Venuje sa &scaron;portov&yacute;m t&eacute;mam,

Ján Ďurčo

Už keď v&nbsp;novembri 2014 v&nbsp;Monaku Medzinárodná atletická federácia (IAAF) prisúdila organizáciu 17. majstrovstiev sveta (MS) v&nbsp;konkurencii amerického Eugene a&nbsp;španielskej Barcelony katarskému hlavnému mestu Dauha, dočkali sa jeho arabskí zástupcovia prvej kritiky. „Vyhrala najhoršia kandidatúra. A&nbsp;len preto, lebo majú peniaze,“ soptil krátko po vyhlásení výsledkov už bývalý prezident Španielskej atletickej federácie José María Odriozola. Možno ani on však netušil, akou katastrofou najmä pre maratóncov či chodcov prvý atletický šampionát v&nbsp;histórii na Blízkom východe bude. Horúčavy, vysoká vlhkosť vzduchu a&nbsp;rozpálený asfalt kosili jedného vytrvalca za druhým. Ani Slováci Tóth a Czaková do cieľa nedorazili a&nbsp;tréner našich chodcov Matej Spišiak si musel chvíľami hrýzť do jazyka. „Hovoril som to už vlani. Nemali sme sem chodiť,“ cituje jeho slová TASR.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/peklo-pre-sefov-svetovej-atletiky-su-peniaze-zjavne-dolezitejsie-ako-zdravie-sportovcov" target="_blank" rel="noopener">V galérii si pozrite hrozné zábery vysilených atlétov na majstrovstvách sveta v Katare&gt;&gt;</a>

Svedomie by si však mali spytovať najmä vrcholní šéfovia IAAF. Atlétov súťažiacich na modernom Chalífovom medzinárodnom štadióne sa úmorná horúčava a vysoká vlhkosť vzduchu nedotkla. Štadión ako prvý na svete využíva klimatizáciu (využíva na to schladenú vodu z energetického centra kilometer od štadióna), vďaka čomu sa teploty na ňom pohybujú okolo 23 stupňov Celzia. Vonku sa však teplomer cez deň šplhá k štyridsiatke.&nbsp; Maratónkyne i chodci štartovali síce až v&nbsp;neskorých večerných hodinách, keď sú teploty predsa len znesiteľnejšie, vysoká vlhkosť vzduchu (nad 70 percent) však z&nbsp;pretekov spravili doslova jatky. Až 18 chodcov zo 46 nedošlo počas uplynulého víkendu do cieľa, ani 28 bežkýň počas ženského maratónu. Končili aj na nosidlách, invalidných vozíkoch či v&nbsp;stave totálneho vyčerpania. Ani záchranné stanovištia po celej trati a&nbsp;70 zamestnancov Červeného kríža športovcom pohodu nepridávali.

Zástupcovia IAAF sa síce pred štartom dušovali, že „miera zdravotného rizika je akceptovateľná“, no na trati to tak ani chvíľu nevyzeralo. Katastrofa či sauna - boli najčastejšie výrazy, ktorými nešťastní pretekári označovali samotnú súťaž. Pritom to mali byť ich top preteky roka. „Vôbec sa nedalo dýchať. Tá vlhkosť ma zabíjala. Je to neúcta voči nám dať šampionát do Kataru. Funkcionári si teraz hovejú v&nbsp;klimatizovaných priestoroch alebo už spia, zatiaľ čo my sa potíme na trati,“ neodpustila si kritiku Bieloruska Volga Mazuronaková, ktorá dobehla piata v maratóne žien.&nbsp; „Sledovať, ako pretekárky pred vami padajú na zem, bolo hrozné. Mysľou vám vtedy letia myšlienky, že o&nbsp;päťsto metrov to môžete byť vy, koho budú dvíhať zo zeme. Som šťastná, že som dobehla do cieľa postojačky,“ vyhlásila deviata v&nbsp;poradí Kanaďanka Lyndsay Tessierová.

Tréner etiópskych vytrvalkýň Haji Adillo Roba len útrpne sledoval, ako všetky tri bežkyne z jeho krajiny postupne z trate odpadávali. „V Etiópii by sa za takýchto podmienok nikdy nebežalo,“ posťažoval sa médiám po pretekoch. Aj francúzsky chodecký majster sveta a veľký Tóthov rival Yohann Diniz bol šokovaný. „Vedel som, že nás čakajú extrémne podmienky, ale toto? Mal som ostať doma a nie cestovať sem. Naozaj nechápem, prečo som napokon došiel,“ vravel. „Na štadióne sú podmienky znesiteľné, ale my sme pretekali v peci. Piekli sme sa ako guinejské prasce. Hrozné, som vytočený,“ zúril 41-ročný svetový rekordér. Tóth sa vzdal druhý raz: Náš majster sveta a&nbsp;olympijský víťaz Matej Tóth sa dostal po 28. kilometer. Potom odstúpil. Mal kŕče, problémy so žalúdkom a&nbsp;nevidel žiadnu šancu dôjsť do cieľa. „Radšej som zvolil možnosť prežiť v&nbsp;zdraví, ako skončiť v&nbsp;nemocnici,“ vravel Tóth po pretekoch v&nbsp;30-stupňovej horúčave a&nbsp;75-percentnej vlhkosti vzduchu. A&nbsp;to sa na trať vydal spolu s&nbsp;ostatnými pol hodiny pred polnocou miestneho času. Bola to jeho druhá päťdesiatka v&nbsp;živote, na ktorej nedošiel do cieľa. Aj tú prvú vzdal na ázijskej pôde - na MS v&nbsp;kórejskom Tägu v&nbsp;roku 2011.

Svetoví atletickí šéfovia však Katar ako voľbu dejiska MS obhajujú. „Globalizácia športu je nutná. Musíme ho dostať aj na miesta, kde sa nikdy predtým nesúťažilo,“ opakoval donekonečna bývalý slávny britský bežec Sebastian Coe (62), ktorého v&nbsp;Katare potvrdili za šéfa IAAF aj pre druhé funkčné obdobie. Že pritom chodcom či maratóncom ide o&nbsp;život? No a&nbsp;čo.

A to nie je jediný problém katarských MS. Kým pred dvoma rokmi v Londýne publikum burácalo počas každého dňa súťaží, tu je hľadisko s kapacitou 40-tisíc miest poloprázdne a atmosféra občas na bode mrazu. Bodaj by nie, keď katarskí organizátori pre veľký nezáujem porozdávali lístky miestnym migrantom a deťom, ktorých atletika zďaleka až tak nezaujíma. Podľa dostupných údajov predali usporiadatelia na desať súťažných dní spolu len 50-tisíc vstupeniek. Na kráľovnú športov skutočne žalostne málo.

A to sa o tri roky budú zraky športových fanúšikov upierať znovu do Kataru. Rozbehnú sa tu kontroverzné futbalové majstrovstvá sveta, ktorých organizátori už dlho čelia podozreniam, že si šampionát kúpili. Tak ako tohtoročné atletické MS, aj futbalový turnaj sa môže tešiť na klimatizované štadióny. Pre vysoké teploty ho však kompetentní posunuli tiež na čo možno najneskorší termín. Taký, aký vrcholné podujatia v&nbsp;histórii oboch týchto športov doteraz nezaznamenali. Futbalové MS 2022 sa budú konať od 21. novembra do 18. decembra.

Ani atletika si taký neskorý termín MS ako teraz - na prelome septembra a októbra - nepamätá. „Na toto sme čakali do októbra? Na prázdne tribúny?“ čudovala sa po príchode do Dauhy bývalá olympijská víťazka v sedemboji Denise Lewisová. „Nečakala som, že to bude také hrozné. Atléti si zaslúžila plné hľadiská, cítiť energiu, elektrizujúcu atmosféru. Nie toto. Je to chyba,“ citoval jej slová britský denník The Sun.&nbsp; Budú katarské omyly ponaučením pre budúcnosť? Alebo sa v&nbsp;rámci globalizácie musia športovci pripraviť na ďalšie pekelne boľavé chvíle? Výhľadovo si však môžu predsa len vydýchnuť. O&nbsp;dva roky v&nbsp;americkom Eugene (štát Oregon) nás nič podobné asi nečaká, aj Budapešť v&nbsp;roku 2023 sľubuje určite dôstojnejšiu atmosféru.

Peklo: Pre šéfov svetovej atletiky sú peniaze zjavne dôležitejšie ako zdravie športovcov!

Výber pre vás

Peklo: Pre šéfov svetovej atletiky sú peniaze zjavne dôležitejšie ako zdravie športovcov!

Súvisiace články

Podvodník: Na olympiáde si zahral vďaka falošnému penisu!

Sila vôle a odhodlania: Títo športovci sa z úplného dna vrátili na vrchol!

Prepočítal sa: Dopingový test amerického basketbalistu ukázal, že je tehotný!

Výber pre vás