Rastislav Boldocki

K filmovému Rockymu ho prirovnávali pre štýl, akým boxoval - so spustenými rukami, nedbal na obranu, vždy chcel súpera zložiť. „Bol sebavedomý a šialene odvážny, spoliehal sa len na silu svojho úderu, zabúdajúc na základné pravidlo ringu, že sa vždy objaví niekto, kto udiera silnejšie,“ povedal o legende juhoslovanského boxu novinár Dragan Nikitović. „Nič ho nedokázalo zastaviť - ani v ceste do výšin, ani pri strmhlavom páde.“ Jeden zásadný rozdiel s Rockym tu&nbsp;predsa len bol. Marijan Beneš nebol fiktívnou postavou, svoj filmový príbeh naozaj žil - do samého, nešťastného konca.

Z Chorváta narodeného v Belehrade chceli rodičia, obaja učitelia, mať hudobníka. Chodil na klavír a husle, ale pod vplyvom bratov nakoniec presedlal na box. Ako 22-ročný sa stal amatérskym majstrom Európy v ľahkej velterovej váhe. To už žil v bosnianskom meste Banja Luka a zdalo sa, že ho čaká vysnívaná kariéra. Ale dostavila sa závažná prekážka - nakazil sa žltačkou. Dostavili sa komplikácie a lekári mu odporučili, aby sekol s boxom. Beneš na ich radu zareagoval svojsky. Utiekol z nemocnice, vyhľadal ľudovú liečiteľku a vrhol sa do trénovania. Uprosil sestru, čo žila v Nemecku, aby ho skontaktovala s profesionálnym manažérom, tak sa začala jeho spolupráca Willym Zellerom. Mimoriadne úspešná - zaznamenal 14 víťazstiev zo 14 zápasov a získal možnosť bojovať o titul profesionálneho majstra Európy. K tomu, vo svojej milovanej Banji Luke. „Boxoval proti Francúzovi Gilbertovi Cohenovi, ale nazáležalo na súperovi, toho 17. marca 1979 mohol proti nemu v zaplnenej hale Borik stáť hocikto,“ napísal neskôr chorvátsky Jutarnji List. Beneš zvíťazil knockoutom v štvrtom kole.

Európsky titul niekoľkokrát obhájil a naskytla sa mu príležitosť bojovať i o ten svetový - proti „neporaziteľnému“ Elishovi Obedovi z Bahám, mužovi, ktorý dlhých jedenásť rokov neokúsil trpkosť prehry. Odvážny Juhoslovan zdolal aj jeho, ale doplatil na manažérovu nerozvážnosť. Willy Zeller svojmu zverencovi nedôveroval a nezaplatil zálohu. Boxerská federácia preto neuznala súboj ako zápas o majstra sveta. Benešovi sa vtedy začala lepiť smola na päty. V jednom z ďalších súbojov utrpel závažné zranenie oka a lekári mu opäť odporúčali, aby ukončil kariéru. Neposlúchol, tajil, že nevidí, len aby mohol späť do ringu. Nakoniec to hádam ani inak dopadnúť nemohlo, po ďalších úderoch do hlavy mu museli zranené oko vyoperovať - aby zachránili to druhé.

Boxovať oficiálne prestal v roku 1983 ako 33-ročný, hoci sa neskôr ešte do ringu vracal a boxoval s menej známymi pästiarmi. Rovnako ako počas celej kariéry, aj po jej ukončení bol najmä v Banja Luke mimoriadne obľúbený. Finančne pomáhal každému, komu mohol. Traduje sa, že doma mal škatuľu s peniazmi, a keď ho niekto prišiel poprosiť o pomoc, ukázal len rukou na škatuľu a dotyčnému naznačil, aby si zobral, koľko potrebuje. V súkromí sa mu darilo už menej. „Bol zlý otec a manžel, všetkým dával, ale my sme často museli vyžiť bez peňazí,“ spomínala v jednom z rozhovorov bývalá manželka Stana. Marijan mal s ňou dve dcéry a k tomu mal aj dve nemanželské. „Za všetko môže box, nebyť boxu, všetko by bolo inak,“ dodala žena, ktorá sa napriek všetkému postarala o bývalého manžela, keď ochorel a takmer všetci ho opustili.

Marijan Beneš sa celý život vyjadroval ako Juhoslovan. S hrdosťou rozprával o svojich stretnutiach s vodcom Jospiom Brozom Titom, dokonca na jeho počesť napísal aj zopár básní. Takáto orientácia sa v čase prepuknutia ozbrojených etnických konfliktov začiatkom 90-tych rokov veľmi nenosila.

Naverbovali ho armády bosnianskych Srbov, musel kopať zákopy, neskôr sa dostal do utečeneckého tábora. Rozhodol sa presťahovať do Chorvátska, ale ani tam veľmi nepochodil. Srbi v ňom videli Chorváta, pre Chorvátov bol Srb. Tak sa nakoniec predsa len rozhodol vrátiť do milovanej Banji Luke, napriek tomu, že ho mesto zradilo.

Pri vojnovom sťahovaní Beneš prerobil na výmene nehnuteľností, neskôr skrachovali aj dva bary, ktoré prevádzkoval. Pri jeho rozhadzovačnej povahe bol už len krôčik k životu v chudobe. Akoby toho nebolo málo, daň si začali vyberať aj údery, ktoré schytal v ringu, dostavili sa zdravotné problémy. Takmer nevidel, prišiel o hlas, prejavili sa u neho Alzheimerova a Parkinsonova choroba. K tomu sa mu upchávali cievy, krv mu&nbsp; do mozgu takmer neprúdila. A zasa raz si musel vypočuť varovanie lekárov - buď pôjde na operáciu a má aké-také šance na prežitie, alebo nepôjde a kedykoľvek môže dostať mŕtvicu. Zákrok odmietol. Marijan Beneš umrel v chudobe 4. septembra, mal 67 rokov. Starala sa o neho býalá manželka a dcéry. Žil ako boxoval. „Ak si myslíš, že prehráš, potom prehráš. Ak máš guráž a dve ruky, možno prehráš - ale neprehráš poľahky,“ povedal v jednom z posledných rozhovorov pre médiá v novembri 2017.

Zomrel juhoslovanský Rocky: V ringu prišiel o oko, rozdával ľuďom peniaze, manažér ho obral o titul majstra sveta

Autor článku

Rastislav Boldocki

Výber pre vás