Odvážny plán genetikov a ochranárov: Chcú priviesť späť k životu vyhynutého mýtického vtáka

Mýtický vták vzbudzuje kontroverziu aj po vyhynutí: Vedci vyzradili, ako ho chcú vzkriesiť

Oživenie doda: Vzkriesenie mýtického vtáka vyvoláva kontroverzie

Katarína Oravská

<a rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/odvazny-plan-genetikov-ochranarov-chcu-priviest-spat-zivotu-vyhynuteho-mytickeho-vtaka" target="_blank">Doda stretla v krajine zázrakov aj Alica, pozrite si ilustráciu v GALÉRII</a>

Odvážna spolupráca! Genetici a&nbsp;ochranári plánujú vzkriesiť vyhynutého vtáka a&nbsp;priviesť ho späť do jeho pôvodného biotopu na Mauríciu. Ide o&nbsp;dronta nelietavého alebo dronta maurícijského, ľudovo nazývaného&nbsp;dodo.

Biotechnologická a&nbsp;genetická inžinierska spoločnosť <a rel="noopener" href="https://colossal.com/dodo/" target="_blank">Co­lossal Biosciences</a> so sídlom v&nbsp;USA, ktorá sa snaží „oživiť“ viacero vyhynutých druhov vrátane mamuta srstnatého, sa spojila s&nbsp;ochranármi Mauritian Wildlife Foundation&nbsp;(MWF), aby našli vhodné miesto pre tohto veľkého nelietavého vtáka, informuje <a rel="noopener" href="https://edition.cnn.com/dodo-de-extinction-mauritius-spc-intl-scn/index.html" target="_blank">CNN</a>. Dodo vyhynul asi okolo roku 1681 kombináciou viacerých faktorov. Africký ostrov totiž prišli „civilizovať“ ľudia, čo v&nbsp;preklade znamená klčovanie lesov, kde dodo žil. So sebou priviezli aj zvieratá, ktoré na ostrove predtým prirodzene nežili, ako sú ošípané, potkany, makaky, a&nbsp;tie požierali dodove vajcia. Hovoríme teda o&nbsp;učebnicovom prípade&nbsp;vyhynutia. Dodo mal krátke nohy aj krídla a&nbsp;dlhý zahnutý zobák. Bol asi meter vysoký a&nbsp;svalnatý, vážil približne 25 kilogramov. Vykrmoval sa zrelým ovocím, občas si zobol aj kamene pre lepšie trávenie. Sympatický vták znášal len jedno vajce ročne, nelietal, lebo dovtedy nemal prirodzeného „nepriateľa“, čo z&nbsp;neho robilo ľahkú korisť. Ľudí sa nebál, keďže ich dovtedy nepoznal. Ako prví ho podľa Wikipedie zbadali Portugalci, ktorí na ostrov priplávali v&nbsp;roku 1505. Názov dodo pochádza zo staroportugalského slova doudou, čo znamená „hlupák“. Ako však poznamenáva Colossal na svojom webe, aby bolo jasné, „jediné hlúpe stvorenia v&nbsp;tomto príbehu sú ľudia“. Rovnako ako bájne jednorožce a&nbsp;fantastické draky, aj vták dodo bol v&nbsp;19. storočí všeobecne považovaný za mýtické stvorenie, píše Colossal. Možno práve preto si spoločnosť vybrala na svoj zámer „vzkriesenia“ vyhynutého tvora práve tohto vtáka. Prvý raz svoj plán predstavila ešte v&nbsp;januári 2023. Až teraz sa dozvedáme podrobnosti, ako to chcú vlastne spraviť.

Vedúca oddelenia paleogenetiky v&nbsp;Co­lossal Beth Shapiro spolu s&nbsp;Tomom Gilbertom a&nbsp;Johnom Fjeldsåom z&nbsp;Kodanskej univerzity viedli tím, ktorí sekvenoval a&nbsp;zostavil genóm doda pomocou DNA extrahovanej z&nbsp;lebky v&nbsp;zbierke prírodovedného múzea v&nbsp;Dánsku. Okrem toho sekvenovali genóm vyhynutého príbuzného vtáka dodo – pustovníka z&nbsp;ostrova Rodrigues blízko Maurícia a&nbsp;veľkohrivca bradavičnatého, jeho najbližšieho žijúceho príbuzného. Holubovitého operenca nájdete na ostrovoch v&nbsp;Juhovýchodnej Ázii a&nbsp;čiastočne v&nbsp;Tichomorí. Genetici v&nbsp;Colossal našli bunky, ktoré fungujú ako takzvané prekurzory pre vaječníky alebo semenníky pri veľkohrivcovi bradavičnatom, ktoré môžu úspešne rásť v&nbsp;kuracom embryu. Teraz skúmajú, či sa tieto bunky nazývané primordiálne zárodočné bunky (PGC) môžu zmeniť na spermie a&nbsp;vajíčka. Ide o&nbsp;dôležitý krok pri vytváraní hybridných zvierat prostredníctvom reprodukcie. Vedci už skôr vyskúšali zaviesť do kačacieho embrya PGC, čím vznikla dospelá kačica so spermiami kohúta. Obdobne má v&nbsp;pláne po­stu­povať aj Colossal. Najprv porovná genómy doda, pustovníka a&nbsp;veľkohrivca bradavičnatého, aby sa zistilo, v&nbsp;čom sa líšia. Podľa toho sa upravia PGC bunky veľkohrivca bradavičnatého, aby vyjadrovali fyzické črty doda. Upravené PGC sa potom vložia do embryí sliepky a&nbsp;kohúta. Po ich rozmnožení sa teoreticky bude potomstvo podobať na doda. „Fyzicky bude obnovený dodo nerozoznateľný od toho, ako by mal vyzerať,“ povedal CNN Matt James, ktorý má v&nbsp;Colossale na starosti chov a&nbsp;starostlivosť o&nbsp;zvieratá. Projekt opísal ako „úžasný motor inovácií pre vtáčiu genetiku, genomiku a&nbsp;bunkovú biológiu“ s&nbsp;ohľadom na to, že „väčšina technológií, ktoré používame na klonovanie cicavcov, dnes pre vtáky neexistuje“. Kedy vytvoria prvé embryo, však nespresnil.

Kým laboratórium Colossal pokračuje vo výskume, ochranári z&nbsp;MWF hľadajú miesto, kde by vzkriesený dodo mohol hniezdiť. „Maurícius nie je veľký ostrov, má 60 krát 30 kilometrov,“ vysvetľuje vedúci ochrany prírody v&nbsp;MWF Vikash Tatayah. „Veľa priestranstiev nahradila cukrová trstina, budovy, dediny a&nbsp;nádrže. Naj­ideálnejšie miesto neexistuje.“&nbsp;Každé potenciálne miesto má totiž svoje klady a&nbsp;zápory zahŕňajúce predátory, pytliactvo a&nbsp;iné ľudské zásahy. Uvažuje sa o&nbsp;troch lokalitách&nbsp;-&nbsp;Národný park Black River Gorges, prírodná rezervácia ostrov Round a&nbsp;ostrovček Île aux Aigrettes. Kým ostrovné možnosti nie sú domovom prirodzených predátorov, na pevnine by bolo potrebné „vylúčiť, premiestniť alebo dokonca kontrolovať“ invázne druhy vrátane potkanov, divých mačiek, ošípaných, psov, opíc, mangúst a&nbsp;vrán“, aby tam dodo prosperoval. Na druhej strane, podľa Tatayaha by nadácia chcela, aby doda mohla vidieť aj verejnosť, no ostrovy Round a&nbsp;Île aux Aigrettes sú neobývané. Je aj možnosť, že vyhynutý operenec bude žiť na viacerých miestach. Ak ľudský faktor a&nbsp;predátori budú pod kontrolou, Tatayah nevidí dôvod, aby dodo nekoexistoval s&nbsp;inými vtákmi, rastlinami a&nbsp;plazmi. Dokonca by to vraj mohlo mať výhody v&nbsp;podobe budovania „vzájomných vzťahov, ktoré sa rozpadli od jeho vyhynutia“. Veľký zobák doda indikuje, že konzumoval ovocie s&nbsp;veľkými semenami a&nbsp;zohrával úlohu pri šírení semien. Jednou z&nbsp;hypotéz je, že niektoré ohrozené rastlinné druhy už nemajú dostatok semien, pretože na to, aby vyklíčili, potrebovali prejsť žalúdkom doda či iných vyhynutých druhov ako obrovská maurícijská korytnačka. „Myslím si, že dodo bude veľkým bonusom pre obnovu ekosystémov,“ povedal Tatayah. Vtáčí paleontológ z&nbsp;londýnskeho Prírodopisného múzea Julian Hume súhlasí s&nbsp;tým, že by sa oživený operenec mohol podieľať na rozptyľovaní semien, no je opatrný, lebo „napriek tomu, že je to jeden z&nbsp;najznámejších vtákov na svete, stále o&nbsp;ňom nevieme prakticky nič“. Myšlienka Colossalu sa mu zdá dobrá, ale upozorňuje, že pre zložitosť znovuvytvorenia druhu z&nbsp;DNA dokážeme vytvoriť len vtáky v&nbsp;„štýle doda“, nie jeho stopercentnú repliku. „Bude trvať roky selektívneho šľachtenia, kým sa z&nbsp;malého holuba stane veľký nelietavý vták. Netreba zabúdať, že prírode trvalo milióny rokov, kým vznikol dodo. Colossal môže v&nbsp;najlepšom prípade vyprodukovať iba vtáka s&nbsp;nejakými vlastnosťami podobnými dodovi. Vtáka, ktorý nemá žiadnu inherentnú predstavu o&nbsp;tom, ako žiť vo voľnej prírode, takže by bolo dosť naivné robiť predčasné závery o&nbsp;jeho správaní.“

Možno sa aj vám tisne na jazyk základná otázka, prečo vlastne vynakladať toľké zdroje na obnovu dávno vyhynutého nelietavého vtáka a&nbsp;potom ho izolovať na ostrove uprostred Indického oceánu. Generálny riaditeľ a&nbsp;spoluzakladateľ spoločnosti Colossal Ben Lamm hovorí o&nbsp;akomsi „ochranárskom optimizme“, ktorý, „dúfajme, inšpiruje ľudí na celom svete, najmä mládež, v&nbsp;čase, keď klimatické zmeny, strata biodiverzity a&nbsp;politika môžu spôsobiť, že veci vyzerajú beznádejne“. Dodal, že techniky propagované projektom dodo by mohli pomôcť pri obnove iných druhov vtákov. „Nikdy nebolo naliehavejšie chrániť druhy ako dnes. Nie je to dôležité len pre ich ďalšiu existenciu. Je to pre väčšie dobro planéty,“ hovorí profesorka ekológie a&nbsp;evolučnej biológie na kalifornskej univerzite v&nbsp;Santa Cruz. Tatayah verí, že tento vysokoprofilový projekt by mohol poskytnúť impulz, aby sa viac chránila príroda na Mauríciu. „Podľa našich skúseností, keď začnete zachraňovať druh, dáva to impulz na ochranu a&nbsp;obnovu biotopov a&nbsp;ekosystému. Máme záujem o&nbsp;ochranu celého ekosystému. Nechceme nájsť doda samotného na poli.“ V&nbsp;každom prípade, návrat doda nenastane zo dňa na deň, hovoríme možno o&nbsp;desaťročí. Vtáky by vzkriesili v&nbsp;USA a&nbsp;bolo by ich potrebné dovážať, časovú náročnosť projektu môže navyše komplikovať právny a&nbsp;politický rozmer. Tatayah zdôraznil, že vznikajúce technológie navrátenia vyhynutého druhu by nemali nahradiť ostatné nástroje na ochranu ohrozených druhov. Hume dodáva, že obrovská investícia Colossala sa mohla použiť na záchranu mnohých iných druhov „na pokraji“ vyhynutia prostredníctvom konvenčnej ochrany. Paleontológ nie je proti technike zvrátenia vyhynutia, no radšej by ju videl aplikovanú na nedávno vyhynuté druhy, ako je vakovlk tasmánsky, alebo druhy s&nbsp;neživotaschopnými populáciami, ako je nosorožec tuponosý severný, pri ktorom zostávajú už len dve samice. „Napriek tomu, že ide o&nbsp;poľutovaniahodný prípad vyhynutia spôsobeného ľuďmi, obdobie doda pominulo.“ Doda študoval mnoho rokov a&nbsp;hovorí, že stále sa o&nbsp;tomto záhadnom vtákovi môžeme veľa naučiť, preto „ak by sa niekedy podarilo nejakého znovu vytvoriť, určite by som bol prvý v&nbsp;rade, ktorý by ho pozrel“.

Vďaka aktivistom a&nbsp;vedcom sa niektoré takmer vyhynuté zvieratá podarilo vrátiť do voľnej prírody, a&nbsp;to na miesta ich pôvodného výskytu.
Vlk dravý
V&nbsp;rokoch 1995 až 1997 bolo do Yellowstonského národného parku reintrodukovaných 41 sivých vlkov. Ich 70-ročná neprítomnosť mala obrovský domino efekt na celý miestny ekosystém. Populácia losov sa nekontrolovane rozširovala, nadmerne spásali vŕby a&nbsp;osiky, bobry tak nemali potravu ani z&nbsp;čoho si postaviť prístrešie a&nbsp;takmer zmizli z&nbsp;parku. Od roku 2020 bolo v&nbsp;parku najmenej 94 vlkov a&nbsp;vyše 500&nbsp;v&nbsp;širšom okolí, lenže program má problémy s&nbsp;riadením populácie za hranicami parku. Farmári sa obávajú o&nbsp;svoj dobytok napriek tomu, že percento zabití dobytku vlkom je mizivé. Za hranicou parku vlky navyše nie sú chránené a&nbsp;na väčšine územia sa môžu loviť.
Diabol tasmánsky
Asi pred tritisíc rokmi sa tieto na prvý pohľad roztomilé vačkovce túlali po Austrálii, ale vytlačil ich dingo. Ich počet ešte viac zdecimovala nákazlivá forma rakoviny. Nádor na tvári zabil 90 percent zvyšnej populácie. V&nbsp;roku 2020 sa tieto stvorenia podarilo zaviesť do divokej rezervácie v&nbsp;Novom Južnom Walese v&nbsp;Austrálii, čo pomohlo rozšíriť populáciu a&nbsp;chrániť ju pred divými mačkami a&nbsp;líškami.
Gepard
V&nbsp;dôsledku lovu a&nbsp;straty biotopov klesol v&nbsp;20. storočí počet gepardov o&nbsp;93 percent. V&nbsp;rámci programu reintrodukcie v&nbsp;malawijskom Národnom parku Liwonde v&nbsp;roku 2017 sa šelma vrátila do tejto krajiny po dvadsiatich rokoch. Aj dnes sa zápasí s&nbsp;nízkym počtom jedincov a&nbsp;nedostatkom genetickej diverzity, ktorá ich robí náchylnými na choroby.

Odvážny plán genetikov a ochranárov: Chcú priviesť späť k životu vyhynutého mýtického vtáka

Súvisiace články

Štvornohí utečenci: Vojnové drámy prežívajú aj domáci miláčikovia, ich príbehy sú dojemné

Puknete od smiechu: Toto sú najvtipnejšie fotografie zvierat za minulý rok

Máme to, čo sme si urobili sami, tvrdí klimatológ Pavel Faško

Výber pre vás