Niečo tu nesedí: Škola, ktorá v zahraničí zbiera najvyššie ceny, v slovenskom rebríčku prepadla

Niečo nesedí: Škola, ktorá v zahraničí zbiera najvyššie ceny, v slovenskom rebríčku prepadla

Niečo tu nepasuje: V zahraničí zbierajú prestížne ceny, u nás ich radia medzi najhoršie školy

Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy či problematiku pracovného trhu.

Peter Galan

Vždy keď sa takýto rebríček na internete objaví, dostanem chuť podniknúť právne kroky, reaguje riaditeľ Gymnázia vo Fiľakove Juraj Péter na hodnotenie kvality základných a&nbsp;stredných škôl, ktoré pravidelne zverejňuje mimovládna organizácia Inštitút pre ekonomické a&nbsp;sociálne reformy (INEKO). Fiľakovo v&nbsp;ňom v&nbsp;posledných rokoch okupuje posledné priečky a&nbsp;k&nbsp;celkovému počtu bodov získava slovné ohodnotenie – škola s&nbsp;podpriemernými výsledkami žiakov. Riaditeľ rozhodne nesúhlasí a&nbsp;zoznam považuje za povrchný pamflet s&nbsp;nulovou výpovednou hodnotou. „Je to hrubé zneváženie práce našich pedagógov, ktorým sa s&nbsp;deťmi darí dosahovať výnimočné úspechy. No tie kritériá INEKO nezohľadňujú. A&nbsp;tak sa stane, že sem prídete z&nbsp;Bratislavy robiť reportáž o&nbsp;jednom z&nbsp;najhorších gymnázií na Slovensku. Realita je však celkom iná.“

Desaťtisícové mestečko neďaleko maďarských hraníc nás nevíta príliš láskavo. Zamračená obloha neúnavne útočí studenými prehánkami, poloprázdne ulice pôsobia šedivo a&nbsp;smutne. Až keď pristaneme na parkovisku pod majestátnym hradom z&nbsp;13. storočia a&nbsp;pred nami sa vynorí neskorobarokový kaštieľ Berchtoldovcov, ktorý už viac ako 50 rokov okupujú mladí gymnazisti, depresívna nálada sa začne rozplývať. Skôr než vojdeme do jeho zrekonštruovaných útrob, nazrieme do priľahlého parku, kde v&nbsp;minulosti voľne pobehovali jelene i&nbsp;srnčia zver, v&nbsp;jazierku plávali labute a&nbsp;doteraz sa pýši množstvom cudzokrajných drevín. „Málokto vie, že práve tu vznikla prvá zoo­logická záhrada na Slovensku,“ prekvapí nás učiteľ dejepisu a&nbsp;nemčiny fiľakovský rodák Róbert Rubint. Pre svoje profesionálne zameranie si nevie predstaviť lepšie pracovisko ako kaštieľ pod hradným vŕškom, kde každý kút dýcha dávnymi časmi. „Pre mňa je moje mesto a&nbsp;táto škola východiskový bod všetkého.“

Keď zavedieme reč na ich predposledné miesto v&nbsp;zozname, pedagóg sa trpko pousmeje. „So svojimi študentmi sa pravidelne zúčastňujem na rôznych súťažiach, zbierame najvyššie ceny aj na medzinárodnom poli a&nbsp;v&nbsp;rámci dejepisu patríme medzi desať najlepších maďarských škôl v&nbsp;Karpatskej kotline. INEKO však zohľadňuje len podujatia a&nbsp;olympiády organizované na Slovensku. Aj to nie všetky.“

Myslí si, že vytvoriť objektívny rebríček kvality vzdelávacích zariadení nie je jednoduché a&nbsp;nestačia na to suché štatistiky. „Treba brať do úvahy regionálne rozdiely, demografickú a&nbsp;sociálnu situáciu v&nbsp;danej oblasti, potenciál študentov. Je predsa niečo celkom iné, ak mám v&nbsp;triede dvadsať výberových žiakov alebo dvadsať detí, ktoré musím tvrdo motivovať, doučovať po vyučovaní i&nbsp;cez víkendy. A&nbsp;keď sa nám podarí posunúť ich ďalej, na vysoké školy, takmer žiadne sa sem nevráti.“

Veľká kovová brána nás vpustí do takmer 200-ročnej budovy, ktorú po rodine Berchtoldovcov obývali Heroldovci, Stephaniovci i&nbsp;úradníci okresného úradu. Dnes tu sídli jedno z&nbsp;najstarších gymnázií historického Novohradu. Nijak zvlášť početné. Devätnásť pedagógov sa stará len o&nbsp;160 študentov. Z&nbsp;toho zhruba stovka patrí k&nbsp;maďarskej národnostnej menšine. 

Ako nám hovorí zástupca riaditeľa László Kerekes, musia brať, čo región dá. A&nbsp;ponuka je stále chudobnejšia. „Všetci odtiaľto odchádzajú na západ Slovenska alebo do zahraničia. Pomaly nám inteligencia z&nbsp;týchto krajov mizne. Niekedy sme mali v&nbsp;ročníku štyri triedy, teraz je jedna maďarská a&nbsp;jedna malá slovenská. Do desať žiakov. Našťastie pomaly sa nám darí situáciu zlepšovať a&nbsp;po dlhom čase sme vlani a&nbsp;predvlani museli záujemcov dokonca odmietať. Rozhodne však nie sme v&nbsp;pozícii, že si môžeme vyberať.“

Zvonenie preruší debatu, veľká vstupná hala sa zaplní tínedžermi. Obsadia pohovky, malé stoly so spoločenskými hrami alebo postávajúc debatujú. Aj ich hodnotenie inštitútu zaskočilo. „V&nbsp;triede sme sa o&nbsp;tom rozprávali so spolužiakmi i&nbsp;s&nbsp;učiteľom a&nbsp;všetci sme sa zhodli, že naša škola by si zaslúžila omnoho vyššiu priečku,“ zhrnie tretiačka Timea. „Nejde len o&nbsp;kvalitu vzdelávania. Panuje tu výborná atmosféra a&nbsp;prístup pedagógov je nadštandardný.“

Devätnásťročná maturantka Rut si myslí, že dôvodom zlého umiestnenia je i&nbsp;prijímanie detí so slabším prospechom. Čo, prirodzene, znižuje priemer. „Nie sú jednotkári, lebo ani predtým nimi neboli,“ skonštatuje s&nbsp;tým, že pre mnohých je maturita konečná. Potom chcú ísť do praxe. „Ja toto gymnázium vnímam ako úžasnú školu s&nbsp;milými a&nbsp;ochotnými učiteľmi. Pozitívom je i&nbsp;menší počet študentov. Napríklad v&nbsp;našej triede sme desiati, takže pedagógovia majú čas venovať sa nám aj individuálne. To je veľké plus. Hlavne pre nás, ktorí plánujeme pokračovať na univerzity.“

Po starých kamenných schodoch stúpame k&nbsp;tamojšej „svätyni“ – triede informačných technológií. Vzhľadom na malý počet adeptov je tiež kapacitne podvyživená, nič to však nemení na skutočnosti, že už 30 rokov sa takouto špecializáciou môže pochváliť ako jediná spomedzi maďarských škôl. Aj na celonárodnej úrovni je takýchto tried len desať v&nbsp;experimentálnom overovaní.

V&nbsp;podkrovnej počítačovej miestnosti nás víta Róbert Tomolya, muž, ktorý sa pred piatimi rokmi zaradil do prvej desiatky najlepších učiteľov Slovenska. On má na nespokojnosť s&nbsp;rebríčkom INEKO najviac dôvodov. Ukazuje nám stenu posiatu diplomami, ďalšie, za matematiku, má uložené v&nbsp;skrini. Nezmestili sa. Tvrdí, že do merania inštitútu väčšina z&nbsp;nich vôbec nie je zahrnutá. „Považujeme to za nespravodlivé a&nbsp;oprávnene nás to hnevá,“ prehodí znechutene. „Veď z&nbsp;našej školy vychádzajú absolventi, ktorí sa ako informatici uplatnili po celom svete. Zbierame ceny doma i&nbsp;v&nbsp;zahraničí, vlani sme v&nbsp;krajskom kole matematickej olympiády vyhrali kategóriu C a&nbsp;teraz na celoštátnu informatickú olympiádu zrejme postúpi z&nbsp;tohto kraja len naša žiačka.“ Dodáva, že desiatky rokov sami organizujú medzinárodné súťaže, robia prednášky o&nbsp;programovaní dronov, robotike a&nbsp;znalosti ich zverencov sú v&nbsp;tejto oblasti neraz na úrovni poslucháčov technických univerzít.

„Tí ľudia netušia, čo všetko robíme, aké sú naše reálne výsledky, aká je vstupná hodnota žiakov, ktorí sem prichádzajú,“ hovorí opäť riaditeľ Juraj Péter. „Jednoducho zozbierajú dáta z&nbsp;veľmi úzkeho spektra a&nbsp;idú hodnotiť. Ale čo?“ Vysvetľuje, že školy v&nbsp;malých mestách, mimo priemyselných centier, dlhodobo bojujú s&nbsp;nedostatkom žiakov a&nbsp;tí, ktorých získajú, často pochádzajú z&nbsp;málo podnetného prostredia, zo so­ciálne znevýhodnených rodín. To sa odzrkadľuje na miere ich vedomostí a&nbsp;ochote vzdelávať sa.

„Sme typická vidiecka škola v&nbsp;pohraničí, kde vládnu celkom iné pomery ako v&nbsp;Bratislave, Komárne či v&nbsp;Košiciach. Stredná vrstva sa z&nbsp;regiónu vytráca a&nbsp;deti sú vedené skôr k&nbsp;remeslu. Potom je ťažké robiť zázraky. Napriek tomu ich robíme, a&nbsp;ak by sa merala pridaná hodnota, teda miera znalostí, ktoré naši zverenci za štyri roky získajú, boli by sme určite na inej pozícii. Stále hovorím, že toto gymnázium je ríša divov v&nbsp;stratenom svete a&nbsp;s&nbsp;kolegami robíme všetko, čo sa dá, aby sme vôbec mohli existovať.“

Okrem výsledkov v&nbsp;medzinárodných súťažiach poukazuje Péter na aktívnu spoluprácu s&nbsp;univerzitami v&nbsp;Košiciach, Miškovci, Jágri či v&nbsp;Novom Sade, prijímanie ich absolventov na prestížne univerzity hlavne v&nbsp;Maďarsku, ale i&nbsp;na Slovensku. „Máme menší počet žiakov, dve tretiny študujú v&nbsp;maďarčine. Hodnotená je však predovšetkým slovenská sekcia, na slovenských podujatiach a&nbsp;v&nbsp;slovenskom jazyku. A&nbsp;aj tak sa pohybujeme v&nbsp;pásme priemeru, pričom v&nbsp;angličtine bodujeme v&nbsp;okresných kolách a&nbsp;v&nbsp;nemčine sa vždy dostaneme až na celoštátne. Čerešničkou sú mladí herci, ktorí ako jediní v&nbsp;rámci slovenských škôl s vyučovacím jazykom maďarským postúpili na divadelnú olympiádu v&nbsp;Budapešti.“ Čo s&nbsp;tým? „Asi nič. Bol by to boj s&nbsp;veternými mlynmi. Máme iné priority. Podstatné pre nás je, že deti sem chodia rady, že ich dokážeme motivovať a&nbsp;plnohodnotne pripraviť na ďalšie štúdium. Pravidelne sa stáva, že mi na konci hodiny poďakujú. A&nbsp;nielen mne. Viac mi netreba. V&nbsp;takých chvíľach veľmi rýchlo na nejaké INEKO zabudnem.“

Inštitút pre ekonomické a&nbsp;sociálne reformy prezentuje svoje rebríčky ako jeden z&nbsp;ukazovateľov, podľa ktorých si študenti a&nbsp;rodičia môžu vybrať najvhodnejšiu vzdelávaciu inštitúciu. No zároveň upozorňuje, že kvalitu škôl, pedagógov, vzdelávací proces či úspešnosť na prijímacích pohovoroch nehodnotí. Zameriava sa len na výsledky žiakov. „Uvedomujeme si, že faktory ako sociálne zázemie alebo pridaná hodnota školy sú veľmi dôležité,“ reaguje na naše otázky Dušan Zachar z&nbsp;tímu INEKO. „Žiaľ, v&nbsp;súčasnosti na Slovensku nie sú k&nbsp;dispozícii jednotné a&nbsp;metodicky vyhovujúce údaje, ktoré by nám umožnili objektívne ich zahrnúť do hodnotenia. Neustále apelujeme na ministerstvo školstva, aby ich začalo merať, rovnako ako ďalšie aspekty vzdelávania. Preto uvádzame, že naše bodovanie vychádza z&nbsp;najlepších dostupných ukazovateľov – z&nbsp;výsledkov žiakov a&nbsp;nezamestnanosti absolventov, ktoré sú merateľné a&nbsp;porovnateľné.“ Hoci hodnotenie nezohľadňuje všetky faktory ovplyvňujúce progres žiakov, poskytuje podľa neho prehľad o&nbsp;tom, ako si v&nbsp;rámci dostupných dát vedú. Do celkového sumáru vstupujú ich výkony v&nbsp;externej časti maturít, nezamestnanosť absolventov v&nbsp;porovnaní s&nbsp;okresným priemerom a&nbsp;mimoriadne výsledky – predmetové olympiády, rôzne iné súťaže či projekty.

V&nbsp;kontexte s&nbsp;úspechmi Fiľakovčanov na medzinárodnom poli dodáva: „Rozumieme, že súťaže v&nbsp;maďarskom jazyku majú v&nbsp;prípade tohto gymnázia významné miesto. V&nbsp;metodike hodnotenia však musíme pracovať s&nbsp;jednotnými údajmi, ktoré je možné porovnať medzi všetkými školami na Slovensku.“ Zdôrazňuje, že zoznam akceptovaných súťaží určuje ministerstvo školstva, ktoré tiež realizuje metodiku, zber a&nbsp;vyhodnotenie údajov. Od neho INEKO dáta preberá. Natíska sa otázka, či takto úzko nastavené kritériá nemôžu niektoré špecifické školy, aj s&nbsp;kvalitným pedagogickým zborom, poškodiť. Znížiť už aj tak malý záujem o&nbsp;ne. „Ak budú z&nbsp;verejných inštitúcií k&nbsp;dispozícii ďalšie metodicky validné údaje, radi ich zahrnieme. Vieme, že každá škola má svoje špecifiká, ktoré nemusia byť vždy zachytené číselnými ukazovateľmi.“ Preto odporúčajú, aby rodičia pri výbere školy zohľadňovali ďalšie faktory – atmosféru v&nbsp;školách, referencie, kvalitu pedagógov, aby si zisťovali ďalšie informácie, ktoré nemožno úplne obsiahnuť existujúcimi dátami. „Opakovane tiež školy upozorňujeme, že môžu (na stránke INEKO) pridávať vlastné komentáre, kde uvedú svoje úspechy a&nbsp;silné stránky,“ uzatvára Dušan Zachar.

Vedúca oddelenia komunikácie Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorý je zriaďovateľom fiľakovského gymnázia, upozorňuje, že rebríček škôl občianskeho združenia INEKO nie je komplexný, napriek tomu je každoročne zverejňovaný pred prijímacími konaniami. „V očiach verejnosti má vysokú výpovednú hodnotu, keďže je to, žiaľ, jediná forma hodnotenia kvality, ktorú trh ponúka,“ konštatuje Lenka Štepáneková. „Viacerí riaditelia však avizovali neobjektívnosť tohto hodnotenia a&nbsp;neakceptáciu špecifických ukazovateľov jednotlivých škôl. Jedným z&nbsp;ukážkových príkladov je práve Gymnázium vo Fiľakove, ktoré patrí z&nbsp;pohľadu zriaďovateľa jednoznačne medzi tie najkvalitnejšie.“
Hovorkyňa potvrdzuje slová fiľakovských pedagógov: Gymnázium sa nachádza na národnostne zmiešanom a&nbsp;sociálne znevýhodnenom území s&nbsp;menším počtom obyvateľov, čo prispieva k&nbsp;nižšiemu počtu žiakov. Počet absolventov nikdy nebude taký masívny ako na školách v&nbsp;krajských mestách, preto sú neporovnateľné. „Napriek tomu excelujú v súťažiach, ktoré INEKO neberie do úvahy, realizujú vlastné podujatia medzinárodného charakteru a&nbsp;množstvo ich absolventov odchádza na prestížne vysoké školy v&nbsp;Maďarskej republike, kde sú kritériá na prijatie náročnejšie ako na Slovensku.“
Lenka Štepáneková tiež poukazuje na chýbajúce dôležité ukazovatele. „INEKO neskúma šírku poskytovaných služieb školy, starostlivosť o&nbsp;žiakov, informovanosť a&nbsp;spokojnosť rodičov, modernosť vyučovacích metód, inovatívnosť. Vyučovací proces sa však neskladá len z&nbsp;externej maturitnej skúšky alebo olympiády, ale aj z&nbsp;ďalších faktorov, ktoré tvoria konečnú hodnotu školy. Z&nbsp;tohto pohľadu INEKO neposkytuje úplné informácie a&nbsp;podstatne väčšiu váhu majú priame poznatky zo vzdelávacích zariadení, dni otvorených dverí, veľtrhy a&nbsp;burzy, ktoré školy realizujú, komunikácia s&nbsp;výchovnými či kariérnymi poradcami.“

Niečo tu nepasuje: V zahraničí zbierajú prestížne ceny, u nás ich radia medzi najhoršie školy

Autor článku

Peter Galan

Výber pre vás

Niečo tu nepasuje: V zahraničí zbierajú prestížne ceny, u nás ich radia medzi najhoršie školy

Autor článku

Peter Galan

Súvisiace články

Výhrady spoza Moravy: So Slovákmi sa bavíme, ale na medzivládne jednania nie je dôvod

Tisícky agentov FBI v ohrození: O prácu môžu prísť aj vyšetrovatelia závažnej trestnej činnosti

Máte doma favorita? Keď rodičia uprednostňujú jednu ratolesť pred druhou, môže to dopadnúť zle

Trávnikár zo Slovana: Hrával po boku legendárnych futbalistov a hnevá ho, ako niektorí skončili

Uznávaný pedagóg Zelina o Slovensku: Sme 100 rokov za opicami a odmietame si to priznať

Drzá vtierka: Elon Musk chce opravovať Európu. Politici ho posielajú upratovať domov, do Afriky

Krajina modrých drakov: Má za sebou krvavé obdobia, ktorých dôsledky pociťuje dodnes

Výber pre vás