Jana Čavojská

Dunaj nemá prameň. Jeho príbeh sa začína kdesi medzi vysokými smrekmi v&nbsp;Čiernom lese v&nbsp;Nemecku. Keď prameň tam hore hľadal pred rokmi taliansky spisovateľ Claudio Magris a&nbsp;o&nbsp;svojej ceste písal knihu Dunaj: životopis rieky, mal pri sebe správu istého bádateľa. Po­dľa nej bolo treba ísť ešte vyššie, nad vyznačený prameň potôčika Breg, jedného z&nbsp;dunajských prítokov. Pretože nad ním bola rozmočená lúka a&nbsp;bolo jasné, že tie ešte menšie potôčiky, pritekajúce odniekiaľ zhora, napájajú aj samotný prameň Bregu. So svojimi spoločníčkami vraj dorazil neznámy bádateľ do dreveného domu z&nbsp;18. storočia. Videl tam odkvapovú rúru, z&nbsp;ktorej tiekla voda prúdom na zem a&nbsp;na lúku, a&nbsp;stretol nevrlú starenu. Opýtali sa jej, kde sa voda berie. Išlo predsa o&nbsp;prameň druhého najväčšieho európskeho veľtoku.

„Voda priteká do odkvapovej rúry z&nbsp;výlevky. Tá je neustále plná vďaka kohútiku, ktorý nikto nedokáže zatvoriť. A&nbsp;ten je napojený na olovenú rúrku, ktorá sa končí bohviekde,“ odvrkla starena. Aj Johann Hermann Dielhelm, spisovateľ z&nbsp;18. storočia, ktorý pátral po prameňoch riek, písal o&nbsp;odkvapoch na starom drevenom dome na kopci. Z&nbsp;jedného vraj na jednu stranu kopca vyteká Dunaj, z&nbsp;druhého na druhú stranu kopca Rýn. Keby taký dom s&nbsp;odkvapmi existoval, aspoň by bol koniec sporom o&nbsp;to, kde je vlastne skutočný prameň európskeho veľtoku. Pretože v&nbsp;Čiernom lese sa nachádza viacero adeptov. A&nbsp;v&nbsp;spore občas prehovoria aj päste.

Rieky z odkvapov? Kto by veril rozprávkam? Tu v Čiernom lese, keď sa slnečný deň dokáže za minútu zmeniť na daždivú zahmlenú temnotu, majú tajuplné príbehy možno väčšiu moc. A pravda je aspoň to, že vrchol kopca a rozvodie Dunaja a Rýna sú od vyznačeného prameňa Bregu vzdialené asi sto metrov. Voda tečúca na jednu stranu hory patrí Dunaju, voda tečúca na druhú stranu Rýnu. Pre starovekých Rimanov bol Čierny les jedným z koncov sveta. Dunaj dlho tvoril hranicu ich ríše. Pri svojich ťaženiach Európou dorazili až sem. No do hôr sa im štverať veľmi nechcelo. Zostali na mieste, kde sa dnes nachádza mesto Donaueschingen. Prameň Dunaja označili tam. Rieku nazývali Ister, rovnako ako antickí Gréci, alebo Danubius či Danuvius, podľa boha riek. „Prameň Dunaja opeknel, keď ho navštívil nemecký cisár Viliam II., syn Fridricha, strýko Viliama Veľkého,“ informuje návštevníkov tabuľka v&nbsp;parku v&nbsp;Donaueschingene. Dunaj podľa nej pramení do nádrže hneď vedľa zámočka vojvodov z&nbsp;Fürstenbergu. Zámoček dnes patrí miestnym pivovarníkom. Hovorí sa, že pivo Fürstenberg varia z&nbsp;dunajskej vody… No je tá voda skutočne dunajská?

Okolie prameňa nedávno zrekonštruovali. Betónová platňa pri ceste nesie nápis Donauquelle, Prameň Dunaja, a z ulice do parku je k dispozícii presklený výťah pre tých, ktorí nemôžu zísť po schodoch. V nádrži sa zrkadlí kostolná veža, súsošie s malým Dunajom, vylievajúcim vodu z nádoby, stromy aj turisti s fotoaparátmi. Niektorí do nej hádžu mince. Pre šťastie. K hladine stúpajú bublinky. Voda tu pramení z podzemného jaskynného systému.

No voda z nádrže sa po pár metroch vlieva do rieky Brigach. Priznáva to aj informačná tabuľa. Ako by to teda mohol byť prameň Dunaja? Oproti Brigachu je to len tenký prúžok vody. To však obyvateľom Donaueschingenu nevysvetlíte. Sú presvedčení, že práve v zámockej nádrži sa rodí druhý najväčší európsky veľtok. Zanieteným obhajcom donaueschingenského prameňa je bývalý starosta Bernhard Everke. Práve jemu sa v roku 1981 podarilo presvedčiť vládu Bádenska-Württenberska o tom, že oficiálne mapy sa prepíšu. Prameň potoka Breg na nich už nebude vyznačený ako prameň Dunaja. Pretože miesto prameňa Dunaja zakreslia tu, v Donaueschingene. S&nbsp;tým by sa však nikdy nezmieril strážca prameňa Bregu vysoko v&nbsp;horách, Franz Dold. Človek akoby vystrihnutý z&nbsp;iných čias. Nosí okuliare v&nbsp;okrúhlom kostenom ráme a&nbsp;fúzy vykrútené dohora, aké boli v&nbsp;móde pred sto rokmi. Na otázku prečo vám odpovie, prečo nie. Hore na kopci vedľa prameňa Bregu má garáž plnú automobilových veteránov. Najradšej jazdí po okolí na staručkom Forde, no sú tu aj historické traktory, motocykle a&nbsp;dokonca pretekárska formula, ktorú si zostrojil úplne sám. Jeho dobrácke priesvitné modré oči a&nbsp;krehká postava nenasvedčujú tomu, že v&nbsp;spore o&nbsp;skutočný prameň Dunaja neváhal párkrát použiť aj päste. Hlavne proti starostovi Donaueschingenu Bernhardovi Everkemu.

Franz Dold sa tu na kopci narodil. Na farme asi tristo metrov pod prameňom Bregu. Farma s&nbsp;kravami je tam dodnes, od prameňa ju vidíme. Ešte pár ich je roztrúsených po okolí. Spadajú pod mestečko Furtwangen. Ľudia tu takto žili odjakživa. Hospodárstva v&nbsp;kopcoch v&nbsp;zime zapadali snehom. Susedia sa navštevovali na lyžiach a&nbsp;počas dlhých tmavých večerov vyrábali kukučkové hodiny. Mimochodom, ani spor, či tento typ hodín vymysleli v&nbsp;Čiernom lese alebo v&nbsp;Česku, ešte nikto spoľahlivo nevyriešil.

Do školy chodil Franz Dold dva kilometre, na jar a na jeseň pešo, v zime na lyžiach. Základná škola pre deti z hospodárskych usadlostí mala iba jednu triedu, kde sa učili všetky ročníky. Jej budova už nestojí. No deti z kopcov takto dochádzajú dodnes. Mysleli by ste si - rovnako ako ja -, že v Nemecku musia fungovať žlté školské autobusy? Nefungujú. Ako hovorí Franz Dold, je tu systém „mamataxi“. Do školy v dedine vozia deti rodičia. Od prameňa Bregu Franz Dold odišiel, keď sa učil za kuchára. Pozemok s&nbsp;prameňom riečky kúpili jeho rodičia. Do Čierneho lesa prichádzalo čoraz viac turistov, tak chceli pre nich vybudovať hostinec s&nbsp;izbami na prenocovanie a&nbsp;reštauráciou. Obďaleč už stála Martinská kaplnka, kostolík, ktorý tu postavili ich predkovia.

Vtedy nikomu nenapadlo, že potok vyvierajúci v nadmorskej výške 1 078 metrov nad morom má niečo spoločné s Dunajom. „Tu v horách mala kedysi prameň každá sedliacka usadlosť,“ vysvetľuje Franz Dold. „Mojim rodičom nikdy nenapadlo, že toto je prameň Dunaja. Pred šesťdesiatimi rokmi sem však prišla geologička Irma Örleinová s manželom Ludwigom. Urobili pokusy, ktoré dokázali, že skutočným prameňom Dunaja je Breg.“ Doldovci celý život prevádzkovali neďaleko prameňa rodinný hostinec Kolmenhof. A&nbsp;život Franza Dolda bol zároveň bojom o&nbsp;uznanie Bregu ako hlavného zdroja Dunaja. Má šesťdesiatpäť rokov, nedávno odišiel aj s&nbsp;manželkou na zaslúžený dôchodok a&nbsp;hostinec prenechal synovi Christophovi. Ten sa oň stará s&nbsp;manželkou Katharinou. Na kopci vychovávajú dve deti. Vraj nikdy neuvažovali o&nbsp;tom, že by sa presťahovali do mesta. Deti majú v&nbsp;okolí kamarátov, neďaleko sú dve rodinné farmy.

A&nbsp;turisti prichádzajú dennodenne. „Včera bola nedeľa, slnečný deň, bolo tu tritisíc ľudí,“ tvrdí Franz Dold. Jeho syn s&nbsp;finančným príspevkom od starostu Furtwangenu okolie prameňa upravil. Aj on použil betón ako v&nbsp;Donaueschingene. Sú tu atrakcie pre deti, infopanely, mapy. Prístup k&nbsp;riečke je bezbariérový. Breg pramení spod zadku nahého dlhovlasého obra. Bez obáv, prirodzenie má ukryté v&nbsp;kameňoch. Je to rímsky riečny boh Danubius.

Spory o prameň Dunaja sú zrejme márne. Rieka, ktorá už stihla nabrať zopár prítokov, sa po dvadsiatich siedmich kilometroch svojej cesty stráca v podzemí. Približne na 155 dní v roku, v najsuchšom období od neskorej jari do jesene, jej koryto medzi Immendingenom a Tuttlingenom úplne vyschne. Geologická zvláštnosť a hračka prírody, ktorá neuveriteľne ironickým spôsobom odpovedá na hádky o skutočný prameň rieky v Čiernom lese - voda z Dunaja tu presakuje do podzemného jaskynného systému. Ak je v rieke vody po dažďoch a z roztopeného snehu viac, nestratí sa všetka. No v suchom období po nej nezostane ani stopy. Prázdne koryto napája po pár kilometroch potok Krähenbach. Podľa pravidiel uplatňovaných pri sútokoch riek pokračuje ďalej rieka, ktorá má viac vody. Aspoň časť roka by sa teda mal Dunaj podľa správnosti volať Krähenbach.

Geológovia skúmali presakovanie Dunaja na prelome 19. a 20. storočia. Zistili, že podzemná rieka tečie jaskyňami a po dvanástich kilometroch a šesťdesiatich hodinách vyviera na povrch ako rieka Aach. Tá sa vlieva do Bodamského jazera, z ktorého zas vyteká Rýn. Všetka voda z Dunaja končí teda v Rýne... Keby v Čiernom lese Breg skutočne pramenil o sto metrov vyššie, neprúdil by do Dunaja, ale do Rýna. Nie do rozvodia Čierneho mora, ale Severného. Muž, ktorý sa neháda: Ludwig Örlein, na ktorého pokusy sa Franz Dold odvoláva pri určovaní skutočného prameňa Dunaja, bol vraj zubný lekár. Jeho manželka, geologička Irma, sa na základe rozborov vody v&nbsp;mladom Dunaji pokúšala určiť, či obsahuje viac vody z&nbsp;Bregu alebo z&nbsp;Brigachu. Čo je Brigach? Druhý prítok Dunaja. Nenápadný potok za cinkania kravských zvoncov potichu vyviera na rodinnej farme v&nbsp;mestečku Sankt Georgen.

A hoci Irma Örleinová prišla k záveru, že skutočným prameňom Dunaja je Breg a celá rieka sa len hlúpou súhrou náhod nevolá podľa neho, ekofarmár Hansjörg Heinzmann vie svoje. S nikým sa však hádať nemieni. Na Brigach ako na možný prameň Dunaja si už tristo rokov nikto nespomenul. Naposledy miestny farár, ktorý vydal knihu Prapôvod svetoznámeho dunajského toku. Hansjörg Heinzmann na márne spory nemá čas. Štíhly muž s náušnicou v uchu je celé dni zapriahnutý do práce okolo päťdesiatich kráv a veľkého pozemku. Stará sa o zvieratá, píli, kosí, stavia, renovuje. Jeho rodinu živí biomlieko a prenajímanie prázdninových bytov. „Brigach pramenil po celé stáročia v pivnici nášho domu,“ vysvetľuje. On ho presmeroval von a&nbsp;pri veľkej sedliackej stavbe urobil umelé jazierko. Označil ho nápisom Prameň Brigachu. Potok z&nbsp;neho vyteká a&nbsp;kľukatí sa po zelených lúkach, na ktorých sa pasú kravy.

Pri renovácii domu našli Heinz­mannovci pred sto rokmi kdesi v&nbsp;pivnici aj kameň s&nbsp;kresbou jeleňa. Možno ide o&nbsp;keltský symbol boha, ktorého kedysi dávni ľudia položili k&nbsp;prameňu dôležitej rieky. Originál kameňa je v&nbsp;neďalekom kláštore. Heinzmannovci prameň Bregu označili jeho kópiou. Mimochodom, ich usadlosti sa odjakživa hovorí Hirzbauernhof. Jeleň sa v&nbsp;nemčine povie Hirsch.

Na dvore u Heinzmannovcov mi pred pár rokmi pri fľaši donaueschingenského piva Fürstenberg, uvarenom vraj z dunajskej vody, Američan Michael opisoval jednu z hádok Franza Dolda s mestskými poslancami v Donaueschingene. Michael kúpil pred rokmi jednu z fariem v susedstve Heinzmannovcov a teraz tam farmárči. Nie je to také jednoduché ako v reklame na švajčiarsku čokoládu. „Päťdesiat kráv na rodinu je málo,“ priznáva Hansjörg Heinz­mann. „Treba tak osemdesiat na slušné živobytie.“ Prenájom apartmánov a ponuka rodinných práz­dnin na sedliackom dvore, kde sa deti zoznámia s kravičkami, kozičkami, so zajacmi, sliepkami a môžu sledovať prácu farmára, rodinným príjmom Heinzmannovcov výrazne pomáha. O&nbsp;skutočnom prameni Dunaja sa Hansjörg Heinzmann vyjadruje zmierlivo. „Tu v&nbsp;Čiernom lese máme porekadlo: Brigach und Breg bringen die Donau zu weg. Brigach a&nbsp;Breg spolu vytvárajú Dunaj. V&nbsp;Donaueschingene neexistuje žiadny prameň Dunaja. Je len prameň Brigachu, prameň Bregu a&nbsp;tieto dve riečky sútokom vytvárajú Dunaj.“

Ktovie, koľko percent turistov, ktorí navštívia honosne vybudovaný prameň Dunaja v Donaueschingene, postupuje ďalej parkom popri Brigachu, vidí tam, ako sa doň uzučký kanál údajného prameňa veľtoku vlieva, a napokon príde k dvom brezám na sútoku Bregu a Brigachu. Odtiaľto pokračujú dve odlišné rieky ako jeden Dunaj. Stojí tu aj socha ženy a&nbsp;malého Dunaja, ktorý vylieva vodu z&nbsp;džbánu. Trochu podobné povesti o&nbsp;odkvapoch a&nbsp;kohútikoch, nemyslíte?

Možno práve pre nekonečné spory o jeho začiatok sa kilometre Dunaja počítajú od jeho ústia. Až 2 858 metrov od kilometra 0. Ale ani to nie je jednoznačné. Dunaj má totiž tri ústia. Na konci svojej cesty, pred Čiernym morom, sa v rozľahlej delte rozvetvuje na tri hlavné ramená. A opäť irónia jeho osudu - pramení v Čiernom lese, vteká do Čierneho mora. Má tri pramene a tri ústia. A dedinka pri jednom z ústí sa volá po rumunsky Sfantu Gheorghe. Svätý Juraj. Presne ako nemecká dedina, v ktorej pramení Brigach. Aj ústia Dunaja sa medzi sebou sporia o to, ktoré je to pravé.

Kilometer 0 však už dávno nie je na morskom brehu. Rieka so sebou neustále prináša naplaveniny. Od symbolu konca Dunaja v rumunskom meste Sulina už naplaveniny vytvorili niekoľkokilometrovú novú zem. A na ukrajinskej strane symbol, obrovskú nulu, musia každý rok o pár desiatok metrov posunúť. Hansjörg Heinzmann sa raz predsa len dal vyprovokovať k odpovedi. Ukázal na svoj Brigach, silný potok, kľukatiaci sa cez jeho pastviny. „Pozri sa naň. Pri Donaueschingene je širší a mohutnejší než preslávený Breg. A povedz sama, či je prameň Dunaja toto alebo ten Doldov potôčik.“ Lenže to bolo pred pár rokmi. Toto leto bolo veľmi suché. Keď som prišla k prameňu Brigachu začiatkom septembra, nebol tam. Zo zeme nič nevyvieralo. Jazierko pred sedliackym domom Hirzbauernhofu nenapájala ani kvapka vody. Brigach vyschol. A&nbsp;sme na začiatku všetkých sporov o&nbsp;skutočný prameň druhej najväčšej európskej rieky. Nemala by sa volať podľa prvého prítoku Brigachu, potoka Zinkenbach?

FOTO Spor sporov: Ktorý z troch prameňov Dunaja je ten pravý?

Výber pre vás

FOTO Spor sporov: Ktorý z troch prameňov Dunaja je ten pravý?

Súvisiace články

Neznáma Kolumbia: Zem kmeňa U’wa vás jednoducho očarí!

Pôvaby severu: Viete, v ktorom nemeckom meste je viac mostov ako v Benátkach?

Výber pre vás