<p>zahraničie, zahraničná politika, život v zahraničí, zaujímavosti zo zahraničia
dlhé roky sa venuje zahraničnej politike, začínala v denníku, pokračovala v elektronických médiách, pracovala ako spravodajkyňa Rádia Slovensko v Poľsku</p>

Zuzana Kohútková

Arktída je bohatá na nerasty. Ťažba surovín spoza severného polárneho kruhu predstavuje približne 20 percent ruského HDP. Ak by sa Veľkému medveďovi podarilo rozšíriť túto zónu, získal by prístup k&nbsp;novým ložiskám, z&nbsp;ktorých by podľa odhadov mohol získať cca päť miliárd ton ropy a&nbsp;plynu. Rusko v&nbsp;Arktíde zbrojí a&nbsp;pripravuje sa na vojnu o&nbsp;vplyv, zdroje a&nbsp;obchodné cesty. Bratá sa pritom s&nbsp;Čínou.

Od roku 2014 Rusko v rámci programu tzv. Arktického štítu otvorilo na Ďalekom severe šesť nových vojenských základní a reaktivovalo 14 leteckých základní, ktoré sa nepoužívali od rozpadu ZSSR. Moskva hrozí vojnou v regióne, najnovšie&nbsp; argumentuje hrozbou zo strany Škandinávie, keďže Fínsko a Švédsko po expanzii na Ukrajinu prejavili hlboký záujem o vstup do NATO. Aliancia zatiaľ provokácie, ako sú napríklad pomerne časté narúšania medzinárodného leteckého priestoru, ale je pripravené. V marci sa na ďalekom nórskom severe konalo vojenské cvičenie, na ktorom za zúčastnilo 30-tisíc vojakov NATO. Nateraz sa to cvičeniami z oboch strán končí, a na „front“ boli prizvaní vedci.

Arktída zahŕňa veľkú časť územia Kanady, Aljašky, Nórska, Fínska, Švédska, Islandu, Grónska, ktoré patrí Dánsku a&nbsp;obrovskú časť pobrežia Ruska. K&nbsp;tomu patria ostrovy, ostrovčeky a&nbsp;súostrovia rozdelené medzi tieto krajiny. Lenže arktická „hra“ sa krúti o&nbsp;to, čo je medzi nimi, čiže Severný ľadový oceán. A&nbsp;hoci väčšinu jeho vodnej plochy tvorí vlastne ľad, platia tam medzinárodné námorné právo. Podľa toho možno rozšíriť výsostné vody hovorí ak a&nbsp;predĺži kontinentálny šelf danej krajiny v&nbsp;postate za jej hranice. Moskva už pred niekoľkými rokmi zaslala OSN žiadosť v&nbsp;ktorej si robí nárok na časť Arktídy. Ale nielen ruskí, ale aj kanadskí a&nbsp;dánski vedci dostali tú istú úlohu, nájsť prírodný argument, aby si mohli prisvojiť ďalšiu časť severného regiónu. Našli ho, všetci ten istý. Lomonosovov chrbát, ktorý sa tiahne od hladinou Severného ľadového oceána od kontinentu k&nbsp;pólu.

Odhaduje sa, že Arktída ukrýva 30 percent svetových zásob zemného plynu a&nbsp;13 percent ropy. Dánsko by tam rado získalo územie 20-krát väčšie než je jeho rozloha. Nóri priamo hovoria, že nejde o&nbsp;hranice, ale o&nbsp;podiely z&nbsp;nerastného koláča. Najviac však tlačí Rusko, ktoré už teraz využíva arktické zdroje naplno, tvoria 20 percent ruského HDP, tečie odtiaľ 80 % ruského plynu a&nbsp;ďalšie ťažobné zóny by mohli Moskve priniesť najmenej 30 biliónov eur. Preto sa jej oplatí bojovať za každý štvorcový kilometer. A&nbsp;má na to ešte jeden dôvod, ktorému napomáha topenie ľadovcov.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/lady-topia-napatie-vrie-klimatologovia-varuju-obchodnici-raduju-boj-arktidu" target="_blank" rel="noopener">Viac fotografií si pozrite v GALÉRII.</a>

Ľad zo Severného ľadového oceánu mizne a to, čo klimatológovia pozorujú s obavami, geopolitickí stratégovia vidia ako šancu. Keď sa ľadovce roztopia, vzniknú nové obchodné trasy, ktoré by mohli zmeniť obraz svetového námorného obchodu. Severná vodná cesta je najkratšou trasou z východnej Ázie do Európy, plavbu by mohla skrátiť až o 20 dní. Lenže zatiaľ nie je dostupná po celý rok a navyše, po zamrznutých vodách plávajú lode pomalšie. Treba tiež platiť Rusku za ľadoborce. S roztápajúcim sa ľadom sa roztápajú aj obchodné bariéry a preto sa Rusko už dnes snaží, aby získali čo najviac kontroly nad trasou, ako aj možnosti vyberania poplatkov za využívanie ich teritoriánych vôd a ekonomickej sféry.

Nielen Rusi hľadia ďaleko do budúcnosti. O&nbsp;arktický koláč majú veľký záujem aj Číňania, ktorí sa natlačili ako pozorovateľ do Arktickej rady- Dva ľadoborce už majú, tretí stavajú. Cez severnú trasu by mohli transportovať 5-15 % svojich obchodných artiklov. V&nbsp;prípade, nedajbože, vojny s&nbsp;USA a&nbsp;blokovaním Melackého prielivu americkým námorníctvom by bola Arktická hodvábna cesta dobrou alternatívou. Veď už minulý rok prvý raz plával čínsky tanker s&nbsp;plynom severnou trasou.

K bublajúcemu napätiu okolo Arktídy priliala olej do ohňa ruská invázia na Ukrajine. Keďže Fínsko a Švédsko reagovali prihláškou do NATO, v prípade ich prijatia sa zmení pomer síl na Ďalekom severe, čo bude pre Moskvu dobrou zámienkou, aby tlačila na pílu a získala nielen nové zdroje surovín, ale aj kontrolu nad arktickou trasou. Aj pomocou zbraní. Získala by tak dobrý prostriedok na vydieranie sveta. Veď už dnes má Rusko ďaleko najdlhšiu arktickú hranicu, vyzbrojený región a najväčšiu flotilu ľadoborcov na svete. Nie je ťažké si predstaviť, že by náhle zvýšilo tranzitné poplatky, alebo hrozilo uzavretím trasy.

Zatiaľ bezzbraňová vojna o&nbsp;kontrolu nad regiónom pokračuje na všetkých stranách. Na aktivity Moskvy reagovali Američania plánmi na rozšírenie svojej vojenskej základne v&nbsp;grónskom Thule a&nbsp;zvýšením počtu svojich vojakov na Aljaške. Dánske i&nbsp;nórske vedecké expedície sú prepchaté nielen výskumnými zariadeniami, ale aj tými špionážnymi, aby mohli držať krok s&nbsp;aktivitami Ruska. Kanaďania zasa stavili na sledovanie pomocou satelitov.

&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp;&nbsp; Takže zatiaľ nie je naplnený slogan Arktickej rady, ktorý znie: „Arktída, miesto dialógu.“ Dialóg sa za Severným polárnym kruhom totiž stráca tak rýchlo, ako ten ľad.

Ľady sa topia, napätie vrie: Klimatológovia varujú, obchodníci sa radujú! Boj o Arktídu

Výber pre vás