtala sa ma moderátorka.

Ani náhodou. Poškodené domy v&nbsp;Lužiciach, Hruške a&nbsp;Mikulčiciach zakryli v&nbsp;priebehu pár hodín modré plachty. V&nbsp;uliciach je ešte viac hasičov a&nbsp;dobrovoľníkov než včera. Pribudli stanice s&nbsp;vodou a&nbsp;chemické toalety. Ľudia ako keby ani neprestali pracovať. Na&nbsp;najviac zasiahnutej ulici pomáha s&nbsp;demolovaním ťažká technika. Väčšinu domov ešte nemôžu búrať, čaká sa na&nbsp;ob­hliadky poisťovní. No ten, na&nbsp;ktorom pracujú hasiči práve teraz, už nemá časť horného poschodia. „Je síce označený krížikom, no snažia sa zachrániť aspoň prízemie,“ vysvetlí mi muž, ktorý prišiel na&nbsp;pomoc.

Pred obecným úradom zriadili úrady miesto na&nbsp;vyplácanie podpory. Ľudia zasiahnutí tornádom majú nárok na&nbsp;vyplatenie jednorazovej podpory 58-tisíc českých korún, v&nbsp;prepočte 2&nbsp;275 eur. Takej potrebnej hlavne pre tých, ktorí prišli o&nbsp;všetko. Stačí na&nbsp;to občiansky preukaz, netreba vypisovať papiere ani nosiť iné dokumenty. U&nbsp;Péťu majú elektrinu a&nbsp;na&nbsp;fasádu vylepili oznam o&nbsp;wifi aj s&nbsp;menom a&nbsp;prihlasovacím heslom. Jeho sused o&nbsp;pár domov nižšie pripevnil na&nbsp;doničenú stavbu českú vlajku. Autá, ktoré tornádo predvčerom večer vrazilo do&nbsp;výrobnej haly, sú už vytiahnuté a&nbsp;ich vraky stoja zoradené vedľa seba na&nbsp;parkovisku. Železničná trať je vyčistená. A&nbsp;ľudia pracujú ďalej. Iba keď ťažké mechanizmy zhadzujú časť poschodia, všetci sa zastavia, stíchnu a&nbsp;pozerajú na&nbsp;padajúci dom svojich susedov. Vyzerá to ako tiché vzdanie úcty budove, ktorá bola ešte pred pár hodinami niečím domovom.

„Ja som z&nbsp;Pardubíc a&nbsp;ty?“ opýta sa mladý muž druhého, ktorý vedľa neho pracuje na&nbsp;streche. Aj Hrušky sú plné dobrovoľníkov. Policajti odstavujú autá na&nbsp;kraji dediny. Vystupujú z&nbsp;nich ľudia s&nbsp;metlami, lopatami a&nbsp;vedrami a&nbsp;pokračujú pešo. „Máte tu pre mňa nejakú prácu?“ pýtajú sa potom pri zničených domoch. Pomedzi nich ďalší nesú niečo na&nbsp;pitie, koláče a&nbsp;chlebíky a&nbsp;ponúkajú to z&nbsp;veľkých tácok. V&nbsp;správach sa hovorí o&nbsp;tom, že do&nbsp;verejných zbierok Česi prispeli do&nbsp;času našej uzávierky sumou v&nbsp;prepočte takmer osem miliónov eur. Postihnuté obce ďakujú a&nbsp;ďalej prosia hlavne o&nbsp;pomoc so stavebným materiálom a&nbsp;kvalifikovaných stavebných robotníkov a&nbsp;strechárov.

Prírodný živel teda priniesol okrem skazy a&nbsp;smrti na&nbsp;Moravu smršť solidarity. A&nbsp;na&nbsp;môj absurdný pozdrav „dobrý deň“ odpovedali ľudia počas tých dní rovnako. Aj tí, ktorí prišli o&nbsp;všetko.

FOTO Exkluzívna reportáž z Moravy po tornáde: Z týchto záberov bolí srdce

Výber pre vás

FOTO Exkluzívna reportáž z Moravy po tornáde: Z týchto záberov bolí srdce

Súvisiace články

Apokalypsa na južnej Morave: FOTO + VIDEO zdecimovaných dedín po prírodnej katastrofe

Česká vláda schválila pomoc ľuďom na Morave v oblasti postihnutej tornádom: Čo im poskytnú?

TORNÁDO na Morave: Rýchlosť vetra 219 km/h, domy nemali šancu. Slovenskí záchranári prehovorili

Klimatológ Matejovič: V strednej Európe sa nevyskytujú také silné tornáda, aké bolo na Morave

Výber pre vás