Hrozí nám tretia svetová? Európa sa pripravuje na najhoršie, Slovensko zatiaľ nepanikári

Západ vyzbrojuje, do armád povoláva i ženy. Slovensko sa zatiaľ nenecháva rušiť. Čaká na mier?

Západ ráta s najhoršími scenármi: Nielen na Ukrajine. Do zbrane už povoláva aj mladé ženy

Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy, či problematiku pracovného trhu

Peter Galan

Prezident Volodymyr Zelenskyj v&nbsp;nedávnom rozhovore pre agentúru AFP výstižne podotkol, že Západ sa obáva nielen ruského, ale aj ukrajinského víťazstva. Hoci to z&nbsp;jeho strany mala byť skôr výčitka a&nbsp;nepriama žiadosť o&nbsp;výraznejšiu podporu spojencov než analýza aktuálnej situácie, skutočne sa zdá, že svetu dlho nedotknutému vojnou vyhovuje, keď Moskvu zamestnáva, azda i&nbsp;vyčerpáva, „neprispôsobivý“ sused. Hoci to stojí miliardy. Čím dlhšie, tým lepšie. Akceptovať „mier“ podľa moskovských pravidiel by totiž bola v&nbsp;podstate kapitulácia a ukážka slabosti Severoatlantickej aliancie,&nbsp;vojenské víťazstvo ktorejkoľvek zo znepriatelených strán zase so sebou potenciálne prináša vážne riziká. Ak by Rusko dosiahlo svoje, Putin by mohol pokračovať ďalej. Pravdepodobne cestou menšieho odporu – na Pobaltie. No analytici hovoria aj o&nbsp;ďalších krajinách bývalého východného bloku. Vrátane členov NATO, ktorých by sa spojenci museli otvorene zastať. Keby došlo k&nbsp;opačnému výsledku a&nbsp;Ukrajina by s&nbsp;modernou západnou technikou agresora zahnala do kúta, nie je vylúčené, že Kremeľ použije červené tlačidlo, čím by sa svet, ako ho poznáme, definitívne zmenil. Sú to samé zlé scenáre, no skôr či neskôr by niektorý z&nbsp;nich mohol nastať. Čo potom? Sme pripravení?

Na svete sa v&nbsp;súčasnosti odohráva viacero ozbrojených konfliktov. Niektoré by vzhľadom na politické prepojenia, spojenectvá a&nbsp;záujmy mocností mohli prerásť do globálnej roviny. Tvrdá izraelská reakcia na teroristický útok Hamasu a&nbsp;následná genocída v&nbsp;Gaze vyvolala silnú reakciu moslimských krajín i&nbsp;eskaláciu dlho driemajúcej vzájomnej nenávisti. Aprílový útok na iránsku ambasádu v&nbsp;Damasku a&nbsp;odvetný nálet na židovský štát napätie ešte vygradovali. Blízky východ sa tak stáva rozbuš­kou, ktorá môže konflikt rozšíriť ďaleko za hranice aktuálne zúčastnených krajín. Silný potenciál otriasť geopolitickou stabilitou má podľa The Times aj rastúce napätie medzi Čínou a&nbsp;USA, najmä v&nbsp;súvislosti s&nbsp;otázkou suverenity Taiwanu. „Akákoľvek čínska invázia na ostrov by bola jednou z&nbsp;najhorších udalostí 21. storočia, pri ktorej by boje na Ukrajine pôsobili len ako nejaká vedľajšia šou,“ upozornil vlani britský portál s&nbsp;tým, že takýto atak by výrazne ovplyvnil viacero krajín vrátane Japonska či Južnej Kórey a&nbsp;pravdepodobne vyvolal priame zapojenie Spojených štátov. „Odhliadnuc od ľudských strát, vojenský konflikt medzi dvoma najväčšími svetovými ekonomikami by okrem iného viedol k&nbsp;pretrhnutiu globálnych dodávateľských reťazcov, otraseniu dôvery a&nbsp;zrúteniu cien aktív,“ dodáva ekonomický redaktor The Guardian Larry Elliott. „Malo by to katastrofálne ekonomické dôsledky.“ V&nbsp;tomto kontexte nemožno zabúdať na Severnú Kóreu. Po rozhovoroch s&nbsp;Trumpom v&nbsp;roku 2019, ktoré skolabovali na sankciách proti Pchjongjangu, sa Kim Čong-un zameral na modernizáciu jadrovo-raketového arzenálu. Ako hovorí šéfredaktor ázijskej redakcie The Times Richard Lloyd Parry, čoraz viac sa približuje k&nbsp;Číne a&nbsp;Rusku. Táto kombinácia zvyšuje tenziu medzi severom a&nbsp;juhom polostrova, pričom Kim Čong-un bez obalu operuje hrozbou použitia jadrovej sily.

Všetko však nasvedčuje tomu, že ak by mal niektorý z&nbsp;aktuálnych konfliktov prerásť na globálnu úroveň a&nbsp;spôsobiť nukleárnu katastrofu, bude to práve ten na Ukrajine. Tým skôr, že ruskí predstavitelia o&nbsp;tejto možnosti už dlhšie nepríjemne často hovoria. „Porážka jadrovej veľmoci v&nbsp;konvenčnej vojne môže spustiť jadrovú vojnu,“ uviedol bývalý ruský prezident a&nbsp;súčasný podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev na sieti Telegram v&nbsp;januári 2023. Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov bol konkrétnejší, keď začiatkom mája bez okolkov vyhlásil, že moskovské jednotky sú pripravené stretnúť sa s&nbsp;NATO na bojisku. Ani Vladimir Putin sa „nukleárnej rétorike“ nevyhýba. „Ruské strategické jadrové sily sú v&nbsp;stave plnej pripravenosti a&nbsp;sú schopné zasiahnuť ciele na Západe,“ počuli sme z&nbsp;jeho úst 29. februára počas prejavu o&nbsp;stave národa.

Dohadovať, či to pán prezident myslí smrteľne vážne alebo len straší, aby ľahšie dosiahol svoje ciele, by nebolo veľmi rozumné. V&nbsp;reakcii na tieto vyjadrenia musí Západ s&nbsp;možnosťou prípadného útoku na krajiny NATO rátať a&nbsp;pripraviť sa. Preto čoraz viac politikov vyzýva na&nbsp;intenzívnejšie opatrenia. Predseda vlády Spojeného kráľovstva Rishi Sunak pred pár dňami upozornil, že svet je k&nbsp;jadrovej eskalácii bližšie než kedykoľvek od kubánskej raketovej krízy. „Ak Putin vyhrá, nezastaví sa. Bezpečnosť Ukrajiny je aj našou bezpečnosťou,“ cituje ho portál Metro. Švédsky minister Carl-Oskar Bohlin ešte v&nbsp;januári navrhoval občanom, aby zvážili vstup do „dobrovoľnej obrannej organizácie“. Severská krajina ako najnovší člen NATO sa vzdala dlhej histórie vojenskej neangažovanosti a&nbsp;jej parlament má v&nbsp;júni hlasovať o&nbsp;dohode o&nbsp;obrannej spolupráci (DCA) so Spojenými štátmi. Premiér Ulf Kristersson dokonca pre verejnoprávny rozhlas uviedol, že vo vojnovej situácii môže byť nevyhnutné aj rozmiestnenie amerických jadrových zbraní na území Švédska.

Ako píše Daily Mail, NATO požaduje od väčšiny partnerov, aby do konca tohto roka použili dve percentá HDP na obranu, z&nbsp;čoho najmenej dvadsať percent musí ísť na vývoj nových vojenských technológií a&nbsp;vybavenia. Okrem toho Európska komisia vyčlenila takmer dve miliardy eur na zvýšenie vojenskej výroby v&nbsp;členských štátoch EÚ. Postup jednotlivých vlád sa pochopiteľne líši v&nbsp;závislosti od ich polohy, aktuálneho stavu armád, vojenskej histórie i&nbsp;miery obáv. Napríklad nórsky premiér Jonas Gahr Støre minulý mesiac navrhol „prevratný“ 12-ročný plán nákladov na obranu, podľa ktorého má byť použitá astronomická suma 1,6&nbsp;bilióna nórskych korún (137 miliárd eur) na revitalizáciu ozbrojených síl s&nbsp;osobitným zameraním na modernizáciu námorných kapacít. Dôvodom je blízkosť ruskej flotily jadrových ponoriek a&nbsp;rastúca námorná spôsobilosť Číny.

Fínsko je svojou vojenskou pripravenosťou známe, v&nbsp;súčasnosti má po celej zemi roztrúsených množstvo krytov, ktoré by mali kapacitne stačiť pre všetkých občanov, zároveň investovalo ďalšie prostriedky nielen do obrannej infraštruktúry, ale vytvorilo i&nbsp;obrovské zásoby paliva, obilia či munície. Starý kontinent majú chrániť tiež americké rakety rozmiestnené na celom jeho území, Francúzi a&nbsp;Briti minimálne deklarujú, že modernizujú vlastný jadrový arzenál, zásadné zmeny v&nbsp;obrannej politike chtiac-nechtiac prijíma i&nbsp;zvyšná časť Európy.

Popritom viacero štátov udržuje, rozširuje alebo zavádza aktívnu brannú povinnosť. Nielen pobaltské krajiny ako Estónsko, Lotyšsko či Litva, ktoré sa najviac obávajú intervencie blízkeho agresora. Služba vlasti je v&nbsp;rôznych podobách a&nbsp;dĺžke vyžadovaná v&nbsp;Dánsku, vo Švédsku, v&nbsp;Nórsku, vo Fínsku, v&nbsp;Rakúsku, Grécku či vo Švajčiarsku. Britský portál informuje, že opätovné zavedenie povinnej základnej služby zvažuje i&nbsp;Nemecko. Podľa uniknutých dokumentov sú v&nbsp;hre tri možné scenáre. V&nbsp;jednom z&nbsp;nich sa dokonca ráta s&nbsp;tým, že popri mužoch by povolávacie rozkazy dostávali i&nbsp;ženy po dovŕšení osemnásteho roku života. To však len za predpokladu, že sa podarí schváliť ústavný dodatok, ktorý by to umožnil. S&nbsp;povinnosťou mladých žien dočasne sa zaradiť k&nbsp;ozbrojeným zložkám ráta aj Dánsko.

Brannú povinnosť máme aj u nás či v susednom Česku, no len papierovo, pre prípad mobilizácie. Čo však s odvedencami bez výcviku, ktorí skutočné zbrane videli nanajvýš v akčnom filme či počítačovej hre? Na druhej strane sa núka otázka, aký význam má posilňovanie konvenčných síl, keď proti sebe stoja mocnosti s nukleárnym arzenálom schopným kompletne zničiť našu planétu? POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Podľa stránky globálnej koalície ICAN disponuje Rusko najväčším jadrovým potenciálom na svete v&nbsp;počte takmer šesťtisíc kusov, pričom rakety môže odpaľovať z&nbsp;pozemnej techniky, lietadiel i&nbsp;ponoriek. Spojené štáty ich majú „len“ vyše 5 200, no spolu s&nbsp;britskými a&nbsp;francúzskymi hlavicami sa sily viac-menej vyrovnávajú. Je však takéto porovnávanie relevantné? Aj tie „malé“ taktické majú výbušnú silu na úrovni desať až sto kiloton. Bomba Little Boy s&nbsp;pätnástimi kilotonami, ktorá v&nbsp;štyridsiatom piatom padla na Hirošimu, zabila 140-tisíc ľudí a&nbsp;spôsobila zdravotné problémy ďalším generáciám obyvateľov. Čo potom dokážu tie netaktické, ktorých sila predstavuje stovky kiloton?

„Trvá približne desať sekúnd, kým ohnivá guľa z&nbsp;jadrového výbuchu dosiahne svoju maximálnu veľkosť,“ vysvetľujú odborníci z&nbsp;ICAN-u, čo tieto zbrane dokážu spôsobiť. „Uvoľňuje sa obrovské množstvo energie vo forme explózie, tepla a&nbsp;žiarenia. Rázová vlna dosahuje rýchlosť stoviek kilometrov za hodinu. Výbuch zabíja ľudí blízko bodu nula, spôsobuje poranenia pľúc, poškodenia uší, vnútorné krvácanie. Tepelné žiarenie je také intenzívne, že sa takmer všetko v&nbsp;blízkosti epicentra vyparí. Zároveň sa na rozsiahlej ploche vytvorí niečo ako veľká ohnivá búrka, počas ktorej aj ľudia v&nbsp;podzemných úkrytoch čelia pravdepodobnej smrti v&nbsp;dôsledku nedostatku kyslíka a&nbsp;otravy oxidom uhoľnatým.“

Použitie menej ako jedného percenta jadrového potenciálu sveta by mohlo narušiť globálnu klímu a&nbsp;v&nbsp;dlhodobom horizonte ohroziť dve miliardy ľudí hladomorom. Detonácia tisícok týchto zbraní by okamžite zabila stovky miliónov obyvateľov zasiahnutých oblastí a&nbsp;podľa rôznych štúdií by vyústila do jadrovej zimy. Skolaboval by celý náš ekosystém, následný hladomor by si vyžiadal zhruba päť miliárd životov. Ďalšie roky by preživších sužovali choroby z&nbsp;ožiarenia, infekcie, nedostatok jedla, služieb, základných potrieb. Niektoré modely hovoria aj o&nbsp;postupnom zániku civilizácie. Takáto vojna by nemala víťazov.

Hrozí nám tretia svetová? Európa sa pripravuje na najhoršie, Slovensko zatiaľ nepanikári

Autor článku

Peter Galan

Výber pre vás

Hrozí nám tretia svetová? Európa sa pripravuje na najhoršie, Slovensko zatiaľ nepanikári

Autor článku

Peter Galan

Súvisiace články

Kuriozity: Súboj papagája s jašterom, podmorská pivnica i drahá spomienka na oscarový Titanic

Deti z Luníka IX: Niektoré sa samy pýtajú do detských domovov. Chcú žiť inak ako ich rodičia

Všimli sme si: Boje na život a na smrť, luxusné 20-miliónové hodinky i tulipánová nádhera

Nikto už nie je v bezpečí: Drogové kartely vzali život najmladšej starostke. Mala len 27 rokov

Víkendovky: Protest polonahých policajtov, preteky dinosaurov i solárna kozmická loď

Opičí otroci: Ľudia ich mučia, vŕtajú im diery do hláv, zneužívajú na ťažkú a nebezpečnú prácu

Výber pre vás